Tento článok popisuje vplyv dvoch klimatických charakteristík (priemerná ročná teplota a suma ročných zrážok), na vybrané kultivary Iris sibirica L. a Iris pseudacorus L. Rastliny boli pestované v klimatických podmienkach južnej Moravy a boli na nich merané tri rastové charakteristiky, dĺžka a šírka listu a výška kvetnej stonky. Namerané výsledky ukazujú že všetky uvedené morfologické charakteristiky viac ovplyvňuje teplota ako množstvo zrážok. Najvyrovnanejšie hodnoty bez ohľadu na vonkajšie klimatické charakteristiky mal u dĺžky listu kultivar ´Grand Junction´, u dĺžky kvetnej stonky kultivar ´White Horse´ a u šírky listu kultivar ´Vintage Vine´. U Iris pseudacorus sa ukazuje že šľachtené kultivary sú v rastových charakteristikách listu ovplyvnené teplotou, nešľachtené rastliny zase zrážkami.
Úvod
Najpočetnejšiu skupiny z celku zaberá druh Iris sibirica (70 rastlín). Druhú najpočetnejšiu skupinu tvorí Iris pseudacorus (osm rastlín). Obe skupiny obsahujú nielen pôvodný botanický druh, ale aj najčastejšie pestované kultivary daného druhu. Práve kvôli širokej škále kultivarov a optimálnemu rozloženiu rastlín na pokusnom pozemku bolo z týchto dvoch druhov vybrané rastliny ktorých namerané morfologické charakteristiky boli porovnané s klimatickými údajmi pre oblasť Lednice.
Materiál a metódy
Iris sibirica L. je trvalka s plazivými dlhými a úzkymi podzemkami žltej farby. Podzemky sú husto nahlúčené a na povrchu majú zaschnuté pozostatky starých listov. Listy sú rovné, jemne srienisté s nádychom ružovej farby na báze listov tesne nad povrchom pôdy. Sú široké 6–8 mm, u niektorých kultivarov môže šírka listov dosahovať až 12 mm a dlhé 300 až 600 mm, podľa niektorých autorov listy dorastajú dĺžky až 1200 mm. Listy nemajú žiadne výrazné rebrovanie či vystupujúce žilky. Kvetná stonka je dutá, značne prevyšujúca listy. Má jeden až tri bočné výhony z ktorých každý nesie niekoľko kvetných pukov, takže na hlavnej stonke sa nakoniec vytvorí dva až päť kvetov a ďalšie dva kvety sa vytvoria na stonkách bočných.
Listeň obaľujúci kvet, je malý, rovný, ostrý, hnedej farby, postupne zasychajúci už v dobe kvitnutia. Kvetné stopky sú v dĺžke veľmi variabilné, najčastejšie majú medzi 12 až 75 mm. Stopky sa s neskôr kvitnúcimi kvetmi predlžujú. Semenník je trojuholníkovitého tvaru. Nitka je 12 mm dlhá, na priereze kruhovitá, s nezreteľným rebrovaním.
Vonkajší okvetný lístok začína zúženou časťou ktorá sa postupne rozširuje až do skoro kruhovitej čepele. Všetky časti okvetného lístku sú pokryté výraznou žilnatinou. Farba previsnutých častí kvetu, vonkajších okvetných lístkov, je najčastejšie tvorená modrofialovými žilkami na bielom podklade. Žilky sa potom zlievajú do jednotnej farby v bazálnej časti kvetu. Kultivary zo šedou či levanduľovobielou farbou podkladu sa tiež vyskytujú. Vnútorné okvetné lístky sú mierne vyhnuté dohora a kratšie ako vonkajšie okvetné lístky. Na okraji kopinaté a s jemnými drážkami vo farbe modro-fialovej či fialovej. Podľa Mc Evena sa u tohto druhu nájdu aj kultivary s kvetmi širokými až 150 mm.
Čnelky sú kratšie ako vnútorné okvetné lístky a tupo zakončené. Bliznové laloky sú malé, skoro štvorcového tvaru, alebo trojuholníkovité z pílkovitým okrajom, často presahujúce. Farebná škvrna na okvetných lístkoch, nazývaná aj stigma je trojuholníkovitá a pripomína jazýček. Nitka je na priereze trojuholníkovitá, najčastejšie vo farbe purpurovej alebo bielej, ale nájdu sa aj iné farby v širokej škále. Peľnice sú tmavo modré alebo krémové. Peľ je namodralej alebo krémovej farby. Tobolka je pretiahnutá, dvakrát tak dlhá ako široká, trojhranná, vydutá, tupo zakončená. Semená sú veľké, tenké, ploché v tvare písmena D.
Kvitnutie prebieha v apríli až máji, dozrievanie potom v júni či júli. Miesto botanického pôvodu tohto druhu je stredná Európa. Iris sibirica dáva prednosť slnečnému stanovisku s pôdou nie príliš kyslou a ani s príliš zásaditou. Stanovisko by malo byť mierne vlhké, znesie sezónne zatopenie na krátky čas. Preto sa často využíva ako rastlina pre okraje záhradných rybníčkov či jazierok, v prírode ho potom nájdeme v pobrežných porastoch vodných tokov.
Podzemok I. pseudacorus je hutný, dreň má ružovú farbu, obalený vo vláknitých pozostatkoch starých listov. Stonka je 600–900 mm vysoká, podľa niektorých autorov vysoká 1200 mm prípadne až 1500 mm. Stonka je bohato rozvetvená, jemne stlačená niekedy s rovnako silnými bočnými výhonmi na každej strane stonky vyrastajúcimi z jedného miesta. Stonka nesie niekoľko listov, bazálne listy sú 500–900 mm dlhé a 10–30 mm široké vzpriamené, jemne sivo-zelené, najmä pri báze a majúce zreteľné stredové rebro. Kvetná stonka nesie tri až pet kvetov, ktoré sú obvykle 70 mm široké. Semenník je trojhranný s hladkými stranami a úzkou drážkou na každej strane, 12 mm dlhý. Spodná časť vonkajšieho okvetného plátku je plochá a na báze náhle zúžená. Čepeľ je občas pokrytá hnedopurpurovou žilnatinou na žltom či smotanovom podklade, alebo môže mať hnedopurpurové mramorovanie medzi žilkami. Vnútorné okvetné plátky sú žlté, obvykle lyžicovitého tvaru, asi 30 mm dlhé kopinaté, s výbežkami na báze. Tobolka je 5–7 mm dlhá, guľatá, na konci prechádzajúca do krátkeho zobáku. Semená sú sploštené, tvaru písmena D, s hladkou, svetlohnedou pokožkou. Semená majú pevnú korkovitú vrstvičku prispôsobenú na šírenie vodou. Vonkajšia vrstva je tvarovaná do podoby sploštenej „lodičky“, zatiaľ čo samotné semeno je guľaté. Iris pseudacorus tvorí veľké množstvo semien a preto sa nedoporučuje vysádzať ho na okraji prírodných vodných plôch či tokov, kvôli jeho invazívnemu šíreniu. Kvitne v máji, plody sa tvoria v júni až auguste. Raste na vlhkých miestach na okraji rybníkov či jazier, na plnom slnku či v čiastočnom tieni a toleruje hladinu vody, do výšky 15 cm. Takisto mu nevadia periódy sucha počas leta. Rastie voľne v prírode Európy, severnej Afriky a juhozápadnej Ázie, v Číne. V 18. storočí sa rozšíril do USA kde zdomácnel v oblastiach od Kanady po Floridu. Je vyšľachtených približne 60 kultivarov z ktorých 40 je registrovaných pre USA.
V pokuse bolo použitých 20 kultivarov druhu Iris sibirica L., konkrétne kultivary: ´Ann Dash´ (Varner, 1977), ´Anniversary´ (Marjorie Brummitt, 1965), ´Blue Mere´ (P. Hutchinson, 1959), ´Cambridge´ (M. Brummitt, 1964), ´Friendly Welcome´ (D. Steve Varner, 1977),
´Grand Junction´ (F. McCord, 1968), ´Harpsvel Haze´ (C. McEwen, 1977), ´Marantha´(S. Varner, 1973), ´Marcus Perry´ (Amos Perry by Jennifer Hewitt, 1997), ´Navy Brass´(Currier McEwen, 1973), ´Pansy Purple´ (McEwen, 1969), ´Sea Shadows´ (Mrs. L. W. Brummitt, 1964), ´White Horse´(Kitton, 1964), ´White Swirl´ (Cassebeer, 1957), ´Zweiters Hundred´ (Tomas Tamberg, 1984) a kultivary ´Blue Ribbon´, ´Elfelde´, ´Vintage Vine´, ´Whisley White´ a ´Wiltraud Giessel´ u ktorých sa mi pôvod kultivaru nepodarilo dohľadať.
Kultivary ´Sea Shadows´ a ´White Svirl´ boli získané zo zbierkových porastov pána Seidla z Ostravy. Ostatné kultivary boli namnožené z porastov botanickej záhrady v Prahe, Trója.
U Iris pseudacorus boli použité kultivary ´Albus´, ´Beuron´ (Eckard Berlin, R. 1979), ´Doubble´, ´Ivery´, ´Ivory´, a botanický druh získaný z oblasti Mazurských jazier v Poľsku (Iris pseudacorus L. 1753), všetky získané zo zbierkových porastov pána Seidla z Ostravy. Na pozemkoch v Lednici boli rastliny vysadené na jar roku 2006.
Pokusný pozemok leží v areáli Záhradníckej fakulty v Lednici. Z hľadiska klimatickej charakteristiky, podľa Köppenovy klasifikácie, sa jedná o oblasť Cbb, prípadne Cbbx s klimatickými znaky mierneho pásma, ako sú rovnomerné rozloženie zrážok behom roka, mierne teplé leto a mierne teplá zima. Januárová teplota je vyššia než –3 oC a júlová nižšia než 22 oC. Subtyp x predstavuje zvýšenie množstva zrážok na konci jari a na začiatku leta s následným suchším obdobím.
Doplnením Köppenovy klasifikácie o agroklimatickú rajonizáciu môžeme ešte povedať že sa jedná o makrooblasť teplú, oblasť prevažne teplú zo sumou aktívnych teplôt väčšou než 2800 oC, podoblasť prevažne suchú s hodnotou klimatického ukazovateľa zavlaženia v rozmedzí 100–150 mm, okrsok s Tmin nad –18 oC.
Morfologické ukazovatele boli merané na kultivaroch vybraných tak, aby pokrývali celú plochu pokusnej oblasti, boli to rastliny jednak v tesnej blízkosti závlahy ako aj v oblasti na okraji pozemku. Výberom rastlín sa znížili možnosti skreslenia výsledkov vplyvom agrotechnických zásahov.
Na súbore rastlín boli merané tri morfologické charakteristiky súvisiace s rastom, konkrétne dĺžka listu, šírka listu a výška kvetnej stonky. Dĺžka listu bola určená ako priemerná hodnota dvadsiatich meraných listov z jednej rastliny. Listy boli vyberané zo všetkých strán trsu, z okraja aj stredu, a dĺžka bola meraná od povrchu pôdy až po okraj listu.
Šírka listu bola určená ako priemerná hodnota z meraní na dvadsiatich listoch z celého profilu trsu danej rastliny (okraj aj stred). Šírka listu bola meraná 100 mm nad povrchom pôdy.
Výška kvetnej stonky bola určená ako priemerná hodnota výšky dvadsiatich náhodne vybraných kvetných stoniek z celého profilu rastliny. Výška kvetnej stonky bola potom meraná ako výška od povrchu pôdy po koncový bod najvyššie postaveného kvetu na danej stonke.
Všetky morfologické ukazovatele boli merané v štyroch po sebe nasledujúcich rokoch 2007 až 2010. Kvôli závade na počítači však boli hodnoty z roku 2009 stratené.
Text a foto Ing. Pavol Kaššák, Mendelova univerzita v Brně, ZF v Lednici
Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 3/2012
