Významné životné jubileum – 80 rokov oslavil minulého roka prof. Ing. Pavel Hrubík, DrSc. V rozhovore si jubilant zaspomínal na svoje študentské časy, začiatky svojej profesionálnej činnosti, ako aj na pôsobenie na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre, kde študentom sedemnásť rokov odovzdával svoje vynikajúce znalosti dendrológie. Počas svojej dlhoročnej praxe prispel k rozšíreniu poznatkov o entomofaune domácich a cudzokrajných drevín vo verejnej zeleni a významných dendrologických objektoch Slovenska.
Pán profesor, ako si spomínate na svoje študentské časy a podmienky na štúdium?
Začiatky mojej budúcej profesijnej orientácie súvisia už s mojím stredoškolským vzdelávaním na Lesníckej technickej škole v Banskej Štiavnici. Vysoká odborná úroveň tejto školy, ale hlavne kvalifikačná úroveň našich učiteľov, si vyžadovala aj dôsledný prístup nás žiakov ku všetkým vyučovaným predmetom, ale najmä tým, ktoré boli pre zameranie nášho štúdia profilové. Pre mňa to bola botanika, dendrológia, pestovanie lesov, zoológia, entomológia, ochrana lesov, v spojitosti s praktickou výučbou v blízkej botanickej záhrade, alebo na Školskom polesí v neďalekom Kysihýbli, kde bolo okrem toho lokalizované aj svetoznáme lesnícke arborétum. Keď s odstupom času hodnotím toto obdobie svojej profesijnej prípravy, tak to boli priam ideálne podmienky. Pokračovanie v ďalšom vzdelávaní na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej, teraz Technickej univerzity, bolo zákonité, pretože výber na vysokoškolské štúdium, odporučila stredná škola len pre šesť študentov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky počas dovtedajšieho štúdia.
Študentské časy na vysokej škole si pripomínam veľmi intenzívne práve v tomto období, pretože začiatkom októbra 2020 som inicioval realizáciu projektu s názvom Spomienky na roky prežité. Vďaka tomu máme v súčasnosti 37 autentických spomienok od žijúcich spolužiakov – zo 66 absolventov v roku 1964 sa 19 bývalých spolužiakov nedožilo dnešných čias. Spomienky sa spájajú so začiatkami nášho vysokoškolského štúdia, keď sme nemali internát a prvé tri roky sme prežívali v drevených barakoch, ktoré predtým slúžili miestnej vojenskej posádke a okrem toho sme boli tzv. “prestavbový ročník“, kde sa v prvom ročníku striedalo štúdium s lesníckou praxou na Školskom lesnom podniku, v týždňových intervaloch. Murovaný internát s niekoľkými pavilónmi sme si sami vybudovali brigádnickou činnosťou počas letných prázdnin. Výučba na Lesníckej fakulte bola, ako tradične, veľmi náročná, zahrňujúca prípravné predmety v prvých dvoch – troch semestroch, ale potom nasledovali profilové odborné predmety technického, biologického a environmentálneho zamerania.
Štúdium sme ukončili štátnou záverečnou skúškou spojenou s obhajobou diplomovej práce. Po promóciách sme nastupovali na umiestnenky do lesníckej praxe, lokalizovaných po celom území Slovenska. Mne sa podarilo umiestniť na Lesnom závode Nitra, s funkčným miestom technika polesia v Horných Lefantovciach. V lesníckej praxi som pobudol iba štrnásť mesiacov a od septembra 1965 som na základe úspešného výberového konania začal pracovať v Arboréte Mlyňany SAV, vo Vieske nad Žitavou.
Spomenuli ste odborné predmety, ktoré sa stali vašou srdcovkou. Predpokladám, že podnietili váš záujem o tieto oblasti výskumu aj v profesionálnej činnosti. Aké boli jej začiatky?
Začiatky mojej odbornej a vedeckej praxe boli ideálne. V Arboréte Mlyňany SAV som získal miesto odborného asistenta v novej, tvoriacej sa skupine ochrany drevín na Oddelení systematiky a ekológie drevín. Svoju vedeckú činnosť som zameral na výskum škodlivej entomofauny a iných hmyzích škodcov na introdukovaných drevinách, pestovaných v parku arboréta. Aktívne sme sa zúčastnili terénneho výskumu pri riešení štátnych výskumných úloh: Rozšírenie a rajonizácia pestovania introdukovaných drevín, rastúcich v historických parkoch, záhradách a urbanizovanom prostredí na území Slovenska; Rozšírenie pestovania gaštana jedlého na Slovensku a zapojili sme sa do riešenia mnohých iných úloh. Organizačne sme sa neskôr zaradili do nového samostatného vedeckého Oddelenia tvorby a ochrany zelene.
Pri uvedenom vedeckom výskume sa prejavili dovtedy získané poznatky a znalosti dendrológie, entomológie a ochrany drevín, ktoré som ďalej rozširoval priebežným štúdiom. Významným prínosom boli aj dlhodobé dendrologické expedície na Kóreu v roku 1983 a 1985, pričom získaný rastlinný materiál bol neskôr základom pre vybudovanie experimentálne plochy kórejskej dendroflóry. Opísali sme nové alebo menej známe druhy hmyzích škodcov a hubových chorôb na introdukovaných drevinách a publikačná činnosť bola mimoriadne rozsiahla.
Na SPU v Nitre ste pôsobili na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva, kde ste počas svojej praxe prispeli k rozšíreniu poznatkov o entomofaune domácich a cudzokrajných drevín vo verejnej zeleni a vo vybraných dendrologických objektoch Slovenska. Prečo je podľa vás dôležité týmto témam venovať systematickú pozornosť?
Dôležitosť riešenia uvedenej problematiky vyplýva z toho, že historické parky a záhrady sú skvostom našej záhradnej a krajinnej architektúry a významným zdrojom poznania rozsiahleho sortimentu introdukovaných drevín, ktoré zároveň aj v súčasnosti dokumentujú umenie ich tvorcov a pôvodných majiteľov. Na Slovensku evidujeme 425 historických parkov a záhrad, v každom z nich je kaštieľ, zámok, kúria, alebo v súčasnosti iba ruiny stavieb, ale biologická hodnota pestovaných drevín a ich kompozičné usporiadanie, je nesmierne cenné a poučné aj pre súčasné generácie záhradných architektov a krajinárov. Preto im venujeme pozornosť aj na našej FZKI a sú inšpiratívnym zdrojom pre témy diplomových a bakalárskych prác, odborných exkurzií našich študentov, ale sortiment pestovaných drevín si zaslúži pozornosť aj z hľadiska ich permanentného výskumu.
Výsledky vašich vedeckých štúdií a bádateľskej činnosti ste prezentovali v publikačnej činnosti doma i v zahraničí. Ktoré knižné publikácie by ste predovšetkým dali do pozornosti praxe?
Z hľadiska profesijnej špecializácie som sa zameriaval na výskumnú, pedagogickú a publikačnú činnosť na introdukované dreviny a ich ochranu. Bilanciu mojej celoživotnej publikačnej činnosti spracovala Slovenská poľnohospodárska knižnica SPU v Nitre (Bellérová, Bugárová, Wolczová, 2011) a evidovala celkom 364 publikácií. Do pozornosti praxe by som z nich odporučil najmä monografie: Choroby a škodcovia cudzokrajných drevín na Slovensku (1984); Živočíšni škodcovia mestskej zelene (1988); Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene (1991); Inventarizácia a klasifikácia drevín v záhradnej a krajinnej tvorbe (2004), ale určite sú prínosné aj viaceré ďalšie publikácie.
Vo vašom výskume a publikáciách je dôležitou súčasťou aj fotografická vizualizácia skúmaných objektov. V čom vidíte poznávací prínos fotografie vo vašej bádateľskej činnosti?
Fotografická dokumentácia prírodných javov bola vždy významnou súčasťou mojej vedeckovýskumnej práce – od dokumentácie historických parkov a záhrad, vzácnych stromov v nich rastúcich, po zaznamenávanie experimentálnych laboratórnych pracovných postupov na pracoviskách SAV, v Arboréte Mlyňany – Ústave dendrobiológie. Moje uvedené záujmy sa však rozšírili najmä počas pôsobenia na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU. Mimoriadne si cením aktivity a spoluprácu s našimi študentmi na praktických cvičeniach a odborných exkurziách. Mám viac ako 250 albumov, 58 CD nosičov, ako aj dokumentáciu zo zahraničných študijných ciest na Kóreu, do Číny, Poľska, Ukrajiny, Ruska, Maďarska, Grécka a i., najčastejšie však z pobytu v rámci Československa a Českej republiky.
Vždy som mal zásadu a zároveň požiadavku, aby študenti našich študijných odborov: záhradná a krajinná architektúra; biotechnika parkových a krajinných úprav, na odborných exkurziách z profilových predmetov, ktoré som gestoroval a vyučoval, mali pri sebe zápisník, záhradnícke nožnice, prípadne aj vhodnú tašku na zber vzoriek okrasných drevín a fotoaparát pre dokumentáciu širokého sortimentu drevín – introdukovaných i domácich, ktoré na odbornej exkurzii videli v plnej kráse. Fotografia totiž zachytáva prírodne javy v konkrétnom čase, momente, ktorý sa nemusí už druhýkrát opakovať. V konkrétnom prípadne sa v našom vednom odbore bez fotografie nezaobídeme.
Je o vás známe, že za veľmi dôležité ste vždy považovali dobrý vzťah a korektnú komunikáciu medzi učiteľom a študentom. Čo pokladáte za základ fungovania dobrého vzťahu učiteľ – študent a akí sú podľa vás súčasní študenti?
V prvom rade si treba uvedomiť, že vysokoškolský učiteľ musí byť náležite odborne pripravený na vzdelávanie mladej generácie študentov, ktorí prejavili záujem o vysokoškolské štúdium. Na našej fakulte sme už tradične formou náročných prijímacích a talentových skúšok prijímali tých najlepších študentov z väčšieho počtu uchádzačov o štúdium. Vždy som si študentov vážil a svojich diplomantov som považoval za mladých spolupracovníkov. Pokiaľ ide o súčasných študentov, ich motiváciu a záujem o vybrané vysokoškolské štúdium neviem posúdiť. Zo skúseností mojich bývalých kolegov viem, že ich počty z roka na rok klesajú a ich príprava zo stredných škôl by mohla byť kvalitnejšia.
Ako sa vám darí na dôchodku, čomu sa v súčasnosti venujete?
Od môjho odchodu do dôchodku v roku 2009 sa naďalej venujem aktivitám vyplývajúcim z mojej profesijnej odbornosti, najmä príprave knižných publikácií. V súčasnosti, s kolektívom autorov, pripravujeme knižnú publikáciu Klimatická zmena a jej vplyv na dreviny pestované v Arboréte Mlyňany SAV (Hrubík – Ražná – Konôpková – Hoťka). Pre úplnosť hodnotenia mojej seniorskej pracovnej činnosti spomeniem 35 odborných a vedeckých prác, monografií a popularizačných príspevkov vydaných v rokoch 2012 –2020, ako aj spracúvanie oponentských posudkov na bakalárske a diplomové práce na Katedre záhradnej a krajinnej architektúry FZKI SPU, oponentských posudkov na doktorandské práce na Fakulte ekológie a environmentalistiky, Technickej univerzity vo Zvolene; predsedanie, členstvo a oponovanie prác v komisiách pre obhajobu doktorandských dizertačných prác v študijnom odbore záhradná a krajinná architektúra na Záhradníckej fakulte MZLU v Lednici na Morave, recenzné posudky na zborníky z vedeckých konferencií, na knižné publikácie a vedecké monografie; rôznu konzultačnú činnosť v odbore sadovnícka dendrológia a ochrana okrasných drevín; prednáškovú činnosť na Univerzite tretieho veku SPU v Nitre (vrátane detašovaných pracovísk v Žiline, Prievidzi, Trnave, Martine, v Nitre aj ročníkový vedúci); členstvo v Predsedníctve Občianskeho združenia Magna Via, súborné publikovanie príspevkov – Prírodné zaujímavosti na ceste Magna Via – historické parky a záhrady, či v časopise Náš vidiek.
Súčasťou mojich aktivít boli viaceré nepublikované práce, napísané v minulých rokoch: Kronika môjho života, História rodnej obce Senné, Rodokmeň môjho rodu, Spomienky na „revolučné roky“ 1968, 1989 v Arboréte Mlyňany SAV, Spomienky na roky prežité (2021), Biografia – životopis. Uvedené aktivity sa dali dosiahnuť len vďaka výbornému rodinnému zázemiu, podpore a porozumeniu manželky, našich dvoch dcér Vierky a Katky s rodinami, ako aj veľmi dobrej spolupráci bývalých kolegov, úspešných absolventov a mojich doktorandov.
Text Ph.Dr. Renáta Chosraviová, SPU Nitra
