Zmeny v sortimente ovocných druhov v SR po roku 2002

Obmena sortimentu ovocných druhov v ostatných rokoch nebola taká výrazná ako pri zeleninách alebo poľných plodinách. Príčiny tohto stavu netreba hľadať len v rozdieloch viacročného pestovania ovocných kultúr a vo vegetatívnom množení ovocných druhov.

Určite však aj tieto špecifiká trvalých ovocných kultúr prispievajú k tomu, že sa nemôžu porovnávať s bežnou semenárskou produkciou poľných plodín.
O problémoch obmeny a rozširovania sortimentu, ako aj introdukcie nových odrôd možno diskutovať z viacerých pohľadov. Názory na túto problematiku zo strany prihlasovateľov odrôd, šľachtiteľov či množiteľov, ale aj zástupcov ÚKSÚP by sa pravdepodobne rozchádzali. Nespornou skutočnosťou je fakt, že do štátnych odrodových skúšok sa v súčasnosti prihlasuje veľmi málo novošľachtení domáceho i zahraničného pôvodu.
Do roku 2001 bolo v LRO na Slovensku registrovaných 278 odrôd ovocných druhov. Z tohto počtu bolo 107 odrôd registrovaných v rokoch 1993 – 2001. Je isté, že podiel odrôd z EÚ bude mať v sortimente ovocných druhov vzostupný trend, bude sa viac meniť v neprospech odrôd domáceho pôvodu. Dôkazom toho je, že v rokoch 1993 – 2001 sa na tvorbe 107 nových odrôd podieľala SR počtom 42 odrôd – ostatné odrody pochádzali z ČR (54), z krajín EÚ a ostatných častí sveta (11). V roku 2002 zo 41 odrôd zaradených do odrodových pokusov (OP) väčšina pochádza z krajín EÚ a len 5 zo SR. Tento pomer zlepšilo v roku 2002 pracovisko VÚOOD a.s. Bojnice, ktoré prihlásilo do OP nové odrody z viacerých ovocných druhov.
Vážnym konštatovaním však je, že mnohé registrované odrody sa ani po niekoľkých rokoch od ich registrácie na území Slovenska nikdy nerozmnožovali, a preto sa nedá hovoriť ani o ich overení v bežnej ovocinárskej praxi. V LRO máme dostatočné množstvo pomerne nových a perspektívnych odrôd hlavných ovocných druhov, z ktorých sú mnohé kvalitné, atraktívne a veľmi úrodné a navyše sa vyznačujú prirodzenou odolnosťou voči neskorým jarným mrazom a proti hubovým ochoreniam. Popri dobrých chuťových vlastnostiach sú dobre skladovateľné a vhodné na prepravu, takže majú šancu umiestniť sa v konkurenčnom trhovom prostredí. Mnohé z týchto odrôd túto príležitosť nedostanú, o ich osude často už v prvých rokoch po registrácii rozhodnú množiteľské firmy, licenčné poplatky, nedostatok východiskového materiálu, ale aj nedostatok informácií. Postupom času takéto odrody morálne zostarnú a pestovateľská prax sa k nim nikdy nedostane. Za jeden z dôvodov tohto stavu sa pokladal aj dlhý priebeh skúšok pred ich registráciou, čo viedlo ÚKSÚP k ich skráteniu a umožneniu odkúpenia DUS testov v zahraničí (pokiaľ sa už odroda riadne neskúšala pre inú firmu). V každom prípade sa podporilo voľné obchodovanie s odrodami (pri splnení podmienok ich prihlásenia do OP, vrátane poskytnutia biologického materiálu) pred ich registráciou.
Módnym hitom sa stala registrácia odrôd prostredníctvom patentových kancelárií, ktoré si často splnia len svoju administratívnu povinnosť prihlásiť odrodu do skúšok za účelom registrácie, či právnej ochrany. Takéto odrody od zápisu v LRO nemajú väčší význam než štatistické obohatenie sortimentu jednotlivých ovocných druhov.
V ostatných rokoch sa začali presadzovať neoverené odrody, o ktorých nikto nevie, či sú vhodné do našich geografických a pôdnoklimatických podmienok. Presadzujú sa na základe ich preferencií v zahraničí, väčšinou v krajinách EÚ.
V rámci odrodového skúšobníctva ovocných druhov sa aj v SR podarilo zákonom prijať dlho očakávané zahraničné trendy, ktorými sa definitívne zrušila akákoľvek možnosť vykonávať skúšky hospodárskej hodnoty. Aj Slovensko sa začlenilo medzi krajiny, ktorých podmienkou registrácie ovocných druhov sú už len morfologické skúšky (tzv. DUS skúšky), ktoré sa uskutočňujú len pre overenie odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti odrôd.
Je viac ako pravdepodobné, že DUS testy pri ovocných druhoch budú mať význam z hľadiska overenia novosti na právnu ochranu. To je realita a smerovanie Slovenska do EÚ. Otázkou ostáva, či je tento trend správny aj pre prax, spotrebiteľa a všetkých, ktorí využívajú nové odrody pri veľkých výsadbách s podporou štátnych dotácií. Takmer každá krajina vykonáva pokusy, len ich forma z hľadiska organizačnej štruktúry – podľa toho, kto a kde ich vykonáva – je odlišná.
Zo skúseností (M.Glasa, 2001) vyplýva, že vo Francúzsku má každá odroda pridelené registračné číslo, ďalej sa pri nej uvádza krajina pôvodu, vlastník, rok zápisu a obnovenia zápisu. Od roku 1994 sa plnia direktívy v EÚ týkajúce sa produkcie a komercializácie ovocných drevín, podľa ktorých nie je zápis do katalógu povinný. Vo Francúzsku je pre zapísanie do katalógu potrebný len pomologický opis tzv. DUS skúšky. Zhodnotenie agronomickej a technologickej hodnoty sa pre zapísanie odrody do katalógu nevyžaduje. Tieto kritétiá, tzv. VAT – valeur agronomique et technologique, sa však môžu hodnotiť na požiadanie prihlasovateľa. Z uvedeného vyplýva, že skúšky tzv. hospodárskej hodnoty sa vykonávajú až po zapísaní do katalógu.
V katalógu (obdoba registra LRO v SR) sú odrody rozdelené do dvoch rubrík:
1. odrody v procese experimentu (odrody, pri ktorých sa sledovali len DUS),
2. odrody po experimente (odrody, pri ktorých sa hodnotili aj hodnoty VAT a porovnávali sa s referenčnými odrodami).
Hodnotenie hospodárskych vlastností sa realizuje v dvoch úrovniach, ktoré môžu prebiehať súčasne:
Úroveň 1 – skúšky pozostávajú z rýchleho hodnotenia agronomických vlastností menšej kolekcie stromov (min. 2 stromy na rôznych lokalitách) – pri jabloniach tento proces trvá 6 rokov. Návštevy týchto miest a získané výsledky sú pre verejnosť tajné.
Úroveň 2 – skúšky prebiehajú na minimálne 50 stromoch. Proces trvá 6 – 12 rokov. Hodnotia sa systémy vedenia, rez, ochrana, skladovanie, technologické spracovanie. Parcely aj výsledky, ktoré sa získajú, sú pre verejnosť prístupné.
Akýmsi kompromisom medzi týmito dvomi úrovniami boli hospodárske skúšky odrôd ovocných druhov, ktoré v minulosti vykonával ÚKSÚP a ÚKZÚZ – dnes sú už minulosťou.
V roku 2000 bola vypracovaná analýza slovenského ovocinárstva. Z tejto analýzy, vypracovanej holandskými expertmi vyplýva odporúčanie, aby sa ÚKSÚP v SR opäť zameral na skúšky hospodárskej hodnoty, pretože DUS skúšky väčšiny zahraničných odrôd budú vykonané už v krajinách EÚ.
V blízkej budúcnosti, kedy do sortimentu ktorýchkoľvek plodín (vrátane ovocia a zeleniny) príde automaticky niekoľko desiatok neznámych európskych odrôd s perfektnými morfologickými opismi sa ukáže, ktorá cesta bola správna. Hlavným ukazovateľom bude predbežná informácia o pôvode týchto odrôd, ich novosti a licenčných práv, pretože nekvalitné a nežiadané odrody si nikto nebude v Európe chrániť.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *