Zelenina v problematikách pozberových a skladových chorôb

Snaha o dopestovanie zeleniny v zodpovedajúcich kvantitatívnych a kvalitatívnych požiadavkách je mnoho krát negatívne redukovaná v tzv. konečných fázach – pri zbere a následnom uskladnení vyprodukovaných zeleninových, trhových produktov i v dôsledku poškodenia rôznymi rizikovými chorobami, pôvodcami jednotlivých mikroorganizmov, čím v konečnom aspekte ich môžu enormne znehodnocovať.

Pri zohľadnení faktov, ktoré poukazujú, že až v rozpätí od 1 do 80 % môže dochádzať k poškodzovaniu, znehodnocovaniu i následne stratám vyprodukovanej zeleniny v dôsledku možnosti prítomných primárnych a sekundárnych infekcií je namieste sledovať, analyzovať, skúmať a hľadať možnosti pre ich elimináciu. Je potrebné zdôrazniť, že určité splodiny mikroorganizmov môžu spôsobovať nepouživateľnosť alebo jedovatosť napadnutých plodín. Pri konečných štádiách hubových hnilôb dochádza k vytváraniu rozmnožovacích útvarov húb so spórami. Mikroorganizmi najlepšie sa rozvíjajúce na živých, alebo už oslabených častiach rastlín zeleniny sa zahŕňajú do skupiny pôvodcov skladových chorôb. Ide predovšetkým o fakultatívne parazity, ktorým živé pletivo je schopné ešte odolávať, avšak jeho oslabené časti už nie. Vzhľadom k pôvodcom pri skladových chorobách ide o mykózy a bakteriózy. Pritom len niektoré skupiny z triedy Scotobacteria môžeme charakterizovať ako pôvodcov skladových chorôb. Pri skladových chorobách vyvolaných mykózamy majú svojich pôvodcov predovšetkým v triedach DeuteromycetesAscomycetes.

Pôvodcovia bakterióz

Príslušníci rodu Erwinia sp. sú pôvodcami mäkkej bakteriálnej hniloby zeleniny, pričom Erwinia carotovora subsp. carotovora napáda najmä plodovú zeleninu, hlúboviny, šalát, cibuľoviny, špenát, špargľu a hrach. Z hľadiska skladovaných a transportovaných produktov patrí k ekonomicky najvážnejším fytopatogénom. Na hlúbovinách spôsobuje tmavšie, mäkké, vodnaté škvrny viac alebo menej vpadnuté. Pletivo zeleniny sa postupne mení na kašovitú, hnijúcu nepríjemne zapáchajúcu hmotu. V prípade cibule dochádza k sklovnateniu, mäknutiu a vyhnívaniu. Do zeleniny preniká poranenými miestami a z pestovateľských plôch sa prenáša do skladov. Jej výskyt je najmä pri zberoch za vlhkého počasia.*

Text a Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., prof. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD., SPU v Nitre

Foto Ing. Jaroslav Rod

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *