Vzdelávanie a výskum v oblasti interiérového kvetinárstva

Význam iniciovať diskusiu ohľadne interiérovej tvorby bol jasne deklarovaný v záveroch odborného seminára uskutočneného 25. apríla pri príležitosti životného jubilea významného pedagóga prof. Ing. Jaroslava Machovca, CSc. na Katedre biotechniky parkových a krajinných úprav FZKI SPU v Nitre. Uvedenú diskusiu možno v odbornej verejnosti iniciovať aj príspevkami, ktoré informujú o súčasnom stave výskumu interiérovej tvorby, jej prioritách a smerovaní vzdelávania v tejto oblasti. Aké sú teda priority vzdelávania a výskumu v oblasti interiérového kvetinárstva na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre?

Priorita 1
Reagovať na výsledky prieskumu stavu životného prostredia interiérov, obsahujúcich škodlivé látky v 10 až 50 násobných koncentráciách oproti vonkajšiemu prostrediu (formaldehydy, polychlórované aromatické látky). Na Katedre biotechniky parkových a krajinných úprav bol podaný a schválený vedecko-výskumný projekt VEGA 1/3468/06, ktorého hlavným cieľom je zadefinovať mieru možností vybraných interiérových rastlín podieľať sa na detoxikácií interiérového prostredia. Výsledky výskumu vychádzajúce z tejto priority umožnia architektom a realizátorom využiť štatisticky podložené údaje k presadeniu potreby realizovania interiérových úprav pri zlepšovaní kvality životného prostredia interiéru.

Priorita 2
Stanoviť rastové vlastnosti vybraného sortimentu interiérových rastlín vo vzťahu k perspektívnym technológiám zakladania a údržby interiérových úprav. Výsledky výskumu vychádzajúce z tejto priority umožnia architektom a realizátorom sa na základe konkrétnych argumentov rozhodnúť pre ekonomicky výhodný spôsob pestovania rastlín v interiéroch.

Priorita 3
Hodnotením a skúmaním potvrdiť polyfunkčný význam rastlín v interiéroch. Zabezpečiť plynulý tok informácií a záverov súčasného domáceho a zahraničného výskumu do vzdelávania a praxe. Dnes, na základe výsledkov výskumov a štúdií môžeme stanoviť perspektívy podporujúce rozvoj interiérovej tvorby. Tie vychádzajú zo schopností rastlín plniť rôznorodé nezastupiteľné funkcie. Ako súčasť obytného prostredia majú význam hlavne z hľadiska architektonického, estetického, hygienického a psychologického.
Architektonická funkcia rastlín
Túto funkciu plnia rastliny pri architektonickom dotváraní celkového architektonického zámeru interiéru. Môžu vhodne rozčleniť interiér, sprehľadniť komunikačné ťahy, vytvárať pohľadové clony, upútavať pozornosť, rámovať pohľady, opticky upravovať architektúru (zahladzovať ostré hrany, zjemniť textúru), prispôsobiť veľkosť interiéru do ľudskej mierky, pričom nevyvolávajú preplnenosť interiéru.
Estetická funkcia rastlín pri tvorbe interiéru je najdôležitejšia, pretože vzhľad a tvar rastlín najviac ovplyvňuje charakter a vzhľad interiéru. Estetická funkcia je určená vlastnou krásou každej rastliny, jej charakterom vzrastu (habitusu), farebnosťou jednotlivých orgánov alebo kompozíciou (estetickým usporiadaním rastlín). Samotné usporiadanie rastlín v miestnosti môže mať dramatický vplyv na vnímanie množstva rastlín (veľmi hustá výsadba je v pracovnom priestore nepraktická).
Interiér s rastlinami pôsobí: čisto, upratane (rastliny majú schopnosť spájať aj nesúvisiace elementy do jednoliateho celku), ozdobne (význam v budovách s nedostatkom zaujímavých výhľadov a dekorácii), zaujímavo, nákladne (zvyšuje pocit blaha), farebne, krásne, príjemne. Toto sú štatisticky potvrdené prívlastky, ktoré interiéru s rastlinami prisúdila vzorka respondentov v zahraničnej výskumnej štúdii. Ak porovnáme interiér, kde sú použité rastliny a interiér len s dekoráciami bez rastlín, sú obidva interiéry hodnotené pozitívne na porovnateľnej úrovni pri vizuálnych charakteristikách. Rozdielne vnímanie je len v nevizuálnych charakteristikách (čerstvý vzduch, príťažlivosť, ukľudnenie). To poskytuje respondentom iba interiér s výsadbou rastlín – pozitívny prínos rastlín nevyplýva len z ich dekoratívnej funkcie.

Hygienická funkcia je významná hlavne z hľadiska zlepšovania kvality životného prostredia. Rastliny sa významne podieľajú na produkcii kyslíka, zvýšení relatívnej vzdušnej vlhkosti, na ochladení interiéru v dobe letných horúčav, na odstránení nežiadúcich pachov a chemických látok z ovzdušia (formaldehyd, benzén, xylén, toluén, amoniak) – Nephrolepis, Dieffenbachia, Marantha, Dracaena, Hedera, Spathiphyllum, na znižovaní prašnosti prostredia (rastliny sú schopné absorbovať polutanty listami, premiestniť toxíny do koreňov a následne ich transformujú do budúcich zdrojov živín), na odpudzovaní niektorých druhov hmyzu (uvolnením éterických olejov a fytoncídov), na usmerňovaní prúdenia vzduchu, na zlepšovaní kvality vzduchu, vďaka baktericídnym účinkom a antimykotickým účinkom. Rastliny znižujú množstvo zárodkov plesní a baktérií až o 50 až 60 %. Rastliny sa podieľajú na znížení hlučnosti. Strategicky umiestnené skupiny rastlín dokážu znížiť hluk o 5 decibelov. Rastliny všeobecne efektnejšie absorbujú zvuky vyšších frekvencií ako nižších – Spathiphyllum wallisii, Philodendron scandens, Dracaena marginata, Ficus benjamina a vplyv rastlín na zníženie hlučnosti je výraznejší v akusticky ´živých´ budovách (mramorové podlahy, sadrokartónové steny, veľké plochy skla) oproti akusticky ´mŕtvym´ plochám (miestnosti s kobercami, závesmi a panelovými stenami). Veľké nádoby vysadené rastlinami majú väčší vplyv na zníženie hlučnosti ako malé a zároveň umiestnenie viacerých skupín rastlín je vhodnejšie pri znižovaní hlučnosti oproti koncentrovanej výsadbe. Umiestnenie výsadby v rohoch je efektnejšie pri znižovaní hlučnosti (odraz zvuku od stien) oproti umiestneniu v centrálnej časti.
Psychologická funkcia rastlín
Úzko súvisí s uspokojovaním psychologických potrieb človeka. Veľa ľudí žije v urbanizovanom prostredí izolovane od zelene a kontakt s interiérovými rastlinami u nich zabezpečuje citové naviazanie na interiér, potrebu starať sa o živé organizmy (rastliny môžu nahradiť domácich maznáčikov), rozvíjanie zmyslu zodpovednosti a pocitu zručnosti pri pestovaní a údržbe rastlín, redukciu psychického alebo mentálneho podráždenia, zväčšovanie záujmu o okolitý svet. Rastliny znižujú úroveň úzkosti (rastliny pútajú pozornosť k sebe, odpútavajú pozornosť od vlastných problémov). Rastliny v interiéri znižujú stres a urýchľujú regeneráciu po strese. Predlžujú čas, kedy je človek schopný tolerovať psychickú záťaž, zabezpečujú relaxáciu a pestovanie psychickej a mentálnej pohody. Interiér s rastlinami pôsobí uvoľňujúco, veselo (prvý dojem z nemocničného prostredia – účinok na odbúranie prvotného stresu), láskavo (význam pri vstupných priestoroch a recepciách). Absencia rastlín v interiéroch zanecháva na ľudskej psychike negatívnu odozvu (vnímanie interiéru menej pozitívne, pocit napätia a strachu sa zvyšuje čo pôsobí na vznik stresu – nemocničné prostredie, respondenti pociťujú averziu voči takémuto interiéru. Ľudia v blízkosti rastlín pociťujú bolesť menej intenzívne a tolerujú pôsobenie bolesti dlhšie (aplikovateľné v zariadeniach zdravotnej starostlivosti), rastliny pôsobia na zvýšenie hladiny pozitívnych emócií. Harmonizujúci a stimulujúci účinok, možnosť zvýšenia kreativity a produktivity je využiteľný hlavne v pracovnom prostredí. Rastliny majú vplyv na zvýšenie produktivity práce tým, že zvyšujú sústredenosť ľudí.

Všeobecne môžeme konštatovať, že rastliny v interiéroch nemajú na ľudí žiaden negatívny vplyv. Ich výskyt v interiéroch zvyšuje frekvenciu pobytu v takomto prostredí. Rastliny ovplyvňujú výber miesta pri posedení (muži aj ženy ak majú možnosť voľby, volia posedenie s pohľadom na rastliny). Pracovný alebo obytný interiér sa stáva v dnešnej dobe prevažujúcim životným priestorom ľudí. Skvalitnenie života v tomto priestore prostredníctvom zelene je z hľadiska estetického, hygienického alebo psychologického na základe uvedených argumentov vysoko perspektívne. V praxi to znamená, že tvorba interiérových úprav s použitím živých rastlín je nevyhnutnou súčasťou ozdravenia našej spoločnosti.

Priorita 4
Reagovať na výsledky výskumu a požiadavky praxe tvorbou nového predmetu pre poslucháčov odboru záhradnej a krajinnej tvorby: Aplikovaný interiérový dizajn.
Náplňou tohto predmetu je teoretické zvládnutie problematiky výberu odporúčaného sortimentu rastlín do rôznych typov interiérov vzhľadom na ich funkčnosť a environmentálne podmienky interiéru a technologické možnosti zakladania, pestovania a následnej údržby interiérových rastlín. Náplň tohto predmetu sa ďalej zameriava na možnosti výberu pestovateľských a obalových nádob ako aj technológií budovania samotného pestovateľského priestoru. Predmet ponúka poslucháčom získať informácie o možnostiach poly-funkčného využitia rastlín v interiérovom prostredí. Teoretické poznatky z uvedeného predmetu si poslucháči overujú v návrhoch interiérových úprav vybraných interiérov ako aj praktickými cvičeniami z údržby interiérov v Pavilóne architektúry FZKI SPU v Nitre. Predmet Aplikovaný interiérový dizajn nadväzuje na praktické vedomosti zo sortimentu interiérových rastlín, ktoré poslucháči získajú na predmete Interiérové kvetinárstvo v zbierkach tropických a subtropických rastlín Botanickej záhrady v Nitre.

Na základe uvedených priorít výskumu a vzdelávania v oblasti interiérového kvetinárstva si kladieme za cieľ u odbornej aj laickej verejnosti doceniť váhu a význam uplatnenia interiérových rastlín, nie len ako estetického prvku ale hlavne ako prostriedku významne zlepšujúceho kvalitu prostredia interiéru.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *