Význam vitamínov v zelenine

Množstvo dôležitých vitamínov pre zdravie človeka obsahuje najmä zelenina, ovocie ale aj iné plodiny rastlinného pôvodu. Preto je potrebné konzumovať tieto produkty pravidelne a v dostatočnom množstve.

Vitamíny rozpustné vo vode Vitamín B1 – thianín, zo zeleniny sa najviac vitamínu B1 nachádza v keli kučeravom (0,16 mg), cukrovej kukurici (0,15 mg), ďalej špenáte, brokolici, keli ružičkovom a v keli hlávkovom. Denná potreba 1 až 2 mg. Nedostatok spôsobuje únavu, poruchy spánku, bolesť svalov, chvenie pri srdci, poruchy srdcového rytmu. Dostatok vitamínu B1 posilňuje centrálny nervový systém, pomáha prekonávať emócie, stres, odstraňuje depresie, posilňuje pamäť. Thiamín funguje aj ako antioxidant, chráni organizmus pred starnutím.
Vitamín B2 – riboflavín, zo zeleniny zdrojom riboflavínu je to kel kučeravý, brokolica, špenát, rajčiaky a kapusta. Denná odporúčaná dávka je 1,4 – 2 mg. Riboflavín udržuje dobrý zrak, znižuje očnú únavu, zvyšuje ostrosť zraku, zlepšuje nočné videnie. Nedostatok sa prejavuje poruchami videnia, zápalmi spojiviek, popraskaním kútikov úst.
Vitamín B3 – niacín (PP), potrebu vitamínu pokrýva mäso, mlieko, obilniny, cereálie, zemiaky, strukoviny, ovocie a zelenina. Niacín zabezpečuje funkčnosť nervového systému a žalúdočno-črevného traktu. Je potrebný na tvorbu sexuálnych hormónov (estrogén, progesterón, testosterón). Podporuje tvorbu kyseliny žalúdočnej, zabezpečuje krvný obeh, tvorbu zdravej kože.
Vitamín B5 – kyselina pantoténová, v zelenine sa nachádza v menšom množstve, a to v červenej repe cviklovej, v karfiole a v špargli. Denná dávka je 10 – 50 mg. Nedostatok vitamínu B5 spôsobuje duševný stres , depresiu, nervové a žalúdočno-črevné problémy.
Vitamín B6 – pyridoxín, zdrojom vitamínu B6 zo zeleniny je šalát hlávkový, hrášok, mrkva, rajčiaky, kapusta. Denná dávka je 2 až 3 mg. Podieľa sa na tvorbe krvného farbiva, hemoglobínu, podporuje tvorbu červených krviniek, nukleových kyselín.
Vitamín B7 – kyselina nikotínová, najviac vitamínu B7 obsahuje špenát, ďalej sa nachádza v mrkve, hrášku a v rajčiakoch. Odporúčaná denná dávka je 15 až 20 mg. Pôsobí na pokožku a nervový systém.
Vitamín B9 – kyselina listová, folacín (Bc), význam folacínu je v tom, že pôsobí ako koenzým v syntéze DNA a RNA, je dôležitý pri delení a množení buniek. Zdrojom kyseliny listovej je listová zelenina, brokolica, cibuľa, karfiol, kel kučeravý, špargľa, špenát, mrkva, paprika, melóny. Denná potreba je 0,1 až 0,3 mg. Kyselina listová má význam pri tvorbe červených krviniek kostnej dreni, zvyšuje hladinu ženského hormónu estrogénu, ďalej má kľúčové postavenie aj pri tvorbe psychohormónov.
Vitamín B12 – kyanokobalamín, vitamín B12 patrí medzi korionidy. Zdrojom vitamínu je kyslá kapusta, droždie a produkty, v ktorých prebieha kvasný proces. Vhodná dávka je 1000 mcg denne. Úlohou vitamínu B12 je aktivovať molekuly kyseliny listovej v bunke, ďalej tvoriť červené krvinky v kostnej dreni.
Vitamín B15 – kyselina pangamínová, aktivuje tkaninové dýchanie, zvyšuje obsah glykogénu v pečeni a vo svaloch, bráni ukladaniu tukov v pečeni. Má antioxidačné účinky ako vitamíny A, C, E. Pomáha predchádzať tvorbe peroxidov, ktoré sú hlavnou príčinou starnutia. Podporuje srdcovú činnosť, predlžuje životnosť buniek, znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Denná dávka je 25 až 100 mg. Zdroje vitamínu B15 sú tekvicové a sezamové semená.
Vitamín H – biotín, nepodlieha tepelným zmenám, patrí do skupiny B vitamínov. Je potrebný pri tvorbe hemoglobínu, udržuje zdravú kožu, posilňuje rast vlasov, podporuje rast buniek. Denná dávka je 10 mg.

Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č. 6/2011.

Text prof. Ing. Anton Uher, PhD., FZKI, SPU v Nitre,

Foto archiv redakce

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *