Význam klonov pri odrodách jabloní

Pri obnove nových jabloňových sadov tvorí významnú úlohu biologický materiál aj s vnútornou genetickou hodnotou, ktorú mu dávajú naštepené odrody. Skúsenosti z rokov 2004 – 2005 potvrdzujú, že na Slovensku vo firme Plantex, s. r. o., sa produkuje dostatočné množstvo kvalitného výsadbového materiálu pre domáci i zahraničný trh.

Pestovateľské tvary sú základom celého systému intenzívneho pestovania ovocných sadov. V celom tomto procese najdôležitejšiu úlohu zohrávajú odrody, ktoré sa vo svete veľmi rýchlo menia. Aj z tohoto pohľadu je obmena ovocných sadov v Európe rýchlejšia ako v minulosti. Sady jabloní sa prispôsobujú novým trendom i z hľadiska kratšieho veku, nakoľko odrody v nich rýchlo starnú. Väčšina starších odrôd už nezodpovedá požiadavkám konzumentov a komerčne sú na ústupe. V rôznych častiach sveta pôsobí veľa významných vedeckých a šľachtiteľských pracovísk, ktoré sa zaoberajú šľachtením nových odrôd. Medzi takéto krajiny nesporne patrí i Česká republika, v ktorej vzniklo mnoho rezistentných odrôd proti chrastavitosti jabloňovej. Veľa odrôd sa rozšírilo v praxi pre vysokú kvalitu a dobré chuťové vlastnosti. Zvýšený záujem o pestovanie rezistentných odrôd v ekologickejších sadoch právom patrí odrodám ‘Julia‘, ‘Topaz‘, ‘Rubinola‘, ‘Rosana‘, ‘Melodie‘, ‘Rajka‘, ‘Goldstar‘, ‘Svatava‘ a ďalším. Sortiment rezistentných odrôd iste rozšíria nové perspektívne odrody, s ktorými sme sa oboznámili na pracovisku Ústavu experimentálnej botaniky AVČR Praha, na stanici Štřižovice. Sú to napr. odrody ‘Sirius‘,‘Orion‘,‘Lipno‘,‘Rozela‘,‘Luna‘,‘Opál‘,‘Heliodor‘,‘Red Topaz‘ a iné.
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že odrodám jabloní sa venuje vysoká pozornosť. Na území SR neexistuje pracovisko, ktoré by sa zaoberalo šľachtením nových odrôd jabloní. Významné ovocné škôlky sa snažia v predstihu získavať informácie o nových odrodách v zahraničí. Z uvedeného pohľadu škôlkári majú náskok pred pestovateľmi ovocia a sú teda právom nositeľmi poznatkov o nových odrodách a ich klonoch.

Odrody a klony
V slovenskej Listine registrovaných odrôd (LRO) z roku 2005 sú mnohé pestovateľmi žiadané odrody jabloní, ktoré sa pestujú v sadoch v celej Európe. Z počtu 58 odrôd predstavujú v sortimente 69 % klasické konvenčné odrody. Ostatných 31 % pripadá na rezistentné odrody proti chrastavitosti. Z najvýznamnejších najviac pestovaných konvenčných európskych odrôd sú v sortimente odrody ‘Braeburn‘, ‘Fuji‘, ‘Gala‘, ‘Granny Smith‘, ‘Jonagold‘,‘Jonagored‘ a ‘Pinova‘. U odrody ‘Golden Delicious‘ neexistovala vôľa na predĺženie jej registrácie. Podľa platnej legislatívy jej bola registrácia v roku 2003 odňatá. Odroda sa v súčasnosti množí ako konformný CAC materiál. Je bežným javom, že aj vo vyspelých ovocinárskych krajinách sa množia nové odrody ako CAC materiál. Umožňuje to rýchlejšie uvedenie týchto odrôd do pestovateľskej praxe. Nebezpečie ich zneužitia sa rieši na princípe licenčných zmlúv a národnej, prípadne i európskej ochrany práv.

Odrody predstavujú skupinu rastlín, ktoré vznikli zámerne určitou šľachtiteľskou metódou a zodpovedajú aj konkrétnemu šľachtiteľskému cieľu. Odrodu je možné definovať v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, podľa prejavu znakov vyplývajúcich z daného genotypu alebo kombinácie genotypov. Je možné ju odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny rastlín podľa prejavu najmenej jedného znaku. Odroda musí byť pri rozmnožovaní jednotná, uniformná a stála. Nesmú sa meniť jej znaky a vlastnosti pre ktoré vznikla a bola aj registrovaná.
Z kvalitatívnych znakov a vlastností odrody sú veľmi významné tvar a chuť plodov, pevnosť dužiny, atraktívne vyfarbenie a pevnosť šupky, odolnosť proti výskytu nebezpečných chorôb hubovitého a bakteriálneho pôvodu, geneticky daná výška úrodnosti, termín dozrievania a dĺžka skladovania plodov. Významné sú aj ďalšie vlastnosti z hľadiska sily rastu stromov a habitu korún. Mnohé pestovateľské vlastnosti sa dajú ovplyvniť technológiou pestovania stromov. Vo svete existuje veľmi veľa odrôd a neustále vznikajú odrody nové. Preto je dôležité ich testovať a do praxe uvádzať odrody pomologicky overené. Pri vzniku nových odrôd sú stanovené šľachtiteľské ciele zamerané na kvalitu ovocia, ale aj rezistenciu voči chrastavitosti, múčnatke, prípadne i spále ružovitých (Erwinia amylovora).

U mnohých tržných a svetových odrôd existujú klony. Pestovanie mnohých licenčne chránených klonov je v praxi žiadané. Potvrdzujú to aj poznatky z ovocinárskych oblastí v Štajersku či Južného Tirolska i v Holandsku. Význam klonov je mimoriadne veľký.

Klony sú potomstvá rastlín, ktoré vznikli vegetatívnym čiže nepohlavným rozmnožovaním, z vegetatívnych orgánov (očiek, vrúbľov) z tej istej materskej rastliny a pôvodného organizmu. Klony ako rastliny majú identický genotyp. Genotyp predstavuje súhrn dedičných vlôh, ktoré sú v jednotlivých potomstvách dedené bez ohľadu či sa na danom organizme prejavili. Pri vegetatívnom rozmnožovaní dochádza vždy k vzniku toho istého jedinca. Z uvedeného dôvodu tu nedochádza ku genotypovým zmenám a počet identických jedincov z jednej rastliny je neobmedzený.
Vplyvom prostredia môžu vznikať aj na klonoch viditeľné zmeny, ktoré sa fenotypicky odlišujú. Často sa jedná len o určité modifikácie, pokiaľ sa genetická podstata klonu nezmenila. Preto je potrebné sledovať aj premenlivosť klonov v niekoľkých generáciách počas množenia z hľadiska ich variability. Ak zmeny vplyvom prostredia zasiahnu náhle genotyp, vznikajú takzvané genotypové odchýlky, ktoré sú dedičné. Tieto odchýlky nazývame mutáciami, počas ktorých dochádza v klone štrukturálnym zmenám chromozómov. Mutácie sa môžu vyskytovať priamo na odrodách i klonoch. Premenlivosť týchto znakov pri množení charakterizujú klony, ktoré vznikli genotypovo z rovnakých rastlín. Klonovaním sa pri ďalšom vegetatívnom množení úspešne rozmnožujú cenné biologické materiály, zvlášť u heterozygótnych organizmov, akými sú napr. ovocné druhy. Častým vznikom somatických mutácií sú púčikové variácie, ktoré vznikajú v iniciále púčika. Ak sa vyvíja výhon z takéhoto púčika, nesie v celej jeho genetickej štruktúre modifikáciu mutantného znaku, ktorý je viditeľne odlišný od pôvodnej odrody. Pokiaľ sú výhony nositeľmi lepších znakov a vlastností využívajú sa pri selekcii na vzniku nových klonov mnohých kvalitných odrôd. Tieto klony sa od pôvodných rastlín neodlišujú genetickým základom, ale len niektorými kvalitatívnymi, prípadne kvantitatívnymi znakmi. Nemusia to byť len znaky atraktívnejšieho vyfarbenia šupky. Môžu to byť aj vlastnosti v lepšej odolnosti klonu voči chorobám, prípadne slabšieho rastu, alebo vyššej úrodnosti.
Klon je vegetatívne potomstvo odrôd viniča, chmeľu a ovocných drevín, ktorý vznikol výberom na základe znakov fenotypu východiskových rastlín, ich zdravotného stavu a zodpovedá opisu odrody. V uznávacom konaní možno používať označenie klonu spolu s názvom odrody.

Situácia vo svete
V roku 1992 sa na Výskumnej stanici Gáčnik v Slovinsku pre oblasť Mariboru vykonávali vedecké pokusy zamerané na praktické technologické postupy v ovocinárstve. Neskúmali sa veci nové, ale overovali známe zahraničné poznatky, ktoré by boli pre Slovinsko najvhodnejšie, aby sa táto krajina čo najskôr priblížila úrovňou ovocinárstva štátom Európskej únie. Od roku 1992 riešili projekt „Optimálna technológia pri jabloniach s obnovou v nasledovných rokoch“. Cieľom projektu bolo získať nové poznatky o pestovaní nových odrôd jabloní pri rôznych technológiách, sponoch, tvaroch, podpníkoch, výžive i chemickej ochrane. Za týmto účelom siahli po výsadbovom materiále nielen z vlastných zdrojov, ale aj z dovozu – z Rakúska a Holandska. Vo všetkých pokusoch pri rôznych technológiach boli použité najmodernejšie európske odrody vrátane klonov: z odrody ‘Elstar‘ klon Elshof, z odrody ‘Jonagold‘ klon Wilmuta a z odrody ‘Gala‘ klon Gala Must (Regal Prince). V Južnej Afrike existujú farebné mutácie ako napr. Fuji Akifu, Fuji Ehofu, Fuji Nagafu. V Holandsku, ktoré má 11 tisíc ha jabloní, sú hlavnými odrodami ‘Jonagold‘ (80 %) a ‘Elstar‘. Z týchto odrôd existuje pomerne aj najviac klonov, ktoré sa odlišujú väčšinou intenzívnym vyfarbením šupky. Mnohé klony z najvýznamnejších trhových odrôd sú dnes už na ústupe. Na druhej strane vzhľadom k ich rýchlej obmene pribúdajú stále nové, ktoré tvoria základ nových sadov. Najviac sa pestujú klony z odrôd ‘Jonagold‘,‘Gala‘,‘Golden Delicious‘,‘Elstar‘,‘Fuji‘,‘Braeburn‘ a ‘Pinova‘.
Perspektívy na Slovensku
V roku 2006 sa bude posudzovať úroveň slovenského ovocinárstva viac ako v minulosti. K tomuto stavu prispeli aj analýzy o výmerách sadov a ich vekovej štruktúre v roku 2005 z oddelenia „Registra ovocných sadov a chmeľníc“ ÚKSÚP Veľké Ripňany. Zvláštnu pozornosť si žiadajú jablone, u ktorých sa vykonávala najväčšia rekonštrukcia v posledných desiatich rokoch. Jablone sú napokon aj hlavným ovocným druhom v celej Európe. Tiež v SR predstavujú 54% podiel na celkovej výmere ovocných druhov. Slovenský trh je v produkcii jabĺk malý a nemá vplyv na zahraničné konkurenčné prostredie. Zaujímavý je pre domáce prostredie a prípadné obchodovanie v zahraničí, pokiaľ to ekonomika z hľadiska nákladov a lacnejšej pracovnej sily umožňuje.
Tento trend sa uplatňuje už vo vyspelých firmách a v organizáciách výrobcov v SR, ktoré majú moderné ovocné sady a pre trh akceptovateľné odrody. Konajú tak na princípoch obchodovania, kde musia ponúkať aj vysokú kvalitu plodov, aby prerazili na zahraničných trhoch. Slovensko ako krajina s priemernou produkciou len na úrovni 40 tis. t. nemôže konkurovať žiadnej zo susedných krajín V4, ani žiadnej krajine s vyspelým ovocinárstvom. Má však všetky možnosti, aby táto produkcia bola v budúcnosti minimálne dvojnásobná. Základným predpokladom zvýšenia produkcie bude spočívať v pokračovaní rekonštrukcie starých a obnove nových sadov. Za akých podmienok sa tento stav dosiahne, ukáže vývoj po analýze celého ovocinárskeho sektoru.
Ovocné výsadby jabloní v SR aj napriek dosiahnutým pokrokom nenaznačujú v súčasnosti výrazné zlepšenie z celospoločenského pohľadu. Z čistej produkčnej výmery 5077,3 ha jabloní v SR je len 2920 ha sadov intenzívnych, čo predstavuje 57,5 %. Vo vekovej kategórii do desať rokov po výsadbe je v SR 1603 ha sadov nových a intenzívnych, ktoré boli vysadené v rokoch 1995 – 2005. V produkčnej vekovej kategórii do 14 rokov po výsadbe ich je 1874 ha. Táto výmera by mala postačovať na zabezpečenie tržnej produkcie úrody v objeme 45 – 56 tis. ton. Tieto sady sú vysadené na podpníkoch M9, ktorý je vo výsadbách zastúpený v objeme 41 %. Zbytok výmery 2157,3 ha t.j. až 42,5 % pripadá na sady s extenzívnym spôsobom ich pestovania. Značná časť týchto sadov je neprodukčná a kvalitou plodov je určená len na spracovanie vo forme muštu, vín, destilátov. Za tento stav nemôže súčasná generácia ovocinárov. Je to pozostatok z minulosti, nakoľko 2356 ha jabloňových sadov je starších ako 25 rokov. Značná časť týchto sadov je využívaná na iné účely ako na produkciu ovocia. V rámci štátnej pomoci pre rok 2007 bude v dotačných tituloch z národných zdrojov navrhnutá podpora likvidácie ovocných sadov a plantáží do výšky 40 % oprávnených nákladov. Je možné, že táto forma podpory alebo jej výška a intenzita sa v roku 2006 ešte prehodnotí, aby nebola akýmikoľvek formami zneužitá.
V každom prípade, ak bude táto forma pomoci poskytovaná, sa od roku 2007 črtá predpoklad, že dôjde k opätovnej obnove ovocných sadov a teda aj jabloní.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *