Výživa a ochrana plodovej zeleniny

Plodové zeleniny sú typickými teplomilnými plodinami. Patria k nim rajčiaky, zeleninové papriky, baklažány, uhorky, melóny a tekvice. V našich podmienkach sú jednoročné a vyžadujú dokonalú výživu a ochranu. Väčšinou dozrievajú postupne, vďaka čomu je možné zabezpečiť plynulé zásobovanie čerstvou zeleninou.

Aby sme vedeli vytvoriť podmienky pre harmonickú výživu rastlín, musíme zohľadňovať druh pôdy, intenzitu zálievok alebo zavlažovanie, kondičný stav rastlín, produkčnosť jednotlivých kultivarov, stanovištné podmienky a ďalšie vegetačné faktory. Plodová zelenina potrebuje dobrú zásobu prijateľných živín v pôde, vyhovujú jej kypré, dobre priepustné teplé pôdy bohaté na humus a živiny. Všetka plodová zelenina sa pestuje v prvej trati. V ľahkých pôdach je výhodnejšie hnojiť menšími dávkami, ale častejšie, obyčajne každý druhý rok dvomi kg na 1 m2. V ostatných pôdach používame každý tretí až piaty rok dávky do 5 kg na 1 m2. Pri prebytku dusíka sa rozrastajú vegetatívne časti a oneskoruje sa nasadzovanie plodov. Draslík má priaznivý vplyv na veľkosť plodov, ich trvácnosť a obsah cukru. Co, Mn a Ti pri zlepšujú napríklad u rajčiakov zafarbenie plodov. Termín hnojenia jednotlivých druhov plodovej zeleniny a dávky živín uvádzame v tabuľke č. 1.
Uhorky, melóny a tekvice sú zo všetkých druhov zelenín na pôdu najnáročnejšie. Dusík sa pridáva pred sa sadením vo forme síranu amónneho, na prihnojenie po vyjednotení vo forme močoviny. Draslík pridávame vo forme síranu nakoľko uhorky sú citlivé na chlór. Ak pri príprave pôdy nepoužijeme viaczložkové hnojivo s obsahom mikroelementov, môžeme ich aplikovať aj na list. Tieto druhy zeleniny priaznivo reagujú na B, Mn, Mo, Zn a Cu.
Pri hnojení papriky dodávame dusík do pôdy pred sejbou vo forme síranu amónneho, po vysadení vo forme močoviny (zapracovať do pôdy, neliadkovať). Draslík dodávame vo forme síranu, lebo paprika je citlivá na chlór. Na hnojenie vyhovujú aj viaczložkové hnojivá.
Rajčiaky nemôžeme vysádzať po baklažáne a po paprike. Na to isté miesto ju vysádzame až po troch štyroch rokoch. Dusík dodávame do pôdy pred výsadbou vo forme síranu amónneho a počas vegetácie vo forme močoviny. Draslík dodávame vo forme síranu. Paprike vyhovujú aj viaczložkové hnojivá, z mikroelementov veľmi priaznivo pôsobia Co, Mn a Ti.
Pri pestovaní baklažánu nepoužívame príliš vysokú dávku maštaľného hnoja. Pred výsadbou aplikujeme síran amónny ako dusíkaté hnojivo. Neskôr dusík po výsadbe dodávame vo forme močoviny. Dusík môžeme dodať aj jednorázovo, ak si zvolíme vhodné viaczložkové hnojivo.
Tekvice hnojíme dusíkom pred sejbou vo forme síranu amónneho a neskôr zapracujeme močovinu. Vhodné je použiť aj viaczložkové hnojivá. Draslík aplikujeme len v síranovej forme, pretože tekvice sú citlivé na chlór.

Ochrana plodovej zeleniny
Choroby a škodcovia rajčiaka: k najzávažnejším ochoreniam rajčiaka patrí bronzovitosť rajčiaka, fytoftóra a septorióza, baktériová škvrnitosť a bodkovitosť. Zo škodcov napádajú rajčiaky hlavne molice, vošky, strapky západné, pásavky zemiakové a v posledných rokoch aj mory bavlníkové.
Choroby a škodcovia papriky: suchá škvrnitosť plodov papriky, ružicovitosť papriky, tabaková mozaika, pestrolistosť, aukubova mozaika, baktériová škvrnitosť listov papriky a fytoftórová hniloba papriky. Zo škodcov papriku najčastejšie napádajú vošky, molice, roztočce, roztočíky a húsenice.
Choroby a škodcovia baklažánu: baklažán v našich pestovateľských podmienkach netrpí závažnými chorobami, často ho však napáda hlavne pásavka zemiaková.
Choroby a škodcovia uhoriek: najčastejšie sa vyskytuje mozaika uhoriek, baktériová škvrnitosť uhoriek, pleseň uhorková, múčnatka uhorková a antraknóza uhoriek. Zo škodcov sa vyskytujú hlavne vošky, strapky a roztočce.
Choroby a škodcovia melónov a tekvicovej zeleniny: na melónoch sa najčastejšie vyskytuje pleseň uhorková, antraknóza dyne červenej a cukrových melónov, zo škodcov ich napádajú vošky a v rýchliarňach roztočce a molice.
Z vymenovaných chorôb a škodcov popisujeme len najzávažnejšie a najčastejšie sa vyskytujúce.

Fytoftóra rajčiaka – Phytophtora infestans – pôvodcom je pleseň zemiaková, vyskytuje sa najmä v období výdatnejších zrážok, ale môže sa jej výskyt zvýšiť aj pri častom zavlažovaní vo forme postreku. Táto forma ochorenia zlikviduje porast v priebehu niekoľkých dní. Na listoch sa vytvárajú veľké škvrny, na plodoch neohraničené sivohnedé škvrny, ktoré prenikajú do dužiny, čím je plod úplne znehodnotený. Kritickým obdobím pre výskyt býva mesiac jún. Postrekujeme preventívne, v poľných podmienkach za daždivého počasia v druhej dekáde júna v intervaloch 10 až 14 dní. Vhodné je zavlažovanie porastu podmokom. Prípravky proti tejto chorobe uvádzame v tabuľke č. 2 a sú účinné aj proti baktériovej škvrnitosti, septorióze a bodkovitosti rajčiakov.

Bronzovitosť rajčiaka – je nebezpečné karanténne ochorenie vírusového pôvodu, okrem rajčiakov napáda aj papriku. Spôsobuje ho tomato spotted wilt vírus. Prejavuje sa škvrnami na listoch a plodoch, dochádza k celkovému odumieraniu rastlín najmä v čase predpestovania. Prenášačom je najmä strapka západná Frankliniella occidentalis. Ochrana spočíva v likvidácii napadnutých rastlín a v ničení strapiek prípravkom Dursban 480 EC v koncentrácii 0,2 %, čo predstavuje 20 ml na 10 l vody. Prípravok môžeme použiť aj pri ošetrovaní paprík a uhoriek.
Baktériová škvrnitosť papriky – Xanthomonas campestris pv. vesicatoria – ochorenie sa prenáša osivom najmä pri opakovanom pestovaní na jednom pozemku, pri častých zrážkach a pri zavlažovaní. Môže napádať aj iné druhy plodovej zeleniny ako napr. rajčiaky. Na listoch sa objavujú žlté neohraničené škvrny, neskôr list žltne, vädne a usychá. Na plodoch sa prejavuje hnedými škvrnami a bodkami, ktoré prechádzajú až do dužiny, čím sa plody znehodnocujú. Ochoreniu predchádzame výberom zdravého a moreného osiva. Pri ochrane sa používajú vysoko účinné meďnaté prípravky.
Botrytída – pleseň sivá – Botrytis cinerea – napáda všetky časti rastliny. Jej výskyt je najintenzívnejší pri výkyvoch teplôt a intenzívnych zrážkach. Plody napadnuté touto hubou sú mokré a vodnaté, zhnednú a zhnijú. Papriku pestujeme v redšom spone a rýchliarne dostatočne vetráme.
Na paprike sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová Myzus persicae a voška rešetliaková Aphys nasturtii. V krátkom čase sa premnožujú, čím porast začne žltnúť, listy kučeravejú a opadávajú. Zároveň sú prenášačmi vírusových chorôb. Na ničenie vošiek používame prípravky podľa tabuľky č. 3 čo najskôr po ich zistení. Uvedené prípravky (okrem Pirimoru a Vektafidu) ničia aj húsenice škodiace na paprike.
Pleseň uhorková – Perenoplasmopara cubensis – je najobávanejšou hubovou chorobou uhoriek. Jej výskyt sa prejavuje v daždivom a chladnom počasí. Na napadnutých listoch sa vytvárajú žlté škvrny a na spodnej strane sivohnedý nálet pôvodcu ochorenia. Neskôr dochádza k hnednutiu a následnému odumieraniu celej rastliny. Uhorky pestujeme na slnečnom a vzdušnom mieste. Preventívne používame prípravky podľa tabuľky č. 4 a postreky aplikujeme v prvej dekáde júna v päť- až desaťdňových intervaloch. Z dôvodu častejších zberov na konzumáciu je potrebné dodržať čakaciu lehotu použitého prípravku. Toto ochorenie sa zároveň najčastejšie vyskytuje aj na porastoch melónov. Napáda melón cukrový aj dyňu červenú. Najnáchylnejšie na túto chorobu sú dyne červené. Prípravky pre tieto plodiny sú rovnaké ako pri ošetrovaní uhoriek.
Pri šľachtení rôznych druhov plodovej zeleniny sa venuje pozornosť k vyšľachteniu odrôd rezistentných voči rôznym chorobám, aby sa získala kvalitná a bohatá úroda.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *