Vývoj záhradníckej výroby v SR

Zelenina ovocie a hrozno sú významnou zložkou výživy človeka. Pozitívne sa hodnotia pre nízky obsah energie, vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok, primeraný obsah potravinovej vlákniny a ďalších zdravie podporujúcich látok.

Významný je aj podlimitný obsah antikvalitatívnych látok. Ovocie, zelenina a hrozno poskytujú rozmanitosť, pestrosť a uspokojujú ľudské zmysly svojimi tvarovými, farebnými, chuťovými a aromatickými znakmi.
V ostatných rokoch zaznamenávame na Slovensku postupný nárast spotreby zeleniny a ovocia. V súčasnosti celková spotreba zeleniny je 108,7 kg na osobu a rok, pričom odporúčaná spotreba je 127,9 kg. Celková spotreba ovocia predstavuje množstvo 58,2 kg, hoci odporúčaná dávka je 96,7 kg ročne na osobu.

Zeleninárstvo
V súčasnom zeleninárstve prevláda extenzívny charakter výroby. Pestovateľské plochy narastajú, ale produkcia tomu nie vždy zodpovedá. Od roku 1989 do roku 1999 vzrástli plochy z 30 606 ha na 46 903 ha. Rok 2000 bol v dôsledku mimoriadneho sucha výnimočný a zberové plochy poklesli na 43 834 ha. Produkcia bola v sledovanom období kolísavá. Za posledné roky bola najvyššia v roku 1999, kedy sa vyprodukovalo celkom 685 379 ton zeleniny. Tento nárast bol spôsobený hlavne zvýšením plôch. Priemerné hektárové úrody sú naďalej veľmi nízke a vzrastajú pomalšie. V porovnaní s rokom 1989 poklesli úrody z 18,65 v roku 1995 na 13,50 ton. Od roku 1996 už priemerné úrody mierne vzrastajú a pohybujú sa okolo 14 ton z hektára. Kapacita zakrytých priestorov postupne klesala. V roku 1989 bolo u nás 45,4 ha skleníkov, roku 1997 iba 23,1 ha. Nárast sa zaznamenal od roku 1998 a dnes sa eviduje 35,4 ha skleníkov. Ešte výraznejšie zníženie plôch nastalo pri fóliovníkoch a pareniskách. V roku 1989 sa rýchlená zelenina pestovala na ploche 130 ha fóliovníkov, v roku 1997 táto plocha predstavovala len 8,9 ha, ale v roku 2000 už 15,7 ha. Takmer úplne sa zlikvidovali pareniská, ktorých plocha v SR dnes predstavuje asi 0,7 ha.
Podrobné analýzy potvrdili, že je potrebné dosiahnuť zvýšenie produkcie a spotreby širšieho sortimentu nutrične hodnotnej zeleniny. Zotrváva nedostatočná druhová a odrodová skladba. Na trhu sa objavuje z domácej produkcie najviac 17 druhov zeleniny. Z nich najväčší podiel pripadá kapuste, rajčiakom, mrkve, cibuli a paprike. Menej známe druhy sú z hľadiska výživovej hodnoty významné, predsa sa pestujú ojedinelo, alebo sa dovážajú. Odrodová skladba je pod vplyvom zahraničného trhu, pretože je všeobecne nedostatok vlastných odrôd zelenín.
Odporúčaná spotreba zeleniny vyžaduje dopestovať 650 tisíc ton jedlého podielu zeleniny. Pri priemerných stratách okolo 30 % pri pestovaní, zbere, pozberových úpravách a spracovaní, vychádza nutnosť vyprodukovať 170 kg na osobu, čo sa dosiahne produkciou 877 500 ton celkom. Toto množstvo vyžaduje plochu 47 tisíc hektárov pri priemernej úrode 18,7 ton.ha-1

Liečivé a koreninové rastliny
Pre výrobu zeleniny a liečivých rastlín je charakteristická náročnosť na ručnú prácu pri pestovaní, zbere i spracovaní. Preto rozvoj zeleninárstva a produkcie liečivých aromatických a koreninových rastlín má za úlohu riešiť nielen racionalizáciu výživy obyvateľstva, ale aj zamestnanosť, hlavne na vidieku. Súčasne podporiť rast ekonomickej stability a upevniť domáci trh.
Od roku 1989 plochy, úrody a produkcia liečivých, aromatických a koreninových rastlín sa rôzne menili. V roku 1997 sa pestovali na ploche 989 ha pri produkcii 450 ton a úrode 0,54 t.ha-1. V roku 1998 plocha poklesla na 720 ha, ale produkcia zostala na úrovni roku 1997 pri úrode 0,69 ton na hektár.
Ak sa zameriame len na liečivé rastliny, ich plocha narástla od roku 1989 zo 408 ha do roku 1997 na 527 ha a do roku 2000 na 696 ha. V úrodách a produkcii sa tento nárast čiastočne prejavil.
Kvôli rozvoju zeleninárstva a pestovania liečivých rastlín je potrebné venovať zvýšenú pozornosť výskumu, šľachteniu, dotačnej politike a podpore prvovýroby. V súčasnosti výskumné úlohy rieši Výskumný ústav zeleninársky v Nových Zámkoch so zameraním na problematiku dopestovania zdravotne nezávadných produktov, na technológiu produkcie, zberu, pozberových operácií, skladovania, semenárstva a iné.

Ovocinárstvo
Na začiatku 90. rokov sme mali na Slovensku 20 mil. 566 tisíc kusov ovocných stromov s celkovou produkciou 163 462 ton, z čoho jablone predstavovali 6 mil. 525 tisíc kusov s produkciou 82 106 ton. Kapacita klimatizovaných skladov bola približne 59 tisíc ton a 1270 ton prechodných viacúčelových skladovacích kapacít. Produkciu ovocia zabezpečovali ovocné sady na celkovej výmere 19 200 ha, z čoho bolo asi 9773 ha s prívlastkom intenzívnych sadov. Na samozásobení sa až 60% podielom zúčastňovali drobní pestovatelia vrátane záhradkárov.
Pre realizáciu zvyšovania intenzity výroby ovocia mal veľmi dôležité miesto zdravý biologický materiál. Výrobu výpestkov zabezpečovali prevažne domáce špecializované šľachtiteľsko-výskumné pracoviská a ovocné škôlky.
V roku 1994 sa na Slovensku dopestovalo iba 56 856 ton jabĺk. Ešte slabšia úroda jabĺk bola v roku 1995, a to 38 138 ton a celková úroda všetkého ovocia bola len 91 655 ton. Bola to najslabšia úroda za analyzované obdobie. Na kolísavosti úrod v jednotlivých rokoch sa okrem poveternostných podmienok a obmedzených finančných vstupov podielala aj likvidácia prestarnutých sadov. Za roky 1993 až 1998 bolo u nás zlikvidované 3000 ha sadov. Nových vysadených sadov za to isté obdobie sme podľa ŠÚ SR zaznamenali 1288 ha.
V Slovenskej republike bolo k 31. 12. 1998 registrovaných 5986 ha intenzívnych rodiacich ovocných sadov, z toho 48 % tvorili jablone. Urodilo sa v nich 31.430 ton ovocia. Jablká predstavovali až 80 % celej úrody, naopak hrušky len 0,14 % úrody. Celková produkcia ovocia v roku 1998 dosiahla objem 155 587 ton. Produkcia jabĺk vzrástla o 3222 ton. Za ostatné 4 roky klesala produkcia hrušiek, ale v roku 1998 stúpla o 3793 ton, pri orechoch sa zvýšila o 2636 ton. Prudko vzrástla produkcia sliviek (5988 ton).
Počet ovocných stromov spolu v roku 2000 bol 18 852 017 kusov. Súkromný sektor pestuje 97,9% z celkového počtu stromov. V súčasnosti je v SR evidovaných 6437 ha intenzívnych ovocných sadov. Rodiacich intenzívnych sadov je 5700 ha, z toho jabloní viac ako 3000 hektárov.
Celková produkcia ovocia v intenzívnych sadoch v roku 2000 bola 32 030 ton. Najväčší podiel na tejto produkcii majú jablone s produkciou 27 000 ton.

Vinohradníctvo
Vinohradnícka výroba zaznamenala od roku 1989 až do súčasného obdobia veľký pokles pri znižovaní plôch i pri samotnej produkcii hrozna a následne i vína.
Na Slovensku je v súčasnosti 19 tisíc hektárov rodiacich a 4,5 tisíc hektárov nerodiacich viníc. Názory na skutočnú plochu rodiacich a mladých výsadieb viniča hroznorodého, sa žiaľ podstatne rozchádzajú. Okolo 10 tisíc hektárov je opustených viníc a to aj v tradičnej malokarpatskej oblasti. Takmer 50 % vína, ktoré konzumujeme na Slovensku, je z dovezenej suroviny. Víno sa zaradilo do zoznamu poľnohospodárskych produktov s pasívnym saldom zahraničného obchodu.
Spotreba stolového hrozna na obyvateľa sa pohybuje okolo 5 kg ročne a spotreba vína okolo 13,7 litrov na obyvateľa ročne. Je to málo. Tu nás čaká veľká úloha pri riešení zvýšenej spotreby na úkor tvrdého alkoholu.
Spracovateľské kapacity s dispozíciami na 196 tisíc ton sa u nás využívajú len na 35 %, skladovacie kapacity pripravené na 1,4 mil. hektolitrov iba na 40 % a fľaškovacie kapacity, umožňujúce naplniť 740 tisíc hektolitrov na 80 %.
Dosahované úrody viniča hroznorodého sú u nás nízke. Zvýšenie úrod bude vyžadovať predovšetkým lepšiu ochranu a výživu, ale aj celkovú agrotechniku, v ktorej bude stále viac rezonovať doplnková závlaha, výkonné kvalitné odrody vrátane rezistentných s cielením trvalo udržateľného rozvoja v pestovateľských technológiách.
Veľký dôraz sa bude klásť na zníženie výmery nerodiacich a opustených viníc, pričom celková plocha vinohradov by mala byť na Slovensku 24 500 ha. Rozvojový program vinohradníctva na Slovensku treba už v predstupovom období zladiť s legislatívou EÚ.

Záhradnícku výrobu Slovenska čaká v najbližších rokoch etapa jej podstatného zveľadenia a zvýšenia plôch, úrod a tým aj produkcie tak v zeleninárstve, ako aj v ovocinárstve a vinohradníctve. Počíta sa s využívaním rezistentných alebo tolerantných odrôd proti najzávažnejším chorobám s cielením trvalo udržateľného rozvoja krajiny. Neodmysliteľnou súčasťou trendov vo vývoji záhradníckej výroby bude postupné dosiahnutie konkurenčnej schopnosti v rámci EÚ i globalizácie ekonomiky.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *