Využime genetické zdroje ovocných druhov inak

Pokrok v šľachtení ovocných druhov a využívanie sústredených kolekcií genetických zdrojov ovocných rastlín prispeli k tomu, že okrem vyložene úžitkových ovocných genotypov nájdeme aj také, ktoré majú iné využitie.

Jednou z foriem je i využitie niektorých zástupcov ovocných druhov ako okrasných rastlín.
Sadovníctvo ponúka aj pre ovocné druhy široké možnosti uplatnenia. Predstavitelia tejto skupiny, okrem svojho úžitkového účelu, sú často zaujímaví veľkosťou alebo farbou kvetov či listov, alebo aj tvarom plodov. Na základe toho zástupcov genetických zdrojov z ovocných druhov môžeme tak rozdeliť na dve skupiny, a to na vyložene ovocné (úžitkové) a na okrasné i úžitkové druhy.
V minulosti škálu ovocných druhov použiteľných ako okrasné dreviny tvorili najmä čerešne a jablone. Dnes popri mnohých odrodách okrasných čerešní a jabloní môžu nájsť v sadovníckej tvorbe využitie aj ďalší zástupcovia ovocných druhov. Najčastejšie sú to druhy z rodu Prunus, a to okrasné marhule, broskyne a mandle. V ostatnom čase sa prostredníctvom známych škôlkárskych firiem dostávajú k nám opäť okrasné jablone, nie však tie klasické, okrasné plodmi, ale najmä okrasné tvarom rastu (tzv. špagátové formy – baleríny – pochádzajúce z Anglicka). Samozrejme, že aj v ďalších ovocných rodoch možno nájsť určité okrasné formy, ja by som sa však vo svojom príspevku chcela zamerať najmä na využitie kôstkovín v sadovníckej tvorbe.
Kôstkoviny – marhule, broskyne, mandle kvitnú veľmi skoro na jar, kedy sú zaujímavé najmä farbou a veľkosťou kvetov. Niektoré genotypy sú zaujímavé aj celoročne farbou a tvarom listov a niektoré samozrejme plodmi. Na okrasné účely sa dajú využiť aj niektoré odrody bežne pestovaných druhov, najmä ak sa naštepia na iný, napríklad slabšie rastúci podpník, alebo im špeciálne tvarujeme korunu. V takýchto prípadoch ani klasickí ovocinári nechcú uveriť, že tento okrasný strom je bežne pestovaná odroda, ktorú oni poznajú z druhej strany. Podobnými zásahmi sa dajú napríklad využiť niektoré odrody marhúľ a broskýň.
Marhule
Prvým zástupcom ovocných druhov, ktoré môžeme použiť aj na okrasné účely, sú marhule. Listina registrovaných odrôd (LRO) ponúka ovocinárom na pestovateľské účely až 2O odrôd. Z tohto súboru sa na okrasné účely najviac hodia najmä také odrody, ktoré majú menšie koruny, a to sú ´Vegama´ a ´Vemina´.
´Vegama´ je medzi pestovateľmi známa ako mrazuodolná odroda priemyselného typu. Vytvára malú korunu spurového charakteru rastu. Nástup do rodivosti je veľmi skorý. Je to pomerne skoro kvitnúca odroda. Vývoj púčikov je postupný a dĺžka kvitnutia pomerne dlhá; trvá 7-10 dní. Korunné lupienky kvetov sú veľké, guľaté, bielej farby, kalíšne lístky sú bordovo červené. Koruna stromu je menšia, veľmi dobre znáša rez a vytvára krátky rodivý obrast. Letorasty sú tmavočervené, pomerne hrubšie. List je veľký, lesklý, so srdcovitou čepeľou. Plody sú menšie (49 g), majú tmavoranžovú dužinu s priemernou chuťou.
Vymenované vlastnosti – skoré, bohaté a dlhé kvitnutie, znášanie pravidelného rezu a rýchla obnova krátkeho rodivého obrastu – sú vlastnosti, pre ktoré sa dá táto odroda využiť i v sadovníckej tvorbe. Tieto vlastnosti zaujali pri zahraničnej spolupráci v šľachtení aj niektorých našich partnerov a začali ju skúšať ako okrasnú marhuľu, čo je tiež forma, ako uplatniť naše odrody v zahraničí. Ďalšou vlastnosťou tejto odrody je mrazuodolnosť, ktorá dáva možnosť na jej uplatnenie aj pre nemarhuliarske oblasti, ako napr. Holandsko a Nemecko.
Koruna odrody ´Vegama´ sa dá ľahko tvarovať do guľovitého tvaru. Vysadená do trávnika vyniká najmä na jar – v čase kvitnutia je koruna biela ako sneh – a na jeseň, v čase dozrievania plodov, kedy upúta zasa oranžovou farbou plodov. Keďže koruna je pomerne malá, možno túto odrodu pestovať aj v nádobách. Ako mrazuodolná prináša plody aj vo vyšších polohách. Po odmietnutí našich pestovateľov použiť ju vo veľkovýsadbách, môže sa uplatniť v prenosných nádobách ako dekoratívny prvok v sadovníctve.
´Vemina´ je ďalšou odrodou marhule, ktorá je zaujímavá nielen počas kvitnutia, ale aj v priebehu vegetácie. Má menšie lesklé listy s čepeľou pravidelného srdcovitého tvaru, malé, guľaté a lesklé plody tmavopomarančovej farby. Podobne ako pri ´Vegame´, naštepenú na slaborastúce podpníky ju možno pestovať aj v nádobách.
Ďalším zdrojom zaujímavých genotypov sú aj kolekcie genetických zdrojov, ktoré nám ponúkajú napríklad neskoro dozrievajúce maloplodé odrody (´Keč.pšar.´ – zrenie v septembri), rôznofarebné plody (´Čierna marhuľa´, ´Arzami´) a iné možnosti využitia týchto vlastností kultúrnych odrôd alebo šľachtiteľského materiálu.
Broskyne
Široký genofond broskýň, ktoré udržiavame na VŠS vo Veselom pri Piešťanoch ponúka, podobne ako pri marhuliach, nielen úžitkové, ale aj okrasné genotypy. Formy okrasných broskýň vynikajú nielen svojím kvetom (farba, plnosť), tvarom a farbou listov, ale aj korunou či tvarom plodov.
Veľmi dekoratívny je genotyp pochádzajúci z Moldavska – pod označením ´Dekorativnyj Rjabova´. Je to plnokvetá okrasná broskyňa vytvárajúca korunu normálnej veľkosti ako bežné úžitkové odrody.
Má bledoružové, plnokveté kvety. Kvetné orgány metamorfovali na korunné lupienky, takže kvet je sterilný, netvorí plody. V jednom kvete je 80-100 korunných lupienkov. Začiatok kvitnutia spadá asi do polovice apríla, pred pučaním listov; doba kvitnutia trvá asi 7-10 dní. Kvet pripomína známe japonské sakury.
Ďalším zaujímavým genotypom je červenolistá broskyňa (nemá zvláštne označenie). Veľmi veľké, prázdne kvety (v priemere až 50 mm) kvitnú pred pučaním listov. Majú vyvinuté len tyčinky; piestiky sú silne zakrpatené, neschopné opelenia, oplodnenia a následnej tvorby plodov. Po odkvitnutí začínajú pučať tmavočervené až bordové listy, ktoré sú užšie, pretiahnuté a v porovnaní s bežnými broskyňovými listami nepomerne väčšie. Pre okrasné účely je vhodné tvarovať korunu do guľovitého tvaru – na jar je okrasná kvetom, celoročne zaujme farbou listov. Z pestovateľského hľadiska je potrebné pravidelne po odkvitnutí urobiť hlbší rez na krátke čapíky, na ktorých sa vytvárajú nové letorasty. V roku rezu sú okrasné farbou listov, v nasledujúcom roku zakvitnutím. Strom znáša rez bez problémov, bez tvorby glejotoku. Pri výskyte kučeravosti možno aplikovať postrek bežnými ochrannými prostriedkami (Kuprikol 0,6%) pri začiatku pučania terminálneho púčika na letoraste.
Z rodu broskýň upúta aj broskyňa Davidova (Prunus Davidiana /Carr./Franch., synonymum Prunus sibirica var. Davidiana). Pôvodný
okruh výskytu má v pohoriach severnej Číny, východnom a juhovýchodnom Mandžusku a zasahuje až do Severnej Kórey. Vo svojej domovine je viacmenej mrazuodolná. U nás kvitne veľmi skoro, a to už koncom februára až začiatkom marca. Koruna je pomerne hustá, kôra staršieho dreva červenohnedá, letorasty hnedé so strieborným nádychom. Plod má tenkú dužinu zelenobielej farby s veľmi zlou chuťou. Kvet je ružový, kvitne pred pučaním listov. Listy sú pretiahnuté, lesklé. Do LRO bola zaradená ako podpník
pre broskyne s označením BD-SU-1. Nakoľko však v našich klimatických podmienkach trpela jarnými mrazmi, overovalo sa jej množenie formou meristémov. Pre určité problémy so zakoreňovaním sa však od tohto podpníka upustilo a broskyňa Davidova bola z LRO vyradená. Z hľadiska jej použitia ako okrasnej formy je vhodné vysádzať ju na väčšie trávnaté plochy, kde vynikne tvar jej koruny. Nevyžaduje pravidelný rez, postačí občasný presvetľovací a zmladzovací rez. Jej dekoratívnosť vynikne napríklad pred budovami, kde vytvára k bledým stenám červenohnedý striebristý kontrast. Na chránených záveterných polohách môže prinášať aj plody.
Komerčné záhradkárske firmy často veľmi vďačne siahajú po rôznych novinkách, pochádzajúcich z krajiny pôvodu broskýň a možno ich využívať nielen na produkčné, ale aj okrasné účely. Posledným zástupcom, na ktorého by som chcela upozorniť, je odroda broskyne ´Belmondo´. Je to broskyňa vyznačujúca sa diskovitým tvarom plodu (šírka 66-70 mm, výška 15-20 mm), s jemne plstnatou šupkou žltozelenej farby s červeným líčkom. Dužina je biela a sladká, veľmi pevná, odolná otlačeniu. Kôstka je malá (10-15 mm), guľatá. Tento zaujímavý tvar plodu vynikne najmä v období dozrievania, inak sa nelíši od ostatných odrôd. Koruna stromu vyžaduje pravidelný rez vyrodeného obrastu a chemickú ochranu proti kučeravosti broskýň (Taphrina deformans).
Mandľa
Zástupcovia tohto druhu kvitnú veľmi skoro na jar; všeobecne možno konštatovať, že sú to prvé kvitnúce ovocné stromy u nás. Z pestovateľského hľadiska vyžadujú teplejšie polohy, sú vhodné najmä do oblastí s priemernou teplotou nad 8,5 0C. Stromy silnejšie rastú, vytvárajú úzke koruny, dorastajú do výšky 5 až 8 m. Kríkovité druhy vytvárajú menšie rozložitejšie kry dorastajúce do výšky 1 m. Kvety sú biele, bledo- až sýtoružové, začínajú kvitnúť už v druhej dekáde marca, pred pučaním listov. Po odkvitnutí sú okrasné pretiahnutými, kopijovitými, silne lesklými listami.
Z kultúrnych odrôd, ktoré sú registrované ako ovocné dreviny v LRO, môžeme využiť všetky na stredne vysoké živé ploty a vysoké steny. Sú to odrody ´MN-VS-1´, ´Vama´ a ´Zora´. Sadovnícky sú zaujímavé nielen na jar, v čase kvitnutia, ale aj počas celého roka. Ich plody sú sladké, jedlé; dozrievajú v druhej polovici septembra.
Záver
Ovocné druhy marhúľ, broskýň i mandlí ponúkajú široké uplatnenie – závisí to len od nás, ako sa chopíme tejto šance a využijeme ju nielen na produkciu plodov, ale aj na skrášlenie nášho životného prostredia.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *