Výskyt a škodlivosť podkopáčika špirálového

Podkopáčik špirálový (Leucoptera scitella) sa na našom území prejavil v hospodársky škodlivej miere prvýkrát v roku 1983. Pomerne silné napadnutie jabloní sme zaznamenali v júni až auguste v okresoch Bratislava, Nové Zámky a Komárno.

Chemicky sa vtedy ošetrilo približne 18 tisíc stromov. O rok skôr, v roku 1982, sa v škodlivej miere premnožil podkopáčik ovocný (Lyonetia clerkella) v okresoch Košice a Veľký Krtíš. Tento škodca vytvára na listoch rôznych ovocných drevín kľukatú mínu.
Podkopáčik špirálový sa k nám presunul z Maďarska. Prvú škodlivú vlnu sme zaznamenali v 80.rokoch v okresoch susediacich s Maďarskom. Výskyt v južných okresoch postupne ustával a škodca sa presúval na Záhorie, južnú Moravu a severnejšie okresy Slovenska.
Ďalšia nová výrazná vlna začala u nás v ostatných rokoch.
V našich podmienkach môže mať škodca dve, v teplejších oblastiach až tri generácie. Prezimujú kukly uložené v hustých belavých kokónoch na kôre stromov alebo konárov. Pri zbere ovocia môžeme nájsť kokóny aj v stopkovej alebo kališnej jamke jabĺk. Jarné rojenie nastáva približne v období kvitnutia jabloní. Po párení kladú samičky vajíčka na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húseničky priamo z vaječného obalu prenikajú do listov a vyhlodávajú ich vnútorné pletivá. Tak vznikajú charakteristické míny, nad ktorými zostáva pokožka neporušená. Tmavohlavá húsenička vyžiera v liste pletivá vo forme špirály a zanecháva v míne trus usporiadaný tiež vo forme špirály. Míny sú prevažne oválne a dosahujú priemer 10 až 15 mm. Prvá a druhá generácia sa kuklí prevažne na listoch. Dospelé húsenice prezimujúcej generácie sa spúšťajú po vláknach do nižšie položených častí koruny a kuklia sa prevažne na stromoch. Prvá generácia (podobne ako aj pri iných škodcoch) nebýva početná, ale je potrebné zasiahnuť práve proti nej, aby sa početnosť ďalších generácií nezvyšovala. Pri silnejšom premnožení napadnuté listy hnednú a predčasne opadávajú, ako keby boli popálené. Výrazným znížením listovej plochy sa znižuje tvorba asimilátov, čo sa prejaví na kvalite ovocia.
Na základe sledovania fytoinšpektorov sa prvá vlna objavila v rokoch 1983-1989 najskôr predovšetkým v teplejších oblastiach, ako sú okresy Bratislava, Dunajská Streda, Galanta, Levice, Komárno. Postupne výskyty na juhu slabli a škodca sa presúval severnejšie a smerom na západ (Vranov nad Topľou, Nitra, Topľčany, Trnava, Senica a pod.). V roku 1988 sme zaznamenali slabý výskyt aj v okrese Zvolen. Najmä od roku 1993 sa začali objavovať ohniskovo silnejšie výskyty predovšetkým v teplejších oblastiach Slovenska a naďalej pokračujú.
Ochrana
Na ošetrenie sú povolené prípravky Dimilin 48 SC, Karate 2,5 EC, Nomolt 15 SC a Talstar 10 EC. Prípravky Dimilin a Nomolt patria do skupiny inhibítorov tvorby chitínu a musia sa používať v čase kladenia vajíčok (pôsobia na ne). Prípravky Karate a Talstar sú kontaktne pôsobiace pyretroidy a používajú sa v čase rojenia motýľov. Na signalizáciu rojenia škodcu existujú feromónové lapače. Popri jabloniach možno ošetriť aj višne, ktoré sú druhým najvýznamnejším hostiteľom podkopáčika špirálového.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *