Úroveň ovocinárstva na Slovensku

Ovocinárstvo na Slovensku prešlo za posledných 21. rokov významnými zmenami. K zmenám vo výsadbách ovocných sadov prispeli najnovšie poznatky z oblasti aplikovaného výskumu a šľachtenia ovocných druhov, ako aj praktické skúsenosti z vyspelých ovocinárskych oblastí EÚ.

Do pestovania ovocia na Slovensku sa zaviedli moderné pracovné postupy, nové pestovateľské systémy, nízke tvary a husté výsadby. K tomuto všetkému sa prispôsobila aj výroba kvalitného certifikovaného materiálu, s modernými konvenčnými i rezistentnými odrodami. Začali sa vo väčšej miere vysádzať odrody jabloní na podpníkoch slabšieho vzrastu a v pestovateľskom tvare štíhle vreteno. Moderné výsadby čerešní vznikli v tvare vretena na podpníkoch Colt, P-HL-A, P-HL-C a v poslednom období na podpníku Gisela 5. Na vývoji ovocinárstva mala nesporne veľký podiel Ovocinárska únia Slovenskej republiky (OÚSR), ktorá už 21. rokov obhajuje záujmy svojich členov na úrovni štátnej správy. Členská základňa OÚSR nie je veľká. V roku 2012 mala únia 83 členov, z ktorých len 50 má sady. Je to 10 % podiel ovocinárov, ktorí sú vedení v registri ovocných sadov na ÚKSÚP. Zo štatistických prehľadov vyplýva, že členovia OÚSR sa v roku 2011 podieľali 66 % na úrodách ovocia v SR. Na úrodách jabĺk v roku 2011 sa 43 členov OÚSR podieľalo 68 %.
Mnohí ovocinári mali možnosť pomocou OÚSR sa dostať do najprodukčnejších ovocinárskych oblastí v ČR, v Maďarsku, v Poľsku, Slovinsku, Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Holandsku, Belgicku i Francúzsku a tieto skúsenosti využili vo svojich prevádzkach. Niektorí menší pestovatelia sa nedokázali prispôsobiť súčasnému trendu.

Základy ovocinárstva
Základy ovocinárstva ostali aj dnes nezmenené. Stále sa venuje pozornosť výberu stanovišťa, pôde a agrotechnike. Základom úspechu je výber kvalitných odrôd a ich farebných mutácií. Premeny sadov vidieť v nízkych tvaroch všetkých hlavných ovocných druhov vrátane broskýň, marhúľ i sliviek. Štíhle vreteno sa stalo najmodernejším tvarom jabloní. V sadoch jabloní sú vykonávané všetky zásahy cielene pre vysokú produkciu nad 40–50 t z 1 ha. Prebierky plodov, aplikácie vápnikom a ošetrovania na princípe integrovanej produkcie sú samozrejmosťou. Firmy európskej kvality v organizáciách výrobcov Bonum a SK Fruit budujú siete proti krupobitiu. Mnohé firmy využívajú platené služby zahraničných poradcov pri ošetrovaní sadov. Získavajú strategické informácie, ktoré vedia zúročiť pre kvalitu dopestovaného ovocia. Podiel kvalitných sadov a najlepších ovocinárskych firiem nie je u nás veľký. Slovensko potrebuje akútnu obnovu ovocných sadov. Úroveň 10 najmodernejších ovocinárskych firiem v SR dosiahla takú vysokú kvalitu, že pre mnohých ovocinárov by stačilo hľadať skúsenosti len u nás doma.

Štátná pomoc
Na rozvoj ovocinárstva boli poskytnuté rôzne formy štátnej pomoci za účelom zvýšenia úrod ovocia z domácej produkcie a zníženia záporného salda zahraničného obchodu s komoditami dovážaného ovocia. Ovocinárstvo predstavuje citlivý sektor poľnohospodárskej výroby. Preto sa mu dostalo od štátu vyššej pozornosti z hľadiska poskytovaných podpôr. V rámci priamych platieb mohli získať farmári od PPA v roku 2011 jednotnú platbu na plochu (SAPS) vo výške 155,32 €/ha a osobitnú platbu na ovocie a zeleninu vo výške 55,15 € /ha. Okrem kvality plodov sa vo veľkej miere prihliada, aby ovocie nebolo z hľadiska obsahu rezíduí pre človeka škodlivé. Za týmto účelom sa do pestovania zaviedol systém integrovanej produkcie pre dopestovanie zdravého ovocia. Ovocinári musia viesť dokumentáciu o všetkých zásahoch do pôdy a ošetrovania rastlín. Môžu používať len povolené prípravky, ktoré sú každý rok zverejnené v zozname vo vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Musia mať vykonané rozbory plodov na obsah najvyššieho prípustného množstva rizikových prvkov vo vzorke ovocia. V integrovanej produkcii (IP) ovocia je zapojených 71 subjektov na výmere 2287 ha. Pestovateľov v IP, ale aj v ekologickej produkcii (EP) ovocia zaujali agroenvironmentálne platby z Programu rozvoja vidieka (PRV) na rok 2007–2013, ktoré dostávajú od štátu cez PPA v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V systéme IP ovocia sú stanovené podpory vo výške 551,82 €/ha. V EP ovocia dostávajú ovocinári na svoje ekologické sady v období konverzie 900 €/ha a po konverzii 671,15 €/ha. V ekologickej produkcii bolo v SR k 31. 12. 2011 vedených 37 farmárov, ktorí mali 924,5 ha ovocných sadov a 233,8 ha bolo v konverzii.

Nedostatočný vývoj ovocinárstva
V blízkej dobe sa bude hodnotiť súčasný vývoj ovocinárstva z viacerých aspektov. Budú sa hodnotiť prínosy a ciele operačných programov a ich naplnenie. Ovocinári vedia, že trend modernizácie a obnovy sadov je nastavený správne. Problémom však ostáva nedostatočný vývoj ovocinárstva v rôznych regiónoch Slovenska, ktorý je charakterizovaný:
– vysokým podielom extenzívnych sadov,
– nízkymi úrodami a nízkou kvalitou ovocia z extenzívnych sadov na výmere 2947 ha,
– neustálym každoročným poklesom výmer sadov,
– stagnáciou obnovy nových ovocných výsadieb,
– nízkym celoštátnym priemerom dosahovaných úrod a produkcie ovocia z 1 ha,
– slabou organizáciou ovocinárov v ovocinárskej únii a v organizáciách výrobcov,
– vysokým podielom dovozu ovocia,
– využívaním podpôr do ovocinárstva bez viazanosti na produkciu.

Nevyužití kapacita skladvo
Rozvojové programy predpokladali pomocou dotačnej politiky dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe jabĺk, zvýšiť výmery ovocných sadov a kvalitu ovocia. Tieto ciele sa nepodarilo naplniť. Predpokladali zabezpečiť dostatočnú kapacitu skladov s modernou technológiou pre skladovanie ovocia z domácej produkcie. Celková kapacita skladov pre uskladnenie ovocia dosiahla v máji 2011 objem 41 826 t. Objem skladov sa k 31. 12. 2011 znížil o 1028 t v dôsledku zrušenia starých vzduchom chladených skladov na 40 798 t. V dôsledku stagnácie obnovy sadov ovocinári nevyužívajú v plnej miere ani kapacitu 20 445 t ULO skladov. K 31. 10. 2011 bola kapacita ULO skladov využitá uskladnením jabĺk z domácej úrody na 39 %.

Text a foto Ing. Samuel Michálek, ÚKSÚP Veľké Ripňany, Odbor ovocinárstva a IP

Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 5/2012

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *