Teplota a jej význam pri pestovaní zeleniny

Medzi základné činitele, ktoré podmieňujú rast a vývoj rastlín patrí teplota. Je dôležitá pre dosiahnutie vysokej, skorej a kvalitnej úrody zeleniny. Je faktorom, ktorý pri poľnom pestovaní môžeme agrotechnikou ovplyvňovať len minimálne. V zakrytých priestoroch teplotu regulujeme podľa požiadaviek jednotlivých druhov zeleniny a podmienok vonkajšieho prostredia.

Medzi základné činitele, ktoré podmieňujú rast a vývoj rastlín patrí teplota. Je dôležitá pre dosiahnutie vysokej, skorej a kvalitnej úrody zeleniny. Je faktorom, ktorý pri poľnom pestovaní môžeme agrotechnikou ovplyvňovať len minimálne. V zakrytých priestoroch teplotu regulujeme podľa požiadaviek jednotlivých druhov zeleniny a podmienok vonkajšieho prostredia.
Vhodné teploty pre život rastlín sa u nás pohybujú do teploty 35°C. Odlišné nároky na teplotu majú nielen jednotlivé zeleninové druhy, ale aj jednotlivé orgány rastliny. Nadzemné orgány majú o niekoľko stupňov vyššie teplotné nároky ako koreňová sústava. Kvetné orgány sú veľmi citlivé na teplotu. Neznášajú výrazný pokles teploty pod 0°C. Pri vysokých teplotách zase nastávajú u nich poruchy pri kvitnutí a oplodňovaní, najmä pri rýchlení rajčiakov a papriky.
Účinnosť teploty pri optimálnom raste a vývoji rastlinného organizmu podlieha určitým zákonitostiam. Enzymatickokatalytické procesy prebiehajúce v rastlinách, ktoré podmieňujú svojou intenzitou tvorbu biomasy, prebiehajú v rozmedzí teplôt 5-35°C, podľa Vant Hoffovho pravidla. Procesy fotosyntézy a dýchania majú v rastlinách rozdielne teplotné požiadavky. Fotosyntéza prebieha cez deň, dýchanie cez deň aj cez noc. Preto je potrebné poznať priemernú dennú ale aj priemernú nočnú teplotu pestovateľského prostredia. Jednotlivé druhy zeleniny rozdielne reagujú na úroveň denných a nočných teplôt.

U nás pestované druhy zeleniny pochádzajú z klimaticky odlišných oblastí s čím súvisia aj ich rozdielne nároky na teplotu prostredia. Zeleniny môžeme rozdeliť na:
1. Mrazuvzdorné zeleniny, znášajú teploty i pod bod mrazu. Optimálna teplota je v rozmedzí 20-25°C. Rastú ešte pri teplote okolo 5-10°C. Patria sem trváce zeleniny-špargľa, rebarbora, pažítka, chren, ďalej cibuľoviny, cesnak, pór, čierny koreň, petržlen, paštrnák, kel ružičkový, kel kučeravý, kapusta pekinská, špenát a šalát zimný. Minimálne teploty mrazuvzdorných zelenín sa líšia pri jednotlivých druhoch a kultivaroch podľa použitej agrotechniky a ontogenetickej fázy. Maximálna teplota sa pre ne pohybuje v rozmedzí 33-35°C. Mrazuvzdornosť je však spätá s určitým stupňom ontogenetického vývoja a niekedy je viazaná len na určité orgány. Trváce zeleniny sú mrazuvzdorné v období vegetačného pokoja, nemrznú im len orgány, ktoré sú ukryté v pôde. Špenát a šalát sú mrazuvzdorné len v úzkej fáze mladých rastlín. Kel ružičkový a kučeravý znáša mráz vo fáze konzumnej zrelosti.
2. Chladuvzdorné zeleniny, majú optimálne a maximálne teploty pestovania rovnaké ako mrazuvzdorné zeleniny. Rozdielne sú len minimálne teploty. Zeleninové druhy tejto skupiny znášajú pokles teploty na niekoľko stupňov pod bod mrazu, ale len krátkodobo. Patria sem kapusta hlávková, kel hlávkový, karfiol, brokolica, mrkva, červená repa šalátová, reďkev siata, šalát, endívia, čakanka šalátová.
3. Teplomilné zeleniny, optimálne teploty pre rast sú v rozmedzí 25-30°C. Maximálne teploty môžu byť nad 35°C. Minimálne teploty pre túto skupinu nie sú jednotné. Patria sem melóny, tekvice, uhorky, rajčiaky, paprika, baklažán, fazuľa, majoránka.

Optimálne teploty pre rast a vývoj zeleninového druhu sú podmienené odrodou a účelom pestovania a menia sa počas vývoja každého jedinca.
Klíčenie semien väčšiny zeleninových druhov prebieha už pri teplote 8-10°C. Semená teplomilných druhov zeleniny začínajú klíčiť až pri 12-15°C. Optimálne teploty sú vyššie, a to 20-28°C, v závislosti od druhov. Vhodná teplota pre klíčenie zeleninových semien sa podieľa na dobe klíčenia, rastovej dynamike a vyrovnanosti vyklíčených rastliniek. Pre klíčenie sú vhodnejšie vyššie teploty z uvedenej škály, pri ktorých sa lepšie využijú zásobné látky semena a skôr sa vytvoria vegetatívne orgány rastliny.
Pri pestovaní priesad v zakrytých priestoroch sa má udržiavať teplota na základe požiadaviek jednotlivých druhov. Niekoľkostupňové zníženie teplôt oproti optimu je pre zdravotný stav priesad veľmi priaznivé. Ide o zníženie teploty najmä v nočnom čase, v priemere asi o 5-8°C oproti dennej teplote. Dopestované priesady sú síce menšie, ale zdravšie.
Teplotné jarovizačné (vernalizačné) stádium – obdobie nízkych teplôt potrebné k založeniu reprodukčných orgánov. Jednotlivé druhy zeleniny majú v tomto období rozdielne nároky na teplotu. Hlúbová zelenina-jarovizácia prebieha pomerne dlhý čas a pri nízkych teplotách. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré majú dvojročný vývinový cyklus. Kaleráb však jarovizuje už pri teplote 8°C, preto je pri jeho rýchlení potrebné sledovať teplotu. Koreňová zelenina-nároky na jarovizáciu sú rozdielne. Druhy koreňovej zeleniny majú dvojročný vývinový cyklus okrem reďkovky a letnej reďkvi. Njcitlivejší je zeler, jarovizuje pri teplote okolo 5°C a pomerne krátke obdobie. Plodová zelenina-má nevýraznú jarovizáciu, ktorú pre praktické pestovanie môžeme zanedbať. Listová zelenina-jednoročný špenát a šalát jarovizujú veľmi rýchlo a pri vyšších teplotách. Cibuľová zelenina-jarovizácia prebieha u cibulí a rastlín, ktoré majú cibuľu s priemerom viac ako 10 mm pri teplote 4-11°C. Cibuľu preto skladujeme pri teplotách pod 0°C alebo pri 15-18°C.
Vplyv nízkych teplôt
Pozitívny vplyv nízkych teplôt vplýva kladne na kvalitatívne parametre niektorých druhov zeleniny. Pri keli ružičkovom sú ružičky po pôsobení mrazíkov jemnejšie a sladšie. Kel kučeravý má tiež listy chutnejšie a sladšie.
Negatívny vplyv nízkych teplôt v poľných podmienkach sa prejavuje v pôsobení neskorých jarných mrazíkov, ktoré môžu zničiť zakladajúcu sa úrodu zeleniny. Proti nim sa využíva rosenie zeleniny vodou, prikrývanie netkanými textíliami, zadymovanie, zahmlievanie výsadby, vysádzanie kulís alebo ochranných pásov, prikrývanie prenosnými fóliovými krytmi, nastieľanie pôdy fóliami.
Na zvyšovanie odolnosti zeleninových priesad proti nízkym teplotám sa pred ich výsadbou zo zakrytých priestorov do poľných podmienok využíva otužovanie. Otužovanie by malo prebiehať niekoľko dní pred výsadbou na stanovište. Využíva sa dlhšie vetranie a zálievka vodou s nižšou teplotou.
Na zvýšenie odolnosti proti nízkym teplotám je vhodné aj vrúbľovanie teplomilných druhov zeleniny. Melóny a uhorky sa vrúbľujú na tekvicu, ktorej koreňová sústava je odolnejšia voči nízkym teplotám.

Zabezpečením optimálnych teplôt pri pestovaní zeleniny získame jemnejšie a kvalitnejšie konzumné orgány s priaznivejším obsahom nutričných látok, vitamínov a špecifických látok pre pestovaný druh a odrodu.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *