Technológie zakladania strešných záhrad

Pri strešných záhradách extenzívnych aj intenzívnych sú technológie ich zakladania veľmi podobné, líšia sa väčšinou v hrúbke jednotlivých vrstiev a osobitne v hrúbke a kvalite substrátu.

Charakteristika jednotlivých vrstiev strešnej záhrady a technológia ich usporiadania
Vo všeobecnosti môžeme vrstvy strešnej záhrady rozdeliť na nasledovné skupiny:
1. izolácia stavebnej konštrukcie strechy,
2. ochranná vrstva,
3. drenážna vrstva,
4. filtračná vrstva,
5. hydroakumulačná vrstva,
6. substrát,
7. vegetačná vrstva.
1. Izolácia stavebnej konštrukcie
Izolačné materiály, ktoré sa používajú na izoláciu stavebnej konštrukcie majú niekoľko funkcií:
– parozábranová funkcia – zabezpečuje zmiernenie procesu difúzie vodnej pary a znižuje nebezpečenstvo navlhnutia strechy pri kondenzácii vodnej pary,
– tepelno-izolačná funkcia – znižuje plynulý prechod tepla vzhľadom na vonkajšiu teplotu prostredia,
– hydroizolačná funkcia – bráni prechodu vlhkosti z vrchných vrstiev na strešnú konštrukciu.
Jeden materiál môže plniť zároveň niekoľko z vymenovaných funkcií, inokedy je potrebné použiť niekoľko materiálov, prípadne na každú funkciu iný materiál. V súčasnej dobe sa najčastejšie používajú:
– polymerbitumenové pásy a elastomerbitumenové pásy vyrobené zo zmesi živice a umelých hmôt, sú spravidla odolné voči prerastaniu korienkov,
– PVC pásy (podľa normy DI 16938, 16730, 1635), väčšinou nie sú odolné voči pôsobeniu živíc, a ochranných prostriedkov na drevo, ktoré môžu spôsobiť skrehnutie materiálu. Aby sa vylúčila migrácia zmäkčovadla, ukladajú sa medzi ne dosky zo sklenenej vlny alebo pásy z polyetylénovej fólie minimálne 0,3 mm hrubej,
– polyetylénové pásy z chlórovaného polyetylénu podľa normy DIN 16737. Sú veľmi pevné, ale nie je možné ich na stavenisku ničím spojiť, preto je treba veľmi široké preloženie jedného pásu cez druhý,
– polyolefínové pásy z tkaniny, ktorá je kašírovaná polyolefínom – tieto sú ekologicky čisté pretože neobsahujú halogény (chlór) ani zmäkčovadlá. Sú cenovo drahšie ako PVC pásy a ich zváranie je ešte obtiažnejšie,
– pásy ECB (etylén-copolymer-bitumen) znášajú živicové materiály a sú ľahko spracovateľné,
– pásy z etyl-propylen-terpolymerovaného kaučuku sa vyznačujú vysokou mierou elasticity. Vytvoriť nepriepustné spoje pre vodu je niekedy obtiažne.
Tieto fólie sú testované v Nemecku tzv. FLL testom, pričom v rámci testovania vhodných materiálov sa robí tiež test na hydroizolačných fóliách proti prerastaniu koreňov agresívnych rastlín.
2. Ochranná vrstva
Ochranná vrstva chráni izoláciu strešnej konštrukcie pred mechanickým poškodením. Materiály používané na ochrannú vrstvu sú rôzne, ich vlastnosti sa menia s požiadavkami drenážnej vrstvy. V mnohých prípadoch je ochranná vrstva samostatným prvkom, niekedy môže byť súčasťou inej vrstvy. V novších materiáloch je zakomponovaná táto ochranná vrstva do izolačnej alebo hydroakumulačnej (vododržnej) vrstvy.
3. Drenážna vrstva
Úlohou drenážnej vrstvy je spoľahlivý odtok prebytočnej vody, ktorá môže byť buď dažďová (zrážková) alebo aj závlahová. Jej hrúbka a výber materiálu sú závislé na rôznych faktoroch, jednak od klimatických podmienok a teda od množstva zrážkovej vody, od periodicity zrážok počas roka a tiež od typu strešnej záhrady. Z toho vyplýva, že strešné záhrady a ich konštrukcia vo všeobecnosti sú závislé od konkrétneho stanovišťa, od konkrétnej klimaticko-geografickej oblasti. Drenážna vrstva sa na plochých strechách realizuje spravidla tak, aby sa ňou okrem vlastnej drenážnej funkcie vyrovnávala nerovnosť strechy (jej sklon), a aby tak vrstva substrátu bola v rovine. Pri strešných záhradách extenzívneho typu, kde hlavnou funkciou je zadržiavanie atmosférických zrážok, sa drenážne vrstvy kombinujú s vrstvami hydroakumulačnými, pričom táto vododržná vrstva je dimenzovaná tak, aby zadržala čo najväčšie množstvo zrážok v období humídnom, a aby tieto zrážky mohla odovzdávať substrátu v období arídnom.
Požiadavky kladené na drenážnu vrstvu:
– zadržiavanie požadovaného množstva zrážok v samotnej drenáži, prebytočná voda sa musí dostať do ochrannej a akumulačnej vrstvy,
– rozvedenie vody po celej ploche ochrannej a akumulačnej vrstvy,
– možnosť výparu vlhkosti z ochrannej a akumulačnej vrstvy do substrátu,
– voľný priestor medzi hladinou vody pri naplnení drenáže a spodnou úrovňou substrátu.
Materiály, ktoré sa používajú do drenážnej vrstvy by mali mať nasledovné vlastnosti: vodopriepustnosť, kapilárne vzlínanie vody, mrazuvzdornosť, odolnosť voči záťaži, nízku hmotnosť. Zrnitosť drenážnych materiálov by mala byť rozmanitá s hornou hranicou zrna 16 mm. Hodnota pH má byť medzi 6 až 8,5. Keramzit alebo aj láva, ktorú sú silno alkalické majú tú výhodu, že sú občas neutralizované kyslými dažďami.
Minerálne materiály použiteľné na drenážne vrstvy
1. štrk, štrkopiesok, 2. láva, 3. pemza, pemzová hornina, 4. keramzit, 5. expandovaný perlit, 6. antuka. 7. škvára.
Plastové materiály vyrábané pre účely zelených striech
Dnes už na svetovom trhu pojem ZinCo je všeobecne známy. Firma ZinCo v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia priniesla na trh progresívnu metódu pri výstavbe zelených striech, keď drenážnu nahradila plastovou rohožou vytvárajúcu plastovú tvarovku schopnú akumulovať vodu a zároveň ju vzlínať do substrátu. Plastové tvarovky (pripomínajúce často obaly na vajíčka) sú vyrobené z lisovaného polyetylénu, z recyklovaných odpadových materiálov ako druhotná surovina a vytvárajú systém kanálikov navzájom prepojených, ktoré akumulujú vodu a sú schopné vzlínaním túto vodu odparovať do vegetačnej vrstvy. Majú nízku hmotnosť a sú použiteľné pre všetky druhy striech, či už sa jedná o jednoplášťové, dvojplášťové, vetrané, nevetrané, inverzné alebo tzv. duo-strechy či plus-strechy. V kanálikoch sú vzduchové bubliny, ktoré zároveň umožňujú prevetrávanie koreňov rastlín. Najznámejšie a najpoužívanejšie drenážne systémy firmy ZinCo sú:
1. Floradrain (FD), 2. Floratec (FS), 3. Floratherm WD, 4. Elastodrain.
a) Floradrain sa vyrába v troch výškach: 25, 40 a 60 mm. FD 25 je vhodný pre extenzívne strešné záhrady, FD 40 je vhodný pre intenzívne strešné záhrady, ale iba pre nižšie kry nenáročné na vlahu. FD 60 je vhodný pre intenzívnu zeleň. Floradrain je vhodný pre novostavby, pokladá sa na pevný podklad, kde nie je potrebné prekračovať pri stavbe žiadne kaluže alebo prehĺbeniny strechy pri rekonštrukcii.
b) Floratec sa vyrába v hrúbkach FS 50 a FS 75 mm. Tieto dosky sú vyrábané z recyklovaného polystyrénu a tvrdej peny. Sú vhodné pre extenzívne i pre intenzívne strechy, ale predovšetkým tam, kde sú na strechách nerovnosti. Ďalej sú vhodné pre šikmé strechy do sklonu 20º.
c) Floratherm je určený pre zatepľované strechy a je vyrábaný v hrúbkach 65, 100 alebo 120 mm.
d) Elastodrain sú dosky z vulkanizovaného alebo recyklovaného kaučuku. Tieto dosky sa používajú predovšetkým ako ochrana hydroizolácie, kde nie je možné použiť podsyp pod dlažbu. Betónová dlažba sa môže ukladať priamo na tieto dosky. Vždy je potrebné medzi drenážnu vrstvu a vrstvu substrátu použiť filtračnú vrstvu.
4. Filtračná vrstva
Funkciou filtračnej vrstvy je chrániť drenážnu vrstvu pred zanášaním jemnými čiastočkami z pôdy alebo substrátu, ktoré sú splavované pretekajúcou vodou. Tvorí filter medzi substrátom a drenážnou, prípadne hydroakumulačnou vrstvou. Poškodenie alebo iné prerušenie funkcie tejto vrstvy môže spôsobiť nefunkčnosť strešnej záhrady. Medzi moderné materiály, ktoré sa najčastejšie používajú patria geotextílie. Sú tenké, pevné v ťahu, majú malú hmotnosť a pomerne dlhú životnosť. Ich hmotnosť sa pohybuje medzi 150-200 g/m2. Tkané textílie sú väčšinou vyrobené z polyesterového vlákna, netkané sú vyrábané z propylénu alebo polypropylénu a ich poznáme ich najčastejšie pod obchodnými názvami Tatratex, Netex, Izochran, Texizon, Typar a iné. Textília sa musí na strešnej záhrade uložiť tak, aby sa jednotlivé pásy dostatočne prekrývali a musia byť vyvedené až k atike strechy a ku všetkým otvorom a šachtám na streche tak, aby čiastočky substrátu nemohli byť pod ne splavované.
5. Hydroakumulačná vrstva
Je v priamom styku so zemnými vrstvami a zabezpečuje akumuláciu vody. Hydroakumulačná vrstva nemusí byť súčasťou všetkých strešných systémov. V oblastiach s pravidelným prísunom atmosférických zrážok nemá táto vrstva prakticky žiadny význam. Hydroakumulačná vrstva môže tvoriť samostatnú vrstvu alebo sa môže kumulovať s inými vrstvami, najčastejšie s vrstvou drenážnou. Príkladom sú práve systémy ZinCo, ktoré boli prezentované v predchádzajúcej kapitole. Najdôležitejšími vlastnosťami hydroakumulačnej vrstvy sú.:
1. dobrá nasiakavosť vodou a 2. bezproblémové odovzdávanie tejto vody vrstvám substrátu a nestrácanie pružnosti. Plastové hydroakumulačné vrstvy z lisovaného polyetylénu sú ideálnou hydroakumulačnou vrstvou. Podobné vlastnosti má aj tvrdený polystyrén.
Ozelenenie strmých a valených striech
Literárne pramene uvádzajú, že ozelenenie striech sa bežne môže robiť obvyklými technológiami až do sklonu strechy 20º (Smernica FLL). Od tohto sklonu sú predpísané protišmykové a proti sklzové opatrenia. V praxi sú za strmé strechy považované strechy so sklonom nad 30º. Ojedinele sa v praxi stretávame aj s takými šikmými strechami, ktoré sa svojím sklonom blížia uhlu 60º uhol, ktorý je aj v stavebníctve považované za problémový sklon.
Zelené strmé strechy sa musia oproti plochým strechám vyrovnávať s mnohými opatreniami, aby strešná zeleň za všetkých okolností fungovala. Medzi faktory, s ktorými sa stavba šikmých striech musí vysporiadať sú:
– intenzívnejšie slnečné žiarenie,
– pôsobenie vetra,
– erózne vplyvy,
– nebezpečenstvo vysýchania.
Proti šmyku a sklzu sa používajú rôzne protišmykové prahy, ktoré sú uložené pod strešnou izoláciou a pevne sú spojené so strešnou konštrukciou. Takto sa záťaž, ktorá vzniká vrstvami strešnej záhrady, prenáša na celú plochu strechy. Táto úprava musí byť navrhnutá ako súčasť strešnej konštrukcie (správny projekt) a jej prevedenie musí byť urobené odborným pokrývačom.
Keď je protišmykový systém urobený nad strešnou izoláciou na odkvapový mostík, ktorý musí niesť všetku záťaž z ozelenenia aj v prípade skĺznutia, musí byť správne nadimenzovaná predovšetkým konštrukcia odkvapu.
Pri odkvape je potrebné zohľadniť vyššie uvedené šmykové sily, osobitne prebytok dažďovej vody, ktorá sa pri odkvape hromadí v čase dažďa. Zvykne sa navrhnúť štrkový pás s drenážnym potrubím alebo odvodňovací žľab.
Pri hrebeni sedlovej strechy, ktorá býva špicatá, treba dbať na to aby hrebeň nebol špicatý, pri pultovej streche je treba na hrebeň upevniť vegetačnú rohož. Jedným z riešení je pri hrebeni strešnú zeleň úplne vynechať, pretože tu je vystavená najviac veternej erózii.
Pri strmých strechách je treba počítať so zvýšeným nahromadením vody v oblasti odkvapu.
Substrát musí byť súdržný a polohovo stabilný s organickými súčasťami, nesmie byť veľmi hrubozrnný. Pri výsadbe je treba použiť predpestované rohože s nosnou nehnijúcou vložkou alebo kazety. Šikmé strechy je možné robiť aj bez konštrukčného protišmykového zaistenia, keď sa ako protišmykové opatrenie použije tzv. „tŕňová rohož“. To je tkanina opatrená tŕňmi, ktorá sa položí na strešnú izoláciu a rúno s náhodne orientovanými vláknami je vyplnené substrátom.

6. Substráty
Jeden z problémov, z ktorými sa počas dlhých desaťročí nevedeli rôzni výskumníci vysporiadať, boli práve vhodné substráty použiteľné na rôzne typy strešných záhrad. V konečnej fáze prišli vedci iba k záveru, že najvhodnejšie substráty sú tie, ktoré sa prirodzene nachádzajú v prírode pri tých rastlinných spoločenstvách, ktoré na strešné záhrady používame. Znovu tu rezonuje myšlienka o ekologickej rovnováhe, ktorá vzniká vtedy, keď pri umelom zakladaní zelene sme schopní v čo najväčšej miere vystihnúť prirodzené prostredie.
Vegetačný substrát v konečnej fáze určuje vzhľad vegetačnej strechy, preto musí byť stabilný pre vybrané spoločenstvo rastlín, schopný vytvárať s rastlinami rovnováhu aj pri všetkých klimatických zmenách, ktoré dlhodobo pôsobia v danom prostredí. Nepredpokladáme, že strešné záhrady budeme rekonštruovať v častých intervaloch, vegetačná vrstva by do určitej miery mala byť samoobnoviteľná, čiže mala by mať schopnosť tak ako v prírode vytvárať rovnováhu.

Substráty pre extenzívne strešné záhrady
Pre extenzívne strešné záhrady sú vhodnými substrátmi: piesok, štrk, antuka, láva, pemza, osobitne lávové horniny, ako sú zeolit alebo bentonit, ktoré sú schopné akumulovať vodu. Z tepelne spracovaných minerálnych substrátov je možné spomenúť: perlit, keramzit, antuka, odvetralá škvára, vermiculit. Do substrátov sa zvyknú pridávať rôzne plastické látky ako hygromul, styromul, ktorú majú schopnosť akumulovať vodu a po preschnutí substrátu ju uvoľňovať pre potreby rastlín. V súčasnosti sú na trhu nové materiály, niekedy nazývané aj „pôdne kondicionéry“. Jedným z nich je „Terracotem“, materiál, ktorého základom je jemná vulkanická hornina, do ktorej je pridávaný stimulátor koreňového rastu a štartovacia dávka hnojiva. Obsahuje tiež stopové prvky a polymerický hydroabsorbent, ktorý je schopný akumulovať vodu a znovu ju v suchom období rastlinám odovzdávať. Tento prípravok bol pôvodne vyvinutý v Belgicku pre poľnohospodárske a lesnícke účely s úmyslom zalesňovať suché oblasti Západnej Afriky. Hrúbka extenzívnych substrátov sa pohybuje od 20 do 150 mm, čo závisí od typu vegetácie, ktorú chceme na strechu vysadiť.

Vegetačné substráty pre intenzívne strešné záhrady
Hrúbka substrátu a jeho zloženie odpovedá výberu rastlín, ktoré na strechu navrhujeme. Hrúbka substrátov pre intenzívne ozelenenie striech sa počíta od 150 mm vyššie. Napríklad pre intenzívne trávniky stačí vegetačná vrstva 100 až 150 mm pri predpoklade, že sa trávniky pravidelne prihnojujú, pre nízke byliny stačí vegetačná vrstva 200 – 250 mm, podobne aj pre nízke kry. Čím sú použité na streche vyššie rastliny tým hrúbka substrátu narastá. Pri veľkých stromoch musíme počítať s vrstvami substrátov hrúbky 1500 – 2000 mm. Pre zložité kompozičné riešenia striech, kde sa nachádzajú nízke rastliny a tiež stromy, sa väčšinou nekladie rovnaká vrstva substrátu na streche celoplošne. Niekedy sa strecha dimenzuje v rôznych vertikálnych úrovniach, kde navrhované stromy sa vysádzajú do šachiet alebo žľabov, čím môžu byť všetky rastliny v jednej horizontálnej úrovni. Najčastejšie sa na strechách vytvárajú rôzne horizontálne úrovne, ktoré sa technicky oddeľujú betónovými alebo drevenými múrikmi vysokými do 1500 mm. Do nich sa sadia vysoké stromy alebo sa vytvárajú rôzne terénne vlny, aby sa pre stromy dosiahla potrebná výška zeminy. Pokiaľ navrhujeme správny výber rastlín pre dané klimatické prostredie, zemina sa prispôsobuje nárokom rastlín s vlastnosťami ako keby sme ich sadili na teréne. Zeminy môžu by viac rašelinové alebo vápenité, môžu byť ťažšie s väčšou prímesou ílovitých častíc alebo naopak ľahšie s väčšou prímesou pieskovitých častíc. Zeminy by mali byť dostatočne priepustné pre vodu, aby táto mohla v prípade prívalových zrážok odtiecť bez problémov cez drenážne vrstvy do odtokových vpustí na streche. Na druhej strane je vhodné, aby boli zeminy dostatočne vododržné a aby dokázali viazať dažďovú vodu a neboli príliš ťažké. Pri zemitých substrátoch závisí ich hmotnosť od komponentov, ktoré sa pridávajú na vylepšenie ich fyzikálnych vlastností (perlit, piesok, rašelina, alebo aj iné netradičné materiály).
O vegetačnej vrstve, teda o rastlinných spoločenstvách, ktoré sú vhodné na rôzne typy strešných záhrad, bude nasledujúce pokračovanie.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *