Súčasný stav a úroveň ovocných sadov na Slovensku

Ovocinárstvo na Slovensku, ako odvetvie poľnohospodárskej výroby, zaznamenávalo v rôznych časových etapách obdobia rozmachu i stagnácie. Nevyhlo sa ani živelným pohromám, akými boli mrazy začiatkom 20. storočia.

Hlavný rozvoj ovocinárstva nastal začiatkom 50. – 60. rokov minulého storočia. Z tohto obdobia sú na celom území Slovenska zachované aj 55ročné extenzívne a neprodukčné sady. Väčšina z nich je prestarnutá, zahustená konármi stromov a náletmi rastlinných spoločenstiev. Tieto sady sú zdrojom škodlivých činiteľov, často sa využívajú na iné účely, než na produkciu ovocia. Mnohé sú evidované ako trvalé trávnaté porasty (TTP). Sú bezvýznamné, neefektívne a zhoršujú celkový obraz slovenského ovocinárstva. Náklady na likvidáciu starých sadov sú vysoké a väčšina firiem ich nevykonáva. Z čistej produkčnej výmery 9329,5 ha všetkých ovocných sadov bolo k 31. 5. 2005 v SR až 4270 ha, t.j. 45,8 % sadov starších viac ako 20 rokov a 32,2 % starších ako 25 rokov.
V niektorých extenzívnych výsadbách v blízkosti hospodárskych dvorov sa nachádzajú vzácne krajové odrody a staré exempláre vysokokmenných stromov. Mnohé z nich majú aj dobrý zdravotný stav a environmentálny význam pre ďalšie generácie.
Klimatické podmienky vytvárajú dobré predpoklady pre pestovanie hlavných, ale aj menej známych ovocných druhov. Koncom 70. – 80. rokov minulého storočia vývoj v pestovaní ovocia stagnoval z dôvodu zastaraných technológií, nízkej produkcie ovocia v širokom zastúpení odrôd i stredne rastúcich podpníkov.
Nové výsadby a register
Slovenské ovocinárstvo zaznamenalo významný rozmach v rokoch 1996 – 2003, kedy sa uskutočnila rekonštrukcia starých a výsadba nových ovocných sadov. V tomto období bolo vysadených 3157 ha všetkých sadov, z toho 2429 ha sadov veľkého ovocia a 683 ha ríbezlí.

Výsadby nových sadov v ha v rokoch 1996 – 2003
1996 – 2003 Jablone Hrušky Broskyne Marhule Slivky Ringloty Čerešne Višne
Súčet v ha 1522 103 453 54 222 0,8 53 22

V 90. rokoch minulého storočia vznikli nové firmy s európskou kvalitou a sady s novými technológiami vrátane perspektívnych odrôd a ich klonov. Vstupom SR do EÚ sa vytvorilo väčšie konkurenčné prostredie s dopadom aj na domáce firmy. Mnohé sa tomuto prostrediu rýchlo prispôsobili a dnes produkujú ovocie aj na vývoz na zahraničné trhy. Tlak zahraničného trhu sa bezprostredne dotkol nielen pestovateľov jabĺk, ale i broskýň, čiernych a červených ríbezlí.
V rokoch 2002 – 2003 vybudoval ÚKSÚP Bratislava z poverenia Ministerstva pôdohospodárstva SR špeciálny Register ovocných sadov a chmeľníc. Touto cestou sa zabezpečila verifikácia údajov v teréne, vznik databázy a zjednotenie údajov o výmerách ovocných sadov na celom území SR, nad výmeru 0,15 ha plochy.
Od roku 2004 ÚKSÚP spracováva a aktualizuje register ovocných sadov na základe dohody o delegovaní činností s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Na pracovisku ÚKSÚP Veľké Ripňany sa v databáze zhromažďujú štatistické údaje overené pracovníkmi ÚKSÚP priamo v teréne. Databáza z nasledovných atribútov obsahuje:
a) Údaje o firme (názov firmy, ID firmy, jednacie číslo, IČO, adresa firmy: ulica, miesto, PSČ).
b) Údaje o ovocnom sade (počet sadov: 1,2,3,4 …, miesto sadu – obec, názov katastrálneho územia, názov honu, počet pestovaných ovocných druhov, vzťah užívateľa k sadu – vlastník, nájomca).
c) Údaje o každej výsadbe v ovocnom sade z hľadiska jej vnútorného obsahu a štruktúry, t.j. podľa druhu, veku, roku výsadby, počtu jedincov, sponu, celkovej a čistej produkčnej výmery. Všetky výsadby sú členené z hľadiska úrovne agrotechniky na intenzívne a extenzívne.
Údaje z terénu sa do „Registra sadov a chmeľníc“ (ďalej len RSCH) ÚKSÚP Veľké Ripňany získali z vyplnených evidenčných listov (EL), ktoré boli harmonizované so „Smernicou rady č. 109/2001“. Výmery sadov sa verifikovali pomocou ortofotomáp (leteckých fotografií), ktoré sa stali základom celého procesu verifikácie poľnohospodárskej pôdy v systéme LPIS (t.j. registra produkčných blokov) a fungovania IACS (Integrovaného administratívneho a kontrolného systému). V LPIS sú prevažne registrovaní užívatelia čistej produkčnej plochy, podľa ktorej sa farmárom vyplácajú priame platby na plochu. Pracovisko Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) ako zodpovedná inštitúcia za LPIS, poskytoval pre ÚKSÚP tzv. zdigitalizované vrstvy z druhej verifikácie, počas ktorej si užívatelia sadov deklarovali svoj vzťah k jednotlivým hraniciam produkčných blokov.
V rokoch 2003-2004 sa vykonalo prvotné spárovanie ovocných sadov v teréne podľa kódov produkčných blokov (KPB). Pri tejto práci sa sady v teréne podľa vyplnených EL fyzicky overovali a porovnávali so stavom na ortofotomape. Hranice ovocných sadov boli vyznačené červenou digitalizovanou vrstvou z pracoviska VÚPOP. Súbežne sa porovnali výmery sadu podľa prideleného KPB a podľa vyplneného EL. Všetko sa vykonávalo za prítomnosti užívateľa pozemku, kde sa konzultoval skutkový stav vrátane nových zmien.
K 31. 5. 2005 boli z evidencie registra vypustené neudržiavané extenzívne sady s veľkým sponom a malým počtom stromov na jednotke plochy (ha-1). Za posledný rok sa znížila produkčná výmera sadov o 776 ha, t.j. o 6,8 %. Pri verifikácii v teréne bol zaznamenaný aj negatívny stav znižovania plôch mladých ovocných sadov a plantáží, z dôvodu nízkych cenových relácií a problémov s odbytom produkcie ovocia na domácom trhu. Celková výmera sadov na Slovensku bola k 31.5.2005: 10 659,11 ha a čistá produkčná výmera (t.j. výmera bez manipulačných plôch) 9329,50 ha. Podiel produkčnej výmery k celkovej ploche sadov bol 87,53 % a podiel manipulačných plôch (cesty, obratiská) 12,47 %. Z produkčnej výmery 9329,50 ha bolo 6332,75 ha intenzívnych a 2966,75 ha extenzívnych sadov.
Vo výsadbách na čistej produkčnej výmere 9329,5 ha bolo vysadených 19,07 mil. ovocných stromov. Z uvedeného počtu výpad stromov v produkčných výsadbách predstavuje 6,94 %, t.j. zníženie počtu stromov o 1,32 mil. Skutočný počet stromov pre prognózovanie úrod na čistej výmere je 93,06 %, čo zodpovedá počtu 17,74 mil. stromov.
Hlavným pestovaným ovocným druhom na Slovensku k 31. 5. 2005 sú jablone na produkčnej výmere 5077,2 ha (54,1 %). Z ďalších ovocných druhov nasledujú broskyne – 921,8 ha (9,9 %), slivky – 726,5 ha (7,8 %), čierne ríbezle – 717 ha (7,7 %), marhule – 408,7 ha (4,4 %), červené ríbezle – 281,4 ha (3 %), čerešne – 273,8 ha (2,9 %), hrušky – 235,1 ha (2,5 %), višne – 216 ha (2,3 %), jahody – 142,2 ha (1,5 %), orech kráľovský – 85,1 ha (0,9 %), maliny – 60,3 ha (0,6 %) a ringloty – 27,6 ha (0,3 %). Výmera menej známych ovocných druhov predstavuje spolu 117,5 ha. Z týchto druhov je najviac zastúpená jarabina čiernoplodá (49,2 ha) a gaštan jedlý (16,7 ha).
V porovnaní s rokom 2004 sa znížila čistá produkčná výmera broskýň o 71 ha, červených ríbezlí o 63,6 ha, čiernych ríbezlí o 9 ha, naopak stúpla produkčná výmera jabloní o 54,1 ha, jahôd o 50,9 ha, marhúľ o 26,3 ha, sliviek o 23,3 ha a čerešní o 22,4 ha.
Vo výsadbách robil v roku 2004 (15.9.) ÚKSÚP prvý raz odhad úrod. V produkčných a rodiacich sadoch jabloní predpokladal odhad nasledovné úrody: 40,3 tis. t jabĺk a 276 t hrušiek. Zo zdrojov Štatistického úradu SR vyplýva, že celková produkcia ovocia v produkčných sadoch v roku 2004 bola 48,2 tis. t. V roku 2005 sa očakáva úroda jabĺk tiež na úrovni 40 tis. t a hrušiek 412 t.
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že nové výsadby neovplyvnili výšku slovenskej produkcie a dosiaľ sa nedostavilo výrazné zvýšenie úrod. Táto skutočnosť vyplýva z prehľadov „Registra sadov a chmeľníc“ ÚKSÚP Veľké Ripňany, kde je vo veku 5 – 14 rokov po výsadbe registrovaných 1500 ha nových jabloní, resp. od 3 – 15 rokov po výsadbe až 1841 ha.
Vekové kategórie podľa členenia ovocných druhov od 0 – 4 roky po výsadbe, 5 – 9, 10 – 14, 15 – 19, 20 – 24 a 25 rokov a viac sú spracované v špeciálnom programe, aby sa vedel stanoviť produkčný potenciál sadov na celom území SR. Z prehľadných grafov sa dá zistiť, aká výmera jednotlivých druhov sa nachádza v kategórii na začiatku plodnosti, plnej plodnosti a starých neprodukčných sadov po zenite hospodársky ekonomickej životnosti.
Z prehľadov vyplýva značná časť prestarnutých jabloní, ktoré sú v kategórii nad 25 rokov zastúpené až 46% podielom. Situácia nie je dobrá ani pri broskyniach, kde sa za staré považujú už sady nad 15 rokov, čo zodpovedá výmere 369 ha (t.j. 40 % z čistej produkčnej výmery). Marhuľové sady sú zo všetkých druhov najhoršie. Z produkčnej výmery 408,7 ha marhúľ je až 369 ha starších ako 15 rokov (82,2 %).
Z analýzy všetkých výmer sadov vyplýva, že z jabloní je vo výsadbách najviac zastúpená odroda ´Golden Delicious´ (20,9 %), ´Jonathan´ (13,8 %), ´Idared´ (11,7 %), ´Starkrimson´ (4,3) %, ´Ontario´ (3,7 %). Tento prehľad potvrdzuje značný vplyv starých sadov k pomeru nových, nakoľko väčšina týchto odrôd, okrem ´Golden Delicious´, sa v nových výsadbách takmer nevysádza a s výnimkou odrody ´Idared´, pre nové výsadby nemnoží. Z perspektívnych odrôd sa v sadoch uplatňujú odrody, ktorých zastúpenie k 31.5.2005 bolo nasledovné: ´Jonagold´ (3,6 %), ´Jonagored´ (2,7 %), ´Gala´ a jej klony (2,6 %), ´Rubinola´ (2,4 %), ´Fuji´ a jej klony (2,3 %), ´Topaz´ (2 %), ´Braeburn´ a jeho klony (1,9 %).
Z hrušiek sú vo výsadbách zastúpené: ´Konferencia´ (20,6 %), ´Bohemica´ (12 %), ´Wiliamsova čáslavka´ (11,6 %), ´Dicolor´ (9,1 %), ´Lucasova´ (8,3 %), ´Boscova fľaška´ (7,7 %), ´Clappova´ (5,7 %), ´Grosdemange´ (5,5 %), ´Erika´ (4,0 %). Z marhúľ sú najviac zastúpené odrody ´Maďarská´ (41,8 %) a ´Velkopavlovická´ (29,6 %), čo je tiež obrazom existencie 82 % starých sadov. Z broskýň prevláda odroda ´Redhaven´ (38,9 %) a ´Cresthaven´ (9,4 %). Zo sliviek sú najviac zastúpené odrody ´Čačanská lepotica´ (19,6 %), ´Čačanská rodná´ (13,8 %), ´Stanley´ (13,1 %) a ´Čačanská najbolja´ (13 %), z nových odrôd v menšej miere (1,5-2,6 %) ´Valjevka´, ´Katinka´, ´Hanita´, ´Gabrovská´ a ´Bluefré´.

Ovocinári sú pripravení naďalej vykonávať svoju profesiu aj napriek silnému konkurenčnému prostrediu, ktoré sa týka takmer každého ovocného druhu. Mnohí majú sady na veľmi dobrej úrovni a pracujú z presvedčenia, pre dosahovanie vysokých úrod a dobrej kvality. Pri verifikácii v teréne sme v niektorých prípadoch zistili, že aj mladé sady, založené v rokoch 2000 – 2001, sú už teraz v zanedbanom stave s perspektívou ich postupnej likvidácie. Otázkou zostáva, za akých okolností a na aký účel vznikli a či ich realizácia mala niečo spoločné s ovocinárskou profesiou.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *