Stav slovenského zeleninárstva a jeho trendy

Zelenina patrí medzi najnáročnejšie komodity v rastlinnej výrobe. Vyplýva to najmä z veľkého počtu druhov a odrôd s odlišnou nutričnou hodnotou a rôznou náročnosťou na pestovanie, pozberové ošetrenie, skladovanie a pod.

Zelenina je významnou komoditou aj pre národné hospodárstvo SR. Podiel produkcie zeleniny na hrubej rastlinnej produkcii (HRP) v Sk sa v priebehu posledných rokov pohybuje okolo 14 %.
Medzi najvýznamnejšie druhy (zoradené zostupne podľa plochy produkcie) patria: kapusta hlávková, rajčiaky, cibuľa, mrkva, paprika zeleninová, hrach záhradný, uhorky nakladačky, petržlen, kaleráb, melóny a dyne, karfiol, uhorky šalátové, cesnak, fazuľa, kel, zeler, špenát a ostatné menej pestované druhy, napr. brokolica, špargľa, baklažán, tekvice.
Dopestované druhy zeleniny v našich podmienkach sú konkurencieschopné, majú porovnateľné, často aj lepšie kvalitatívne parametre z hľadiska nutričnej hodnoty, chuťových vlastností, než zelenina dovážaná. Konkurencieschopnosť stráca naša domáca produkcia po zbere, keď chýbajú vhodné zariadenia na pozberovú úpravu, najmä na umývanie, sušenie, triedenie, trhovú úpravu, balenie, označovanie, rýchly transport vo vyhovujúcich podmienkach a na skladovanie.

Spotreba zeleniny v SR
Zelenina je nenahraditeľnou zložkou ľudskej výživy. Obsahuje cenné vitamíny v aktívnej prirodzenej forme, dôležitú vlákninu, bioflavonoidy, fytoncídy, minerálne látky a iné zložky, ktoré súhrnne pôsobia priaznivo na imunitný systém človeka a chránia ho pred nebezpečnými civilizačnými ochoreniami. Spotreba zeleniny, najmä v čerstvom stave, podporuje zlepšenie zdravotného stavu nášho obyvateľstva.
Ročná spotreba zeleniny celkom na 1 obyvateľa dosiahla najvyššiu hodnotu v roku 1999 (108,7 kg). Od roku 2000 zaznamenávame výrazný pokles spotreby, spôsobený nízkou produkciou v dôsledku mimoriadneho sucha v jednotlivých rokoch, a preto nepredpokladáme zvrat k významnému zvýšeniu spotreby.
Zdravotníkmi odporúčaná spotreba je 127,9 kg (v čerstvom stave 90 kg) zeleniny na obyvateľa za rok. Prípustný interval racionálnej spotreby, ktorý dosahujú v krajinách EÚ, sa pohybuje od 116,9 do 138,9 kg.
Spotreba zeleniny v roku 2002 v SR oproti roku 2001 klesla o 4,9 kg na obyvateľa, t. j. na 75,6 kg (–6,1 %). Spotreba čerstvej zeleniny sa znížila o 2,3 kg (-4,1 %) na obyvateľa a dosiahla len 53,9 kg. V porovnaní s odporúčanou dávkou 127,9 kg bola spotreba zeleniny na obyvateľa nižšia o 57 %.

Vývoj a trendy rozsahu výroby zeleniny
V roku 1989 sme zeleninu pestovali na ploche 30 607 ha a táto plocha sa postupne zvyšovala. V roku 1999 sa poľná zelenina pestovala už na ploche 47 tisíc ha, čo predstavovalo nárast približne o 17 tisíc ha. V roku 2000 a 2001 sme zaznamenali pokles zberových plôch z dôvodov nepriaznivých poveternostných podmienok.
Zberové plochy zeleniny v roku 2002 zaberali 33 572 ha, z toho orná pôda predstavovala 36 % a domáce záhradky 64 %. Najväčší podiel plochy pripadal na plodovú zeleninu, nasledovali hlúbová a koreňová zelenina.
Celková produkcia zeleniny za roky 1997 – 2002 dosiahla maximálnu hodnotu v roku 1999, a to 685 379 t. Od roku 2000 sme zaznamenali pokles najmä z dôvodov nepriaznivých poveternostných podmienok. V roku 2002 sa pozberalo 363 482 t. Produkcia zeleniny na ornej pôde predstavuje asi 36 % a v domácich záhradkách 64 %. Najväčší podiel na produkcii máva kapusta (32 %), nasledujú rajčiaky (16 %), mrkva s karotkou (9 %), cibuľa (8 %) a paprika (7 %). Ak sledujeme podiel jednotlivých skupín zeleniny na celkovej produkcii, tak na prvom mieste je plodová (33,8 %), nasleduje hlúbová (31,1 %), koreňová (17,6) a cibuľová zelenina (9,5 %). Podobný podiel bude zachovaný aj v budúcich rokoch.
Priemerné hektárové úrody zeleniny celkom dosiahli v roku 1989 18,65 t. V nasledujúcich rokoch boli úrody nižšie. Najhorším rokom bol rok 2000, kedy sme dosiahli priemerné hektárové úrody 10,7 t a v roku 2002 10,83 t.

Spracovanie zeleniny
Spracovateľský priemysel zápasí s problémom získavania surovín pre nedostatok finančných prostriedkov v nákupných sezónach. Takmer neexistuje prepojenie (kapitálové) spracovateľského priemyslu s pestovateľskou základňou, čo bráni vytvoreniu spoločného obchodného postupu medzi pestovateľom a spracovateľom. V dôsledku toho sa nevytvára trvalá dodávateľská základňa pre spracovateľský priemysel, i keď by dokázal odbytovať oveľa viac tovaru ako vyrobí. Niektoré výrobky, najmä ako polotovary a suroviny pre potravinársky priemysel, nachádzajú dobré uplatnenie aj v zahraničí. Sú to najmä rajčiakové polotovary a sušená zelenina. Aj finálne konzervárenské a najmä mraziarenské výrobky sú dobrým vývozným artiklom.
V budúcnosti predpokladáme zvyšovanie požiadavky na spracovanie čerstvej zeleniny v kuchynskej úprave. Spracovanie zeleniny sa bude uberať smerom k mraziarenskému spracovaniu a k výrobe polotovarov a hotových jedál.
Podľa údajov Radely, s. r. o., sa v roku 2002 na Slovensku vyrobilo spolu 220 726 t konzervovanej zeleniny pri využití kapacít na výrobu na 46,60 %.

Pozberové ošetrenie a skladovanie zeleniny
Uchovateľnosť dopestovanej a skladovanej zeleniny ovplyvňuje už od začiatku pestovania množstvo faktorov – výber odrôd, hnojenie, zavlažovanie, spôsob zberu, manipulácie po zbere, spôsob skladovania a pod.
Pozberová úprava a skladovanie sú stále na nedostatočnej úrovni, čo je dôvodom straty konkurencieschopnosti vyrobenej kvalitnej zeleniny. Zeleninu po zbere pestovatelia často neošetrujú ani nenáročnými metódami a sústreďujú ju v nevhodných priestoroch alebo pod holým nebom, kde čaká na ďalší transport aj niekoľko dní. V tejto oblasti okrem zariadení, chladiarenských priestorov a vhodných dopravných prostriedkov chýbajú aj vedomosti o správnom zaobchádzaní s pozberanou zeleninou.
Nemožno pochybovať o tom, že potreba skladovacích kapacít je oveľa väčšia než je skutočná kapacita. Na produkciu 685 tisíc t zeleniny (aká bola úroda v roku 1999), by sme potrebovali krátkodobo uskladniť asi 360 tisíc t a dlhodobo asi 58 tisíc t zeleniny.
Registrované skladovacie priestory mali podľa ŠÚ SR v roku 2002 celkovú kapacitu iba 39 947 t s počtom 120 objektov. Z toho na sklady s klimatizáciou pripadá kapacita 11 101 t s počtom 24 skladov a na manipulačné sklady 11 374 t s počtom 47 objektov. Zvyšok tvoria chladiarenské sklady.

Charakteristika a kvantifikácia odbytu
V exporte a importe zeleniny v rámci poľnohospodársko-potravinárskych produktov nie je situácia, z dôvodu prevahy importu nad exportom, uspokojivá.
V roku 1999 sme na zahraničnom trhu uplatnili 7,28 % vyprodukovanej zeleniny, čo je 49 955 t. V roku 2002 sme vyviezli 47 958 t a doviezli 95 149 t. Celkový deficit v roku 2001 dosiahol –47 191 t, vo finančnom vyjadrení –590 985 tis. Sk.
Do roku 2005 sme predpokladali exportovať a importovať približne rovnaké množstvo, okolo 65 tis. t zeleniny. Doterajší trend naznačuje, že tento predpoklad je splniteľný iba v prípade podpory exportu.
Na celkovom vývoze zeleniny do zahraničia vyjadreného v Sk má najväčší podiel plodová zelenina, predovšetkým uhorky, rajčiaky a melóny. Pri dovoze v roku 2002 dominovali melóny, kapusta, rajčiaky, cibuľa a mrkva.
Zo Slovenska najviac zeleniny vyvážame do Českej republiky. V roku 2001 sme do ČR vyviezli 38 938 t zeleniny (86,4 % z celkového vývozu) za 628 518 Sk. V zahraničnom obchode s ČR sme v roku 2001 dosiahli kladné saldo v hodnote 525 406 tis. Sk, vývoz prevýšil dovoz o 35 144 t.

Identifikácia hlavných problémov
Problémy v zeleninárstve SR majú niekoľko príčinných súvislostí. Charakter produkcie je veľmi rôznorodý. Niektoré komodity, napr. rajčiaky na priemyselné spracovanie, cibuľa na trh a skladovanie, produkcia mrkvy a petržlenu na trh a skladovanie, majú technológiu produkcie bez vyšších nárokov na ručnú prácu. Produkujú sa z priamych výsevov a existuje mechanizácia na úkony od výsevu cez ošetrenia porastu až po zber a pozberovú úpravu. Kvalita takejto produkcie je ustálená a pri modernizácii mechanizačného parku producentov sú výroba a tovar konkurencieschopné.
Prevažná väčšina zeleninových druhov je vysoko náročná na technicko-technologické vybavenie (zakryté priestory, špeciálna mechanizácia, chladiarne, sklady, technológia na pozberovú úpravu, balenie), ďalej na ručnú prácu od založenia porastu až po zber úrody (zbery sa vykonávajú postupne prebierkami, mechanizované sú len niektoré práce, napr. ošetrenie porastu, plečkovanie).
V súčasnosti pestovanie zeleniny sťažujú vysoké ceny všetkých vstupov, najmä hnojív, pesticídov, závlah, energie, pohonných hmôt, osív a pod. Prvovýrobca je navyše znevýhodňovaný pri predaji, keď spotrebiteľské ceny zelenín sú nepomerne vyššie než predajné ceny pestovateľa.
Po vytvorení funkčných pestovateľsko-výrobno-odbytových centier predpokladáme ďalšie zmeny. Z odbytového reťazca vypadnú zbytočné medzičlánky viacerých nákupcov a predajcov, ktorí v súčasnosti spôsobujú predražovanie zeleniny. Investovanie do modernej technológie pestovania, zberu, pozberovej úpravy a skladovania podporí ekonomické prínosy i zvýšenie úrovne zeleninárstva.

Trendy riešenia problémov
Chápanie potreby združovania výrobcov postupne narastá, nakoľko nesie nepopierateľné výhody pri získavaní informácií o nových poznatkoch, možnostiach finančných tokov, odbytu na domácom a zahraničnom trhu, o cenových reláciách a pod.
Pre využívanie poradenských služieb v oblasti zeleninárstva v SR je vytvorené špecializované poradenské centrum pri VÚZ v Nových Zámkoch, ktoré poskytuje poradenské služby v rôznych formách, podľa požiadaviek zákazníkov. Komplexné poradenstvo vo forme vypracovania projektov na systémy pestovania, ošetrovania, zberu a úprav využíva pomerne málo pestovateľov. Prevládajú požiadavky na osobné a telefonické konzultácie a bezplatné poskytovanie informácií. Táto skutočnosť vyplýva z nedostatku finančných prostriedkov producentov, ktorí sú nútení riešiť väčšinou len vzniknuté urgentné problémy. Dôsledné využívanie poradenských služieb by výrazne pomohlo predchádzať rôznym neúspechom pri pestovaní zeleniny.
Predpokladáme, že vysoké ceny vstupov budú pretrvávať a narastať. Jednotlivé druhy a odrody zeleniny majú rôzne nároky na miesto pestovania (poľné podmienky, skleníky, fóliové kryty), agroklimatické podmienky a sú väčšinou náročné na ručnú prácu. V týchto parametroch neočakávame zmenu.
Odbytové problémy spôsobuje sezónnosťou produkcie, ktorú nemožno meniť. Ani zvýšená kapacita skladovacích priestorov zatiaľ nie je dostatočná. Ďalej rátame s vytváraním funkčných výrobno-odbytových organizácií, a tým aj s rozvojom marketingu a vstupom obchodných reťazcov. V odbyte zeleniny určenej na spracovanie zostáva najväčším problémom absencia výkonného spracovateľského priemyslu v SR a záväzných zmluvných vzťahov. V ekonomike pestovateľa pretrváva nedostatok voľných finančných zdrojov, vysoké spotrebiteľské ceny a nízke predajné ceny výrobcov.
Odrodová skladba zelenín je pod stálym vplyvom zahraničného trhu. Z 1501 odrôd zelenín, zapísaných v LRO v roku 2002, je asi 10 % slovenského pôvodu. Pri niektorých druhoch je registrovaný veľký počet odrôd väčšinou zahraničného pôvodu, napr. pri cibuli 73 odrôd, fazule záhradnej 55, kapuste 176, karfiole 97, mrkve 119, paprike 139, rajčiaku 145, šaláte hlávkovom 86, uhorke 126 odrôd, čo je pre potreby SR nadmerný počet. V tejto oblasti je potrebné podporiť domáce šľachtenie, nakoľko odrody vyšľachtené v našich podmienkach sú pre regióny SR vyhovujúce ako po úrodovej, tak i kvalitatívnej stránke (napr. papriky, melóny, poľné rajčiaky) a porovnateľné so zahraničnými odrodami. Pri pestovaní papriky sa v našej praxi uplatňuje približne 80 % domácich odrôd, pri melónoch 60 % a pri ostatných druhoch maximálne 5 % až menej.
Kvalitné semenárstvo sa odvíja od domáceho šľachtenia cez udržiavacie šľachtenie a množenie osív. V tejto oblasti sú rezervy v kvalite množenia, najmä zo strany rôznych komerčných predajcov a distributérov osív, ktorí prihlasujú vlastné množiteľské porasty za účelom predaja, pričom kvantita a zisky sú pre nich prvoradé a úroveň odbornosti, poctivosti pri tejto činnosti zanedbávajú.

Návrh modernizácie technologických postupov
Zeleninu pestujeme v našich pôdno-klimatických podmienkach na voľnej pôde a v chránených priestoroch (skleníky, fóliové kryty, prípadne pareniská). Produkcia v skleníkových podmienkach bude v budúcnosti predstavovať najvyšší stupeň intenzity. To predpokladá vysokú potrebu energie, automatizáciu systémov podmienok technológie výroby (živinové režimy počas pestovania, kvapková závlaha, regulácia svetla, vetrania, prípadne ochrany). Naďalej budeme uplatňovať ručné nedeštrukčné zbery s cieľom poskytnutia kvalitnej úrody v sezóne aj v mimosezónnom období, čím čiastočne nahradíme dovoz.
Predpokladáme, že vo fóliových krytoch budeme pestovať zeleninu tiež intenzívnym spôsobom, náročným na energiu, systémy a podmienky technológie výroby, s cieľom poskytnutia úrody trhového tovaru v jarnom a jesennom období. Výroba bude umiestnená hlavne do predmestských oblastí, s možnosťou rýchleho odpredaja produktov prevažne na domácom trhu. Význam parenísk postupne zanikne.
Produkcia v poľných podmienkach bude vyžadovať technologické vybavenie potrebnými zariadeniami a strojmi, uplatňovanými zatiaľ iba pri niektorých druhoch plodovej, cibuľovej, hlúbovej a koreňovej zeleniny. Intenzívne hospodárenie bude možné len s uplatňovaním závlahy. Poľnú zeleninu bude potrebné zavlažovať počas vegetácie 5 až 10krát závlahovými dávkami 20-50 mm. Prírastok produkcie sa bude pohybovať vplyvom závlah podľa druhov zeleniny od 1,5 až do 70 %. Pri závlahe sa odporúča podpora štátu.

Návrh opatrení na úseku výskumu a šľachtenia

Modernizácia a inovácia vo všetkých sférach zeleninárstva sa v našich podmienkach bude odvíjať od poznatkov vedy a jej aplikácie v technickom zázemí. Úroveň výskumu a pestovania bude však i naďalej ovplyvňovať predovšetkým podpora finančnými zdrojmi zo štátneho rozpočtu.
Pre rozvoj zeleninárstva bude potrebné zabezpečiť kontinuálny zeleninársky výskum. Naďalej by sa malo podporovať riešenie aktuálnych problémov v zeleninárstve cez štátne programy, štátne objednávky a vedecko-technické projekty. Taktiež je potrebné naďalej podporovať ochranu genofondu zelenín, liečivých a koreninových rastlín.
Novošľachtenie, udržiavacie šľachtenie odporúčame podporovať na výskumných a šľachtiteľských pracoviskách, ktoré vykonávajú šľachtenie na vedeckých základoch, dodržujú prísne šľachtiteľské, udržiavateľské a semenárske metodiky. Pracoviská bez certifikácie a tie, ktoré rôznym spôsobom prihlasujú získaný hotový materiál, by nemali dostávať podporu.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *