Škola ako z rozprávky

V severnej časti Žitného ostrova, neďaleko Bratislavy, je malá dedinka, ktorú na mape nájdete pod názvom Malinovo. Ale v roku 1209 by ste toto miesto museli hľadať pod názvom Castellum Yberhart. Práve v tomto roku venoval uhorský kráľ Ondrej panstvo Yberhart aj s pevnosťou obkolesenou vodnými priekopami grófom z Pezinka a Sv. Jura.

V bohatej histórii kaštieľa – okrem iného bol istý čas aj štátnou väznicou – je významným medzníkom rok 1677. Tento letopočet nájdeme v renesančnej kaplnke, ktorú dal postaviť vtedajší majiteľ ostrihomský arcibiskup Szelepcsényi na počesť blahoslavenej Panny Márie, a celý hrad bol prestavaný na vidiecke zámocké sídlo. Terajšiu klasicistickú úpravu získal kaštieľ v 1. polovici 19. storočia.
A ako ho poznáme teraz? Ako dvojpodlažnú štvorkrídlovú stavbu s ústredným nádvorím, v nárožiach ktorého sú polkruhové prístavby. Hlavná fasáda má mierne vystupujúci stredný rizalit zakončený tympanónom, pred rizalitom je terasa, spočívajúca na štyroch železných stĺpoch. Ale kaštieľ je predovšetkým známy tým, že už vyše 80 rokov jeho hrubé múry počúvajú smiech mladých ľudí, odborné výklady učiteľov, dávno poznajú ako dopestovať kvalitnú zeleninu alebo ovocie, vedia ako založiť peknú záhradu, pomenujú každý strom a kvetinu. Áno, už 80 rokov sídli v malinovskom kaštieli škola, ktorá pripravovala a pripravuje skvelých odborníkov v oblasti záhradníctva.

Vonkajšiu nádheru kaštieľa podčiarkuje jeho park. Aká škoda, že nepoznáme jeho históriu. Posledný majiteľ gróf Albert Apponyi svoj park miloval: „Stáročné, košaté stromy. Nádherné zelené čistinky. Opatrovaná, uctená príroda, ktorej ticho, tichý bzukot vedia toľko pekného a povznášajúceho povedať otvorenej duši.“ Z tohto citátu môžeme usudzovať, že už na prelome 19. a 20. storočia tu rástli stáročné duby, lipy a platany. A z histórie záhradnej tvorby vieme, že väčšinou pri prestavbách kaštieľa sa podľa módy upravovalo aj okolie. Kto vie, možno história parku siaha až do 17. storočia.

Park je neodmysliteľnou súčasťou malinovskej školy. Vyučuje sa tu sadovníctvo, sadovnícka tvorba, kvetinárstvo, ale aj geodézia, telesná výchova a iné predmety, hlavne keď jarné slniečko vyháňa z chladných múrov kaštieľa žiakov i učiteľov. Celý terén parku je mierne zvlnený so stúpajúcou tendenciou ku kaštieľu. Okolo kaštieľa je údolie, pozostatok spomínanej vodnej priekopy. Keď sa postavíte pred kaštieľ, zatvoríte oči a necháte sa unášať fantáziou, určite uvidíte v predstavách padací most cez vodnú priekopu, vysoké hrubé múry bývalého hradu, v múroch v blízkosti vodnej hladiny malé oblôčiky a z nich začujete stony väznených úbožiakov. Ale nie, otvorte oči a počúvajte. Z jedného obloka počuť angličtinu, z ďalšieho ľubozvučnú slovenčinu a v inom prebieha diskusia učiteľa zo žiakmi na odbornú tému.
V parku sa nachádza do 200 druhov domácich a cudzokrajných drevín a táto bohatá zbierka sa stále dopĺňa. Veľmi pekné a zaujímavé sú prastaré platany, ktorými je park povestný. Krása parku vynikne v každom ročnom období. Na jar od prvých kvietkov drienok a skromných fialiek po bohato kvitnúce orgovány a pajazmíny, v lete obdivujeme exotické katalpy a pestrofarebné záhony kvetín, na jeseň žiari farbami celý park vďaka jesennému zafarbeniu listov a v zime – zima je tu nádherná, keď padne srieň na opadnuté kríky alebo sneh na tmavé tisy a sviežo zelené borievky.
Treba iba dúfať, že kaštieľ i park zostane ako chránená kultúrna pamiatka aj naďalej prameňom poznania pre budúce generácie záhradníkov a oázou ticha pre návštevníkov. A tými môžete byť aj vy.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *