Skladovacie priestory pre zeleninu v SR

Skladovanie je pri veľkovýrobných formách produkcie zeleniny faktorom, ktorý umožňuje postupnú distribúciu jednorazovo zberanej zeleniny na trh a prispieva tak k rovnomernosti zásobovania. Považuje sa za integrovanú súčasť veľkovýrobnej pestovateľskej technológie.

Vzhľadom na takmer absolútne otvorený trh pre dovozcov zeleniny závisí ekonomická efektívnosť skladovania domácej produkcie do značnej miery od úrod zeleniny v Európe, najmä v krajinách, odkiaľ sa príslušný druh dováža a kde skladovanie býva často ekonomicky nezaujímavé.

V závislosti od druhu a odrody zeleniny, termínu zberu, druhu skladu a jeho vybavenia, dĺžky skladovania a zodpovednosti obsluhy skladu kolíšu skladovacie straty na hmotnosti a kvalite v pomerne širokých rozmedziach (14,2-39,8 %). Skladovacie straty však v prvom rade ovplyvňuje kvalita plodín. Produkty II. akostnej triedy majú často až dvojnásobné straty. Pestovatelia využívajúci moderné chladiarenské priestory ich musia využívať bez ohľadu na situáciu v odbyte. Môžu však vďaka spoľahlivejším spôsobom skladovania konkurovať vyššou kvalitou tovaru dovozcom, ako aj pestovateľom, ktorí zeleninu skladujú len v provizórnych podmienkach.
Zo štatistických údajov vyplýva, že aj napriek výhodám klimatizovaných skladov sa ich zastúpenie na celkových skladovacích kapacitách za posledných 7 rokov znížilo z takmer 45 % v roku 1997 na 28 % v roku 2003. Tento jav spôsobil predovšetkým nárast počtu skladovacích priestorov bez klimatizácie a mierne zníženie počtu klimatizovaných skladovacích priestorov. Celková kapacita všetkých skladovacích priestorov sa zároveň zvýšila o viac ako 12 000 t. Maximum v počte skladovacích objektov sme dosiahli v roku 2000, kedy sme na Slovensku evidovali 146 objektov s celkovou kapacitou 58 347 t. Podiel družstevného vlastníctva skladovacích priestorov v súkromnom sektore sa za spomínané obdobie znížil zo 48 na 15 %. Z hľadiska krajov sme v ostatných 4 rokoch zaznamenali najvýraznejší nárast skladovacích priestorov v Banskobystrickom kraji. Naopak v Trnavskom kraji došlo k ich poklesu až o 47 %. K najvýraznejšiemu nárastu počtu skladov s klimatizáciou došlo v Nitrianskom kraji.
Počet manipulačných skladov pre pozberovú úpravu zeleniny sa za obdobie rokov 1997 až 2003 zvýšil o celých 100 %. Ich celková skladovacia kapacita tak vzrástla na 43 101 t, čo predstavuje oproti roku 1997 nárast o 31 603 t. Najvýraznejší nárast za posledné 4 roky sme zaznamenali v Žilinskom kraji. Podiel družstevného vlastníctva manipulačných skladov v súkromnom sektore v období rokov 1997 až 2003 poklesol zo 63 % na 14 %.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *