Skladovacie priestory pre zeleninu a ovocie v SR

Skladovacie priestory sú dôležitou súčasťou pestovateľskej technológie zeleniny a ovocia. Do popredia sa pomaly dostávajú sklady s možnosťou úpravy vnútornej atmosféry, ktoré umožňujú zlepšiť pozíciu domácich pestovateľov zeleniny a ovocia na slovenskom trhu. Otvorený trh pre dovoz zo zahraničia núti producentov prispôsobovať sa európskym krajinám aj budovaním skladovacích priestorov.

Kvalita skladovania zeleniny a ovocia, závisí predovšetkým od druhu a odrody, termínu zberu, vybavenosti skladu, dĺžky skladovania produkcie a odbornosti obsluhujúceho personálu. Aj pri dodržiavaní všetkých požiadaviek skladovaného druhu a odrody dochádza ku kolísaniu skladovacích strát na hmotnosti a kvalite v rozmedzí od 14 do 40 %. Na tieto straty vo veľkej miere vplýva kvalita zberaných plodín. Využívaním kvalitných foriem skadovania môžu domáci pestovatelia konkurovať, vyššou kvalitou svojich produktov.

Skladovanie zeleniny
Za sledované roky 2000 až 2008 bol najvyšší počet skladovacích objektov registrovaný v roku 2006, a to 167 objektov. Celková kapacita bola najvyššia v roku 2007. Priemerná kapacita sa pohybuje medzi 317 až 400 t. Do roku 2004 sa štatisticky registrovalo vlastníctvo skladov a podiel skladov v družstevnom vlastníctve na celkovom vlastníctve v súkromnom sektore poklesol z 31 % v roku 2000 na 12 % v roku 2004. Najviac objektov je v Nitrianskom, Trnavskom, Banskobystrickom a Bratislavskom kraji. V kapacite skladov patrí prvenstvo Nitrianskemu, Bratislavskému a Trnavskému kraji. Od roku 2000 až 2007 nastal nárast v množstve skladovanej zeleniny v skladoch s chladiarenskou technológiou o 14 668 t. V roku 2008 sa skladovalo už menej zeleniny v týchto skladoch. Nie každý kraj poskytuje údaje o využívaní skladovacích možností s chladiarenskou technológiou pre štatistické spracovanie, preto je hodnotenie neúplné.
Štatistické údaje pri manipulačných skladoch na pozberovú úpravu zeleniny hovoria o náraste počtu týchto objektov o 97 % za obdobie rokov 2000 až 2004. Ich celková skladovacia kapacita tak vzrástla na 57 868 t, čo predstavuje nárast o 47 702 t. Od roku 2005 sa tieto sklady štatisticky neregistrujú.
Sklady s kontrolovanou atmosférou sa na skladovanie zeleniny využívajú minimálne, v roku 2006 bola ich celková kapacita 511 t. V skladoch ULO (s ultra nízkym obsahom kyslíka) sa zelenina neskladuje vôbec.

Priestory pre ovocie
Počet skladovacích priestorov pre ovocie stúpol do roku 2008 zo 71 objektov v roku 2000 na viac ako dvojnásobok. Ich celková kapacita tiež vzrástla. V roku 2008 sa využívala kapacita 40 498 t. Podiel skladovacích priestorov v družstevnom vlastníctve postupne klesal. V súčasnosti sa sleduje len sektor ovocinárstva spolu. V roku 2008, sa najväčší počet skladov pre ovocie evidoval v Nitrianskom, Bratislavskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji. Aj podľa celkovej kapacity skladov patrí prvenstvo Nitrianskemu kraju.
Využívanie počtov a kapacít skladov s chladiarenskou technológiou bolo v sledovanom období rôzne. V roku 2008 bolo registrovaných v Nitrianskom kraji 17, v Trnavskom 11 objektov a v Prešovskom 3 objekty tohto typu. Bratislavský a Trenčiansky kraj považujú tieto údaje za dôverné. Manipulačné strediská na pozberovú úpravu ovocia sa sledovali do roku 2004. Z počtu 24 v roku 2000 stúpol ich počet na 26 v roku 2004.
Na skladovanie v modernejších skladoch s kontrolovanou atmosférou poukazuje tab. 11. Aj tu sa vyskytujú údaje označené za dôverné. V Nitrianskom kraji sa v roku 2008 používalo päť ULO skladov s celkovou kapacitou 2 410 t a v Trnavskom kraji to boli 3 objekty s celkovou kapacitou 2 720 t.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *