Rozvojový program pestovania zeleniny v SR

Rozvojový program pestovania zeleniny v Slovenskej republike vypracovali v júli 2000 Výskumný ústav zeleninársky v Nových Zámkoch a Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Hodnotenie kapitol:

POSTAVENIE KOMODITY A JEJ VÝZNAM
Postavenie a význam komodity zostali nezmenené. Z hľadiska zachovania, respektíve rozšírenia druhovej skladby je naďalej potrebné venovať zelenine zvýšenú pozornosť. Dôležité je aj zachovanie, prípadne zlepšenie nutričnej hodnoty dopestovanej zeleniny a zvýšenie jej ročnej spotreby na obyvateľa najmä v čerstvom stave. Zvýšením spotreby sa podporí ozdravenie výživy a zdravotného stavu nášho obyvateľstva. Súčasná spotreba zeleniny celkove vzrástla oproti roku 1994 zo 107,3 kg na 108,7 kg, pričom odporúčaná dávka je 127,9 kg na osobu a rok.

IDENTIFIKÁCIA HLAVNÝCH PROBLÉMOV
Nedostatočná koncentrácia výroby pretrváva. Zlepšenie nastalo v združovaní zeleninárov v rôznych formách odbytových organizácií výrobcov (OOV) a v záujmových organizáciách. Významnú úlohu pri realizácii výroby na domácom i zahraničnom trhu zohrávajú najmä OOV, založené na základe spoločného predaja výrobkov.

* Využívanie poradenských služieb. V SR sú vytvorené špecializované poradenské centrá. Pre zeleninárstvo pracuje takéto centrum pri VÚZ v Nových Zámkoch, ktoré poskytuje poradenské služby v rôznych formách, podľa požiadaviek zákazníkov. Komplexné poradenstvo vo forme vypracovania projektov na systémy pestovania, ošetrovania, zberu a úprav využíva pomerne málo pestovateľov. Prevládajú požiadavky na osobné telefonické konzultácie a bezplatné poskytovanie informácií. Táto skutočnosť vyplýva z nedostatku finančných prostriedkov pestovateľov, ktorí sú nútení riešiť väčšinou len vzniknuté urgentné problémy. Dôsledné využívanie poradenských služieb by výrazne pomohlo predchádzať rôznym neúspechom pri pestovaní zeleniny.

* Vysoké ceny vstupov pretrvávajú a možno rátať s ďalším rastom nákladov.

* Jednotlivé druhy a odrody zeleniny majú rôzne nároky na miesto pestovania (pole, skleníky, fóliové kryty), agroklimatické podmienky a sú väčšinou náročné na ručnú prácu. V týchto parametroch sa neočakávala ani neočakáva do roku 2005 zmena. Na dosiahnutie množstva a kvality výrobku je potrebná výrazná precíznosť v technológii pestovania.

* Technologické problémy sa postupne riešia v špecializovaných organizáciách, a to vybavením technologickými strojmi potrebnými na pestovanie, zber a pozberovú úpravu. Napr. veľkopestovatelia rajčiakov, koreňovej, cibuľovej a čiastočne hlúbovej zeleniny sú vybavení potrebnou technológiou. Družstvo SLOVZEL, ktoré združuje pestovateľov zeleniny väčšinou z okresu Komárno, disponuje linkou na pozberovú úpravu zeleniny a má k dispozícii aj sklad s chladiarenskou technológiou. Zlepšenie nastalo aj v počte a kapacite skladovacích priestorov pre zeleninu. Kým v roku 1977 bolo v SR 98 objektov s kapacitou 30 100 t, do roku 2000 narástol ich počet na 146 s celkovou kapacitou 58 347 t. Počet klimatizovaných skladov vzrástol zo 44 na 47.

* Odbytové problémy spôsobuje sezónnosť výroby. Ani zvýšená (zatiaľ nedostačujúca) kapacita skladovacích priestorov ich nedokáže zmeniť. Ďalej sa počíta s vytváraním funkčných OOV, a tým aj s rozvojom marketingu a so vstupom obchodných reťazcov. V odbyte zeleniny určenej na spracovanie zostáva najväčším problémom absencia výkonného spracovateľského priemyslu v SR a absencia záväzných zmluvných vzťahov.

* V ekonomike pestovateľa pretrváva nedostatok voľných finančných zdrojov, vysoké spotrebiteľské ceny a nízke ceny výrobcov.

CHARAKTERISTIKA A KVANTIFIKÁCIA ODBYTU

Bilancia zahraničného obchodu so zeleninou v hodnotenom Rozvojovom programe počíta do roku 2005 so zastavením záporného salda. V roku 2000 sa však očakávaný export 52 000 t nedosiahol, vyviezlo sa len 46 955 t. V importe sa namiesto 67 000 t doviezlo 85 482 t. Tento stav spôsobila nižšia úroda zeleniny vplyvom mimoriadneho suchého a teplého počasia počas vegetačného obdobia. Za rok 2001 sú štatistické údaje k dispozícii k termínu 31.10. – import je na úrovni 49 515 t a export 32 031 t. Charakteristika odbytu sa nezmenila, naďalej sa očakáva pasívne saldo zahraničného obchodu.

NÁVRH ROZSAHU VÝROBY ZELENINY
Rozvojový program pestovania zeleniny v SR počíta s nárastom osevných plôch zo 47 tis. ha (1999) na 54 tis. ha do roku 2005. Tento nárast je reálny, hoci v roku 2000 sa nedosiahlo očakávané zvýšenie na 49 tis. ha (skutočnosť bola 45 459 ha). Spôsobil to pokles zberových plôch vplyvom poškodenia porastu zeleniny suchom.
Podobne ako pri plochách, tak aj v celkovej výrobe zeleniny pozorujeme od roku 1994 nárast – v roku 1999 sa dopestovalo až 685 tis. t. V roku 2000 sa predpokladaná výroba 735 tis. t nedosiahla (skutočnosť bola len 469 tis. t). Zníženie celkovej úrody sa pripisuje na vrub nedostatku zrážok. Do roku 2005 sa počíta so zvýšením výroby na 864 tis. t.
Priemerné hektárové úrody v roku 1999 dosiahli 14,61 t. V roku 2000 sa mali zvýšiť na 15,5 t, no v skutočnosti dosiahli 14,69 t. Reálne údaje o úrode v roku 2001 zatiaľ nie sú k dispozícii. Do roku 2005 sa rátalo so zvýšením úrod na 16 t, ale reálne sa dosiahne okolo 15,5 t.
Zastúpenie jednotlivých druhov na produkcii, ploche a ich rozmiestnení sa nemení.

NÁVRH KONCEPCIE PESTOVATEĽSKÝCH SYSTÉMOV A ODRODOVEJ SKLADBY
Existujúce pestovateľské systémy zeleniny sa priebežne inovujú podľa plánu. Veľký počet zahraničných odrôd v Listine registrovaných odrôd (LRO) zostáva a nepočíta sa v tomto smere so znížením tlaku zahraničného trhu. Úspechom však je, že v rokoch 2000 a 2001 bolo uznaných a registrovaných v LPO celkom 45 nových slovenských odrôd zelenín. V tomto smere sa kladne hodnotí spolupráca pracovísk ZELSEED Horná Potôň a Výskumného ústavu zeleninárskeho v Nových Zámkoch. Domáce odrody sa budú môcť využívať vo väčšej miere, čím sa perspektívne môže znížiť dovoz odrôd zo zahraničia.

KONCEPCIA VYUŽITIA VSTUPOV
Intenzívny, polointenzívny a extenzívny systém pestovania zostáva podľa programu nezmenený, vrátane využitia výrobných oblastí. Výhľadová potreba priemyselných hnojív a pesticídov je tiež súčasťou Rozvojového programu. Skutočnú spotrebu VÚZ nemá k dispozícii, ale je predpoklad, že čísla sú reálne.

NÁVRH ROZSAHU MODERNIZÁCIE A INOVÁCIE TECHNOLOGICKÝCH POSTUPOV
Výroba v skleníkových podmienkach vyžaduje vysokú spotrebu energie, automatizáciu regulácie výživy, závlahy, svetla, vetrania a pod. Pre finančnú náročnosť sa nepredpokladá prudký nárast plôch. Oproti roku 1998 vzrástla produkčná skleníková plocha do roku 2000 o 26 tisíc m2 – na celkovú plochu 354 tis. m2.
Plochy fóliových krytov a parenísk môžu rásť (pri uprednostňovaní nevykurovaných zariadení) o niečo rýchlejšie. V roku 1998 sme štatisticky evidovali 101 160 m2 fóliových krytov a do roku 2000 ich plocha vzrástla na 157 628 m2. Výraznú modernizáciu nepredpokladáme.
Pri poľnom pestovaní modernizáciu mechanizácie a technologických zariadení predpokladáme len u veľkopestovateľov špecializovaných na určité druhy zeleniny. Investovať sa bude hlavne do moderných závlahových systémov, avšak ich rozsah bude závislý od finančnej náročnosti.

PREDPOKLADANÉ EKONOMICKÉ A MIMOEKONOMICKÉ EFEKTY
Do roku 2005 predpokladáme vytvorenie ďalších OOV, ktoré vylúčia z odbytového reťazca zbytočné medzičlánky spôsobujúce predraženie zeleniny. OOV majú vykonávať nákup, pozberové manipulácie, trhovú úpravu, skladovanie a predaj. Pri pestovaní zeleniny v intenzívnych podmienkach, pri použití technológie a uplatnení špecializácie, sa už prejavujú ekonomické efekty.
Výroba zeleniny pri súčasných a odporúčaných technológiách neznečisťuje prostredie a zabezpečuje pracovné príležitosti pre menej kvalifikované pracovné sily, zlepšuje zamestnanosť na vidieku a podporuje jeho rozvoj. Aj pre tieto mimoprodukčné a enviromentálne funkcie, by sa mala zeleninárska produkcia podporovať. V SR sú možnosti pre rozšírenie pestovania nových, netradičných druhov zeleniny.

NÁVRH OPATRENÍ NA ÚSEKU VÝSKUMU A ŠĽACHTENIA
V návrhoch do roku 2002 bol zakotvený kontinuálny zeleninársky výskum, treba ho však zabezpečiť aj na ďalšie roky, t.j. 2003 – 2006. Plní sa podpora poradenstva a do roku 2005 sa predpokladá jeho dotovanie. Podľa tohto bodu sa, prostredníctvom dotačných titulov MP SR, podporuje a rieši tvorba a zachovávanie genofondu a šľachtenie zeleniny.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *