Prvý výskyt huby Coniochaeta prunicola na Slovensku

Výber a výsadbu drevín v našich mestách ovplyvňujú prírodné podmienky, ich ekologické nároky ako aj odolnosť voči znečistenému prostrediu. Dreviny rastúce v mestskom prostredí sú vplyvom rôznych vonkajších nepriaznivých faktorov oslabované, a preto náchylnejšie na vznik infekcie.

Fyziologicky oslabené a mechanicky poškodené dreviny sú ľahšie poškodzované živočíšnymi škodcami a hubovými ochoreniami. Zmenené prostredie vplýva aj na huby, z ktorých niektoré zanikajú, iné sa naopak aktivizujú, pričom jeden a ten istý druh parazitujúci na rôznych hostiteľských rastlinách môže reagovať na znečistenie rozdielne.

Požadavky broskyní
Broskyne (Persica vulgaris Mill., syn. Prunus persica L.) sú krátkodobé ovocné dreviny, ktoré sa pestujú v oblastiach s nadmorskou výškou okolo 200 až 250 m na dostatočne hlbokej, priepustnej, hlinito-piesočnatej alebo piesočnato-hlinitej výhrevnej pôde s podzemnou vodou najmenej 1,5 m pod povrchom. Vyhovujú im priemerné ročné zrážky 500 až 700 mm a priemerná teplota 9 až 10 °C.
Odroda ´Redhaven´, ktorá sa u nás sa zaraďuje medzi hlavné odrody, pochádza zo Severnej Ameriky. Má stredne veľký, oválny, z bokov trocha stlačený plod s tenkou, jemnou, zamatovo ochlpenou šupkou. Žltooranžová dužina aromatickej chuti je jemná, dobre oddeliteľná od kôstky. Plody dozrievajú v polovici augusta.

Ovplyvňujú kondíciu a zdravotný stav
Parazitické mikroskopické huby – grmaník broskyňový, Taphrina deformans (Berk.) Tul. var. persicae, Stigmina carpophila (Lév.) M. B. Ellis – pôvodca suchej škvrnitosti listov alebo tzv. dierkovitosti listov a pôvodca moniliózy kôstkovín huba Monilia laxa (Aderh. et Ruhl.) Honey sú huby, ktoré zásadne ovplyvňujú kondíciu a zdravotný stav broskýň.
V prípade grmaníka broskyňového zle ošetrené stromy majú oslabenú kondíciu, zle sa vyvíjajú, majú deformované listy aj konáre, často trpia glejotokom a po silnejšom napadnutí už v júni strácajú väčšinu svojich listov, neskôr i plodov. Po predčasnom opade listov dochádza k nasadzovaniu nových listov, spotreba asimilátov sa zvyšuje, ale tvorba nových látok produkovaných asimiláciou je veľmi nízka. Strom vlastne žije zo zásobných látok, ktorých má v tom čase málo. V dôsledku toho sa zastavuje rast orgánov i plodov. Strom nenasadí kvetné puky pre budúcu úrodu, nedostatočne sa pripraví na prezimovanie a stáva sa tak náchylný na poškodenie mrazom. Pomerne časté je aj uhynutie dreviny.
Pôsobenie huby Monilia laxa na kvetoch, listoch a výhonkoch broskýň spôsobuje zničenie prevažnej časti kvetov a konárikov. Na postihnutých letorastoch alebo mladých konárikoch vyvoláva moníliová nákaza lokálne odumretie kôry, často sprevádzané glejotokom.

Hubové ochorenie
Dierkovitosť alebo suchá škvrnitosť listov je všeobecne známe ochorenie kôstkovín, ktoré postihuje zástupcov rodu Prunus rastúcich v sadoch a záhradách, v ovocných a okrasných škôlkach. Ochorenie vyvoláva huba Stigmina carpophila (Lév.) M. B. Ellis. Jej výskyt podporuje daždivé počasie na jar a skoro v lete, ako aj vlhké počasie na jeseň a v zime. Pôvodca ochorenia prezimuje tzv. pučiacim mycéliom v škvrnách, v nádoroch na konárikoch, v púčikoch, v mumifikovaných plodoch, ale aj konídiami v opadaných listoch a na kôre stromov. Za priaznivých teplotných podmienok nastáva aktivácia huby. Príznaky na listoch sa prejavujú skoro na jar po vypučaní listov vo forme okrúhlych, niekoľko milimetrov veľkých, oranžových, neskôr ostro ohraničených hnedých škvŕn rozsiatych po celej listovej čepeli. Huba tvorila sub-hyalinné, delené, hrubostenné mycélium a valcovité, 3-4 priehradkové konídie veľké 16-20 × 8-10 µm, ktoré vďaka vlhkému počasiu infekciu ďalej rozširujú na pučiace listy. Ochorením vznikajú na ovocných drevinách hospodársky významné škody. Silne poškodené listy predčasne opadávajú, čím sa znižuje asimilačná plocha, klesá intenzita fotosyntézy ako aj tvorba zásobných látok. Viacročné napadnutie predovšetkým mladých stromov spôsobuje ich oslabenie, výnimočne aj ich odumretie.
Spomínané huby sú známe, často sa podieľajú nielen na znižovaní vitality, ale aj na uhynutí dreviny. Na znižovaní vitality broskýň sa s uvedenými hubami podieľajú aj huby rodu Coniochaeta. Ide o prvý záznam daných húb na broskyniach na Slovensku, preto si zasluhujú väčší priestor a presnejšie definovanie.

Spolupôsobí na oslabovaní
Výskyt húb rodu Coniochaeta ako aj jej anamorf (Lecythophora) bol vo svete zaznamenaný na rôznom rastlinnom materiáli: na dreve alebo kôre rôznych drevín, na listoch a listových zvyškoch nachádzajúcich sa v hnoji rôznych živočíchov, v pôde a vo vode s extrémne nízkou koncentráciou pH a vysokou koncentráciou ťažkých kovov. Pri niektorých druhoch boli zistené užitočné biochemické vlastnosti, pričom sa zaznamenala aj produkcia antibakteriálnych a antifungálnych metabolitov.
Z rozličných častí zástupcov rodu Prunus (z vetvičiek, z kôry stromov, z listov) boli izolované rôzne druhy rodu Coniochaeta. Nám sa podarila izolácia C. prunicola z poškodených listov Persica vulgaris (´Redhaven´), ktoré v dôsledku ochorenia boli pokryté škvrnami hrdzavej až hnedej farby. Výskyt huby nespôsobuje úhyn dreviny, ale spolupôsobí na jej opakovanom oslabovaní, a spolu s vyššie spomínanými hubami zhoršuje jej zdravotný stav a znižuje jej vitalitu.

Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 1/2012

Text RNDr. Helena Ivanová, CSc.,
Foto autorka a Ing. Slávka Bernadovičová, PhD.,

Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, Pobočka biológie drevín, Nitra

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *