Autor
Kategorie:
Nezařazené

Produkcia koreňovej zeleniny v SR

Na Slovensku sa produkuje okolo 500 až 600 tisíc ton zeleniny v závislosti od vplyvu priebehu počasia v jednotlivých rokoch. Od roku 1994 bola najvyššia produkcia v roku 1999, a to 685 tisíc ton a najnižšia v roku 2000, kedy sa vyprodukovalo 469 tisíc ton.

Pritom najviac zeleniny sa produkuje v Nitrianskom, Trnavskom a Košickom kraji (tab. 1,obr. 1). Priemerné hektárové úrody zelenín sú znázornené na obr. 2. Najvyššie úrody boli v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji. Svedčí to nielen o vhodnom prostredí pestovania, ale aj o lepšej úrovni vybavenia technológiou, prípadne o technologickej disciplíne na vyššej úrovni.

Z obrázku č. 3 vyplýva, že koreňová zelenina sa podieľa 17 % na celkovej produkcii zeleniny, čím táto skupina zaberá tretie miesto po plodovej a hlúbovej zelenine. Medzi hlavné druhy koreňovej zeleniny patrí mrkva, petržlen, zeler, červená repa a reďkovka. Z nich sa najviac pestuje mrkva, petržlen a zeler. Sú charakteristické tým, že ich spotreba nie je sezónna, ale takmer plynulá v priebehu roka.
Zberové plochy mrkvy a karotky sa od roku 1994 pohybujú od 3500 do 4200 ha, petržlenu od 1700 do 2100 ha a zeleru 600 až 1000 ha.
Produkcia mrkvy s karotkou, petržlenu a zeleru mala v sledovaných rokoch kolísavý priebeh. Mrkvy sa produkuje ročne 51 až 81 tisíc ton, petržlenu 13 až 22 tisíc ton a zeleru 9 až 15 tisíc ton.
Úrody v tonách z jedného hektára sú rôzne v jednotlivých rokoch i krajoch. Priemerné úrody mrkvy sa pohybovali od 7 do 26 t/ha, petržlenu a zeleru od 4 do 18 t /ha. Ako vyzerali plochy, produkcia a úrody koreňovej zeleniny za posledné roky podľa krajov je v tabuľkách 2, 3 a 4. Podľa nich priemerné hektárové úrody zeleru bývajú v rôznom poradí najvyššie v piatich krajoch, a to v Nitrianskom, Trnavskom, Bratislavskom, Košickom a Banskobystrickom. Najlepšie úrody petržlenu sa dosahujú v krajoch Košický, Nitriansky, Trenčiansky a Bratislavský. Mrkve sa striedavo darí vo všetkých krajoch, vrátane Prešovského i Žilinského.
Z celkového množstva vyprodukovanej koreňovej zeleniny po odčítaní strát pri zbere, pozberovej manipulácii a po vytriedení zostáva trhový tovar k dispozícii. Z trhového tovaru predpokladaný priamy predaj bez skladovania činí 10 %. Ďalších 18-20 % sa dlhodobo skladuje a zvyšok asi 70 % sa skladuje krátkodobo a slúži na predaj, vývoz a spracovanie.
Pre zeleninu je v SR registrovaných 34 objektov skladov s celkovou kapacitou 36530 ton. Pritom len pre koreňovú zeleninu je potrebná skladovacia kapacita okolo 30 tisíc ton.
Nedostatok vhodných skladovacích priestorov na dlhodobé skladovanie ovplyvňuje ponuku a ceny v priebehu roka. Spotrebiteľský dopyt čerstvej koreňovej zeleniny je pomerne vyrovnaný v jednotlivých mesiacoch. Priemerné ceny koreňovej zeleniny za roky 1997-2000 sú uvedené v tab. 5. Ceny výrobcov pri mrkve bez vňate vidno na obr. 4.

Domáca ponuka kryje dopyt asi od júna do konca roka, kým je k dispozícii skladovaná koreňová zelenina. V zimných mesiacoch sa domáci sa domáci nedostatok nahrádza dovozom najmä z Poľska, Holandska, Španielska a Talianska.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *