Príprava na pestovanie zeleniny v podmienkach trvalo udržateľných technológií

Pestovanie zeleniny vyžaduje vysokú úroveň technologickej disciplíny od výberu stanovišťa, prípravy pôdy, hnojenia, spôsobu výsevu, výsadby, ošetrovania, doplnkovej závlahy, až po zber a pozberovú úpravu. Odmenou je vysokokvalitný porast v optimálnej kondícii pre poskytnutie vysokej úrody kvalitného trhového tovaru.

Dôležitú úlohu zohráva aj výber odrôd alebo hybridov, najmä odolných a tolerantných voči potenciálnym ochoreniam jednotlivých druhov zeleniny.
Prechod na trvalo udržateľné technológie si vyžaduje kvalitu nevyhnutných podmienok života flóry a fauny, a to ovzdušia, pôdy a vody. Zásadne nemôžeme pestovať zeleninu v blízkosti fabrík a pracovísk produkujúcich škodlivé imisie, na pôde kontaminovanej ťažkými kovmi, soľami, rezíduami pesticídov a pod. a tam, kde je voda kontaminovaná vysokým obsahom škodlivých látok rôzneho pôvodu, pochádzajúcich napr. od živočíchov, mikroorganizmov, z chemikálií (dusičnany ai.).

Miesto pestovania
Výber regiónu
Na základe monitoringu prostredia, požiadaviek zeleninového druhu na klimatické podmienky, nadmorskú výšku, prevládajúce poveternostné podmienky, priemerné teploty, priemerné zrážky, možnosť závlahy, dĺžku vegetačného obdobia vyberieme región pre pestovanie určitého druhu zeleniny.

Výber lokality
Lokalitu pozemku vyberáme podľa nárokov jednotlivých druhov zelenín. Berieme do úvahy svahovitosť, orientáciu k svetovým stranám, chránenosť alebo otvorenosť pozemku, vhodnosť kvality pôdy a jej zásobovanosť vodou, živinami, obsah humusu, pH a pod. Dôležitá je aj prístupnosť pozemku z hľadiska možnosti rýchleho zberu, odvozu, pozberového ošetrenia, uskladnenia, distribúcie alebo spracovania.

Osevné postupy
Osevné postupy zabezpečujú striedanie plodín podľa určitých pravidiel. V zeleninárstve ich považujeme za jednoduchú a účinnú biologickú metódu, ktorá napomáha zachovať pôdnu úrodnosť – reguluje potrebu hnojenia, šírenie chorôb, škodcov a burín. Treba však dodržať zásadu, že rovnaký druh zeleniny alebo príbuznej rastliny nebudeme na rovnakom mieste pestovať skôr ako 3-4 roky, ani rovnaké a príbuzné druhy rastlín v susedstve a v blízkosti aspoň tisíc metrov. Priaznivý a ozdravovací vplyv správneho osevného postupu spočíva v tom, že každý druh plodín ovplyvňuje pôdne prostredie rôznym spôsobom, okrem iného zabraňuje alebo odstraňuje únavu pôdy. Pôda sa obohacuje dusíkom napríklad pri zaradení strukovín alebo iných vikovitých rastlín, mnohé druhy zase zanechávajú v pôde zvyšky koreňov, čím obohacujú aktívnu organickú hmotu.

Zmiešané zeleninové kultúry
Využívajú sa len na malých plochách, najmä v záhradkách. Pri nich sa kombinujú zeleninové druhy navzájom, alebo s inými kultúrami. Pôvod tohto spôsobu sa nachádza v prírode, kde sa stretávame s rôznymi typmi medzidruhových symbióz. V takomto spolužití na seba kladne vplývajú aromatickými látkami, výlučkami, alebo habitusom a pod. Vo väčšine prípadov alelopatické látky nepôsobia samostatne, ale v interakcii s inými látkami v určitých podmienkach. Za vhodné kombinácie sa v zmiešaných kultúrach uvádzajú napr. kapusta s cviklou, fazuľou, hrachom a zelerom, hrach so zelerom, fazuľa s rajčiakmi, šalátom a saturejkou, kaleráb so zelerom a rajčiakmi, cibuľa s mrkvou a šalátom, šalát s uhorkami, cvikľou a mangoldom, zemiaky s bôbom, mätou a chrenom, mrkva s pórom a cibuľou ai.
Pritom je potrebné vedieť, že nie sú všetky vplyvy overené a príčiny dokázané, nakoľko v rôznych podmienkach sú reakcie odlišné.

Príprava pôdy
Cieľom je spracovať pôdu do takého štruktúrneho stavu, aby sme vytvorili optimálne podmienky pre rast a vývin rastlín. Rozoznávame jesennú a jarnú prípravu pôdy.
Na jeseň zapracujeme zvyšky zdravých rastlín predplodiny. Po obilninách je nutné vykonať včasnú podmietku. Podľa druhu predplodiny a plánovanej zeleniny zorieme pôdu a zapracujeme do nej maštaľný hnoj, priemyselné hnojivá, alebo vykonáme hlbokú orbu a na malých pozemkoch pôdu zrýľujeme. Ozdravenie pôdy zabezpečujeme tým, že sa rôzne škodlivé zárodky dostávajú do hĺbky a ničia sa. Významné pri tomto spôsobe je aj zachytávanie zimnej vlahy, lepšie premŕzanie a tvorba želateľnej štruktúry pôdy. Na zimu nechávame pôdu v hrubej brázde.
Po správne vykonanej orbe sa uľahčí jarná príprava pôdy. V čase optimálnej vlhkosti pôdy začíname urovnávať brázdy smykovaním. Aplikujeme aj potrebné množstvá priemyselných hnojív, ktoré zapracujeme kultivátormi alebo bránami. Ak je potrebné, na urovnanie povrchu pozemku použijeme aj hrudorezy alebo valce a pripravíme pôdu na sejbu alebo výsadbu. Na jar klíčiace buriny ničíme už pri samotnej príprave pôdy a v neskoršom období počas vegetácie najmä plečkovaním, okopávaním, prípadne mulčovaním čiernou fóliou.
Prípravou pôdy podporujeme poľnú vzchádzavosť pre priame sejby zeleniny. Vrchná vrstva pôdy (30 – 40 mm) má mať jemnú štruktúru. Pod touto vrstvou sa vyžaduje primerane utvorený profil s kapilárnym prísunom pôdnej vlahy k vysiatemu osivu alebo vysadenej rastline. Pri dodržiavaní agrotechnických termínov s ohľadom na počasie, vlhkosť pôdy, môžeme minimalizovať zásahy do pôdy. Tým šetríme kvalitu pôdy, energiu, stroje, pracovné sily a finančné prostriedky.

Hnojenie
Pestovateľ by mal poznať vlastnosti svojej pôdy aj na základe pôdneho rozboru, podľa ktorého sa dá pomerne presne určiť obsah živín v pôde a potreba hnojenia pre jednotlivé druhy zeleniny.
Pri trvalo udržateľnom rozvoji zeleninárstva uprednostňujeme použitie organických hnojív (maštaľný hnoj, kompost, zelené hnojenie, Lignofert, perlit, substráty na báze zeminy, piesku, produkty z kôry a drevín, listovka, hrabanka a pod.). Všetky látky musia zodpovedať platným hygienickým normám z hľadiska cudzorodých látok. Nedostatok organickej hmoty v pôde má dlhodobo negatívne následky pre úrodnosť pôdy. Nízky obsah organickej zložky spôsobuje zhutňovanie, okysľovanie pôdy a nízku úroveň užitočných biologických pochodov v pôde. Pestovaná zelenina v pôdach chudobných na organickú hmotu nemôže dostatočne využívať živiny ani z priemyselných hnojív. Pôdy s nedostatočnou organickou hmotou nie sú schopné dosť intenzívne rozkladať zvyšky pesticídov a rôznych škodlivín. Treba však vedieť, ktoré zeleniny nevyžadujú alebo neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom.
Priemyselné hnojivá pri trvalo udržateľných technológiách považujeme za doplnkové. Používame ich v nevyhnutných množstvách podľa normatívov čistých živín na základe výsledkov pôdnych rozborov. Uprednostňujeme pomaly sa rozpúšťajúce hnojivá. Pritom musíme poznať nároky zeleninového druhu na živiny, vypočítať potrebu dodaných čistých živín, vedieť, koľko živín odčerpá zelenina pri rôznych hladinách očakávaných úrod, koľko živín sa vyplaví, aké sú vhodné formy hnojív a v ktorej rastovej fáze a na ktoré živiny sú náročné jednotlivé zeleninové druhy.

Osivo
Na pestovanie je potrebné používať uznané osivo spĺňajúce požiadavky Výnosu MP SR z 8. októbra 2001 č. 2366/2001-100, ktorým sa vykonáva § 22 zákona NR SR č. 291/1996 Z. z. o odrodách a osivách. Podľa § 4 Výnosu – Uznávanie osiva bod 1, uznávaniu osiva kontrolným ústavom podliehajú:
* Základné osivo Z – Super elita SE1, SE2 a SE3, Elita E, komponenty hybridov Sc a line L
* Certifikované osivo C – generácia C1 alebo hybrid H, generácia C2

Podľa § 5 Výnosu – Štandardné osivo S pri zeleninách:
– uvedených v zozname druhov, ktorých odrody podliehajú povinnej registrácii v Štátnej odrodovej knihe
– odrôd registrovaných len na žiadosť prihlasovateľa.
Prehliadky, vydávanie osvedčení a jeho uvádzanie do obehu môže vykonávať len výrobca, ktorý má na túto činnosť osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 13 zákona.

Odporúčame nakupovať certifikované osivo so zárukou kvality. Na obale je uvedený výrobca, identifikácia pôvodu osiva, klíčivosť, čistota, záruka do určitého dátumu a spôsob ošetrenia. Osivo z nelegálneho zdroja môže byť nekvalitné, s nízkou klíčivosťou a čistotou. Pritom nie je zaručená pravosť odrody, môže obsahovať prímesi nečistôt, semien burín a zárodkov chorôb.
Pre progresívne spôsoby produkcie zeleniny, najmä pestovanej z priamej sejby, je výhodné nakúpené či dopestované osivo triediť na veľkostné alebo hmotnostné frakcie.
Vybrané, biologicky hodnotné frakcie osiva poskytujú vyrovnanejšiu poľnú vzchádzavosť a jednotnejší porast, s predpokladom vyššieho nárastu biomasy a úrody. Veľkostne alebo hmotnostne frakciované osivo dáva vyššiu klíčivosť o 4 – 11 %.
Ďalším spôsobom zlepšenia pravdepodobnosti vyššej laboratórnej klíčivosti o ďalších 4 – 7 % a poľnej vzchádzavosti je špeciálne ošetrenie frakciovaného osiva morením a inkrustáciou. Morenie a inkrustácia zabezpečujú ochranu rastlín v začiatočných fázach rastu proti niektorým, najmä hubovým chorobám, prípadne aj proti škodcom. Frakciované a kalibrované osivo sa môže aj obaľovať. Takéto ošetrenia osiva za účelom jeho zušľachtenia a zlepšenia kvality vykonávajú špecializované pracoviská, napr. Výskumný ústav zeleninársky v Nových Zámkoch. Osivo sa skúša na kvalitu podľa STN 46 0610 a sadivo podľa STN 46 4040.
Pri výsevoch na stanovište uprednostňujeme použitie sejačiek s presným výsevom. Ušetrí alebo uľahčí sa jednotenie, množstvo osiva, šetrí sa pôda, pracovné sily, energia a finančné prostriedky.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *