Príčiny hromadného hynutia gaštana jedlého

Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.) sa na Slovensku pestuje oddávna. Svedčia o tom mohutné stromy, najstaršie sa eviduje v obci Častá s vekom do 580 rokov a obvodom kmeňa 795 cm, s podobnými dendrologickými charakteristikami sa vyskytuje mohutný gaštan pri Červenom Kameni a v Hodruši Hámroch. Jeden z najkrajších starých stromov je v súkromnej záhrade v Suchej nad Parnou.

Táto významná kultúrna drevina poskytovala bohatú úrodu plodov a drevo, ktoré sa kvalitou vyrovná dubovému. Je ľahko spracovateľné, štiepateľné a jadro dobre odoláva hnilobe. Možno z neho získať aj celulózu. Plody obsahujú cenné výživné látky a majú jedinečnú, len pre toto ovocie príznačnú chuť. Vo vyspelom potravinárskom priemysle stále patrí medzi vyhľadávané a cenné ovocné dreviny. Parazitické huby však spolu s nadmerným výrubom pre potreby stavebníctva, vinohradníctva a baníctva zapríčinili rapídny ústup gaštana jedlého v prirodzenom areáli.

Text a foto doc. Ing. Gabriela Juhásová, CSc., Mgr. Katarína Adamčíková, PhD., Mgr. Marek Kobza, PhD., Ing. Radovan Ostrovský, PhD.

Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen, Nitra

Poďakovanie

Výsledky a ich spracovanie vznikli s finančnou podporou projektov a VEGA 2/0071/14 a HUSK cezhraničný projekt: „Európsky gaštan náš spoločný prírodný poklad“ číslo HUSK 1101/2.2.1/0230

Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 7/2014

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *