Poznáme nematódy, helminty či háďatká, škodiace na rastlinách?

Nematódy sú prevažne mikroskopické, alebo až niekoľko centimetrov dlhé, väščinou nitkovité „červy“ žijúce všade v prírode. Mnohé žijú a parazitujú v telách rôznych živočíchov, ale aj ľudí. (škrkavky, svalovec).

Veľmi známe sú napríklad aj pľúcne ochorenia zapríčinené helmintami u lesnej zveri. Podľa miesta kde žijú a spôsobu parazitovania možno rnematódy rozdeliť na vodné, pôdne, rastlinné, črevné, pľúcne, ai. U parazitických nematód rastlín dokonca rozoznávame háďatká koreňové, listové, stonkové a ak jednotlivé druhy parazitujú na špecifickej rastline, tak rozoznávame napr. háďatko jahodové, chryzantémové, zemiakové, obilné či ovsené, repové, lucernové, cibuľové a pod.
Čo sú pôdne a rastlinné nematódy (inak háďatká, parazitické nematódy rastlín, fytonematódy, fytohelminty)?
Je to veľká skupina morfologicky rozmanitých, mikroskopických alebo až niekoľko milimetrov dlhých „červov“, ktoré sa delia na dve základné skupiny:
Nematódy žijúce voľne v pôde, ktoré tvoria významnú zložku pôdneho mikroedafónu. Podieľajú sa na rozklade organických zvyškov, čím prispievajú k tvorbe humusu a k zlepšeniu celkovej biologickej aktivity pôdy. Živia sa baktériami (skupina baktériofágov), hubami (mykofágy), organickými zvyškami (omnifágy), alebo inými nematódami (predátori).
Parazitické nematódy rastlín – žijú trvale alebo dočasne v pôde, ale živia sa bunkovými šťavami rastlín (skupina fytofágov), teda parazitujú na rastlinách, väčšinou v koreňoch alebo na koreňoch, v cibuľkách, hľuzách, ale aj v nadzemných orgánoch rastlín. Jednotlivé druhy nematód môžu mať zložité životné cykly, počas ktorých prechádzajú veľmi rozdielnymi morfologickými zmenami. Môžu sa rozmnožovať v pôde, priamo v rastlinných pletivách koreňov či nadzemných častí rastlín.
Ako rastlinné nematódy škodia a aké sú najčastejšie symptómy napadnutia?
Rastlinné nematódy sú morfologicky prispôsobené na parazitovanie v rastlinných pletivách. Majú ústny stylet podobný dutej ihle, ktorým napichujú koreňové bunky a vysávajú ich obsah, čím vyvolávajú poškodenie koreňového systému s následným porušením zásobovania rastlín živinami a vodou. Dochádza k deformácii koreňov, vädnutiu, usychaniu, až k úplnému vyhynutiu rastlín a častokrát k zničeniu celých porastov. Mnohé druhy nematód žijú a rozmnožujú sa priamo v koreňoch rastlín, cibuľkách, hľuzách, ale aj v listoch, byliach, kvetenstvách, klasoch obilnín, metlinách tráv, ba dokonca aj v kmeňoch lesných drevín. Okrem priameho poškodenia koreňov, nematódy „pripravujú alebo otvárajú cesty“ pre vnikanie rôznych patogénov (baktérií, húb) do koreňov. Niektoré druhy nematód sú aj prenášačmi vírusových ochorení rastlín. Charakteristickou črtou niektorých rastlinných nematód je špecializovanie sa len na určité druhy alebo skupiny botanicky príbuzných rastlín, iné druhy zase napadajú široký okruh, ba až stovky rôznych druhov a odrôd rastlín. Viaceré druhy parazitických nematód patria v rámci ochrany rastlín ku karanténnym živočíchom, preto pri akýchkoľvek príznakoch ich možného výskytu je potrebné analyzovať podozrivé rastliny a aj pôdu, určiť konkrétny druh parazita a navrhnúť opatrenia na zabránenie jeho ďalšiemu šíreniu a tým aj stratám na úrodách pestovaných plodín.
Prvým príznakom napadnutia rastlín nematódami je obyčajne kruhovitý výpad rastlín, ich viditeľné zaostávanie v raste, deformácia nadzemných častí alebo zmena sfarbenia či už listov, kvetov, klasov, u lesných drevín ihličia a pod. Ak sú rastliny napadnuté koreňovými endoparazitickými (rod Pratylenchus) alebo ektoparazitickými nematódami (rod Tylenchorhynchus, čeľade Criconematidae, Longidoridae, Trichodoridae a ďalšie), najčastejšie môžeme pozorovať skrátenie a deformáciu koreňov s enormným množstvom vlásočnicových korienkov – typický je tzv. „bradovitý koreň“. Pri napadnutí koreňov hrčkotvornými nematódami rodu Meloidogyne sa na koreňoch vytvárajú voľným okom viditeľné a aj hmatateľné drobné hrčky. Pri cystotvorných nematódach rodu Heterodera (háďatko repové), či Globodera (karanténne háďatko zemiakové), môžeme na koreňoch voľným okom alebo pod lupou uvidieť biele cysty alebo mladé samičky parazita. Tieto nematódy môžeme najjednoduchšie pozorovať na koreňoch pri veľmi opatrnom vytrhnutí rastliny z pôdy. Takto sa bežne zisťuje výskyt hrčkotvorných nematód napríklad na koreňoch zeleniny v skleníkoch alebo vo voľnej pôde, na trávach okrasných trávnikov, golfových či futbalových ihrísk, alebo aj cystotvorných háďatiek na zemiakoch. Napadnutie rastlín, napr. jahôd alebo kvetín listovými háďatkami rodu Aphelenchoides (háďatko jahodové alebo chryzantémové) sa na jahôdách prejavuje zdeformovaním listov a kvetenstva, skrátenými stopkami listov a „prisadnutými“ kvetmi. Na astrách, chryzantémach a iných okrasných rastlinách sa objavujú výrazné hnedofialové alebo hnedé, žilnatinou ostro ohraničené škvrny na listoch. Tieto škvrny neskôr zasychajú, celý list uschne a opadá. Stovky háďatiek, ktoré sa v suchých a opadaných listoch nachádzajú v latentnom stave, prežívajú aj niekoľko rokov. Napadnutie cibuľovín háďatkom Ditylenchus dipsaci (háďatko cibuľové, cesnakové) sa prejavuje hnedastými kruhmi na reze cibuliek. Ak je napadnutá rastlina, alebo ak je rastlina vypestovaná z napadnutých cibuliek, tak nadzemná časť rastlín je zdeformovaná, obvykle pokrútená.

Ako sa parazitické nematódy šíria?
Podľa toho, ktoré orgány rastlín nematódy napadajú, môžu sa najčastejšie šíriť
– pôdou invadovanou nematódami (náradím alebo pôdou prichytenou na sadeniciach, napr. ovocných a lesných drevín), splavovaním pôdy,
– u cystotvorných nematód cystami prichytenými napr. v jamkách klíčkov na zemiakových hľuzách,
– napadnutým sadivom, napr. sadzačkou cibule, cesnaku, cibuľkami tulipánov, narcisov,
hľuzami okrasných rastlín,
– odrezkami pri vegetatívnom množení rastlín, napr. na chryzantémach,
– napadnutým osivom (napr. trávne semená) alebo semenom, na ktoré sa môžu nematódy mechanicky prichytiť,
– zbytkami napadnutých rastlín.

Ako sa chrániť pred parazitickými nematódami?
Predovšetkým musíme bezpodmienečne dodržiavať preventívne pravidlá:
* Vysievať komerčné, čisté osivo a vysádzať zdravý výsadbový materiál do nezamorenej pôdy.
* Dodržiavať zásady vonkajšej a vnútornej karantény ochrany rastlín.
* Dodržiavať zásady striedania plodín.
* Pri výsadbe ekonomicky náročných plodín, ako sú ovocné sady, ovocné plantáže, ovocné a lesné škôlky alebo vinohrady, bezpodmienečne dostatočne skoro pred výsadbou analyzovať pôdu na nematódy.
*V konkrétnych prípadoch zamorenia pôdy niektorými druhmi nematód môžeme pôdu ošetriť (napr. v skleníkoch) horúcou parou, výsadbový materiál teplou vodou. Pôdu a sadivo môžeme ošetriť aj chemickými prípravkami, vždy podľa aktuálnej Metodickej príručky o ochrane rastlín, vydávanej v ÚKSÚP.
* Prvotnou zásadou je, že pri akomkoľvek podozrení na napadnutie rastlín háďatkami musíme bezpodmienečne analyzovať nevysušenú pôdu a korene rastlín, v prípade potreby aj nadzemné časti rastlín.

Komentáře ke článku 1

  • Jozef Belko

    Dobrý deň. Pri kontrole vinohradu (vysadený 20 rokov) som zistil chorobu na niektorých koreňoch a ich listoch „Vírus mozaiky arábky na viniči (AMV arabis mosaic vírus)“ príznaky podľa“www.galati.sk“. Prenášanie choroby : Vo vinohrade pôdnymi háďatkami.
    Prosil by som ako sa mám voči ním chrániť, resp. čím by som mohol zastaviť túto chorobu alebo do bnudúcna , ako sa jej zbaviť.
    Ďakujem za radu.

    S pozdravom, nešťastný vinohradník Jozef.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *