Pôvodca poškodenia plodov hlohyne šarlátovej

Hlohyňa šarlátová (Pyracantha coccinea Roem.), jedna z najkrajších a v súčasnosti často pestovaných okrasných drevín, má tuhé, trváce, vrúbkované, 4 cm dlhé pílkovité listy s krátkymi stopkami. Päťpočetné špinavobiele kvety rozkvitajú koncom mája a na začiatku júna vo viackvetých, asi 4 cm veľkých chocholíkoch, z ktorých sa po oplodnení vyvíjajú asi 0,6 cm veľké malvičky.

Jarabinovooranžová farba malvičiek v kontraste s tmavozelenou lesklou farbou listov je najväčšou ozdobou hlohýň. Plody sa udržia na kroch tak dlho, pokiaľ ich neozobú vtáky.
Táto drevina je vhodným doplnkom modernej architektúry. Dobre znáša rez, a tak sa jej kry často vedú po stenách budov, ktoré tak nadobúdajú v jesenných mesiacoch zaujímavý vzhľad. Vždyzelený, 2 – 5 m vysoký ker je vhodný do živých plotov, väčších alebo menších skupín, aj ako solitér. Kríky sa vysádzajú do súkromných záhrad i do verejnej zelene. Dobre sa im darí v parkoch, sídliskách, popri komunikáciách, uplatňuje sa na okrajoch vyšších krovitých a ihličnatých porastov, ako zahustená výsadba pre ozelenenie svahov a rovných plôch. Hlohyne sa tiež dobre vynímajú na štrkových záhonoch, väčších skalkách, na terasách a strešných záhradách. Tvar kríkov môžeme podľa účelu výsadby upraviť rezom. Tvarované živé ploty, prípadne kry striháme pred pučaním v predjarí.
Hlohyniam vyhovujú slnečné polohy až polotieň. Vyžadujú slabo kyslú až silne alkalickú (5,5 – 7,8 pH), ťažšiu ílovito-hlinitú pôdu, najviac im však vyhovuje humózna pôda s vápnikom. Keďže pochádzajú z teplej oblasti Stredomoria, pri prudkých teplotných zmenách hromadne vymŕzajú.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa najmä v strednej Európe rozšírilo hubové ochorenie malvíc, ktoré spôsobuje huba Spilocaea pyracanthae (Otth) Arx a potláča efekt, pre ktorý sa hlohyne pestujú.
Huba S. pyracanthae – starší názov Venturia pyracanthae Desm. v nepohlavnom štádiu Fusicladium pyracanthae (Otth) Rostr., patrí medzi všeobecne rozšírených parazitov nielen u nás, ale aj v teplejších oblastiach južnej Európy. Na plodoch utvára súvislý povlak mycélia s konídionosičmi a konídiami. Na listoch spôsobuje hnedé, vypuklé, 1 – 7 mm veľké, nekrotické, spočiatku drobné, okrúhle škvrny, ktoré sa neskôr zväčšujú a často aj zlievajú do väčších útvarov. Na konároch v dôsledku infekcie touto hubou vznikajú otvorené rakovinové rany.
Prvé príznaky ochorenia sa objavujú na jar vo forme bledozelených škvŕn na vrchnej strane listov. Na jednom liste sa utvorí 1 – 6 škvŕn, ktoré sa neskôr spájajú. Za krátku dobu a za optimálnych tepelných a vlhkostných podmienok sa škvrny pokrývajú hnedozeleným až čiernozeleným povlakom.
Na plodoch sa utvára jemný, neskôr výrazný tmavozelený nálet, v mieste infekcie žlté, neskôr hnedozelené škvrny so zamatovošedým povlakom. V našich podmienkach koncom mája hladké hnedé škvrny popraskajú a následne vytvárajú chrastovité útvary. Na nich sa neskôr utvára zamatovošedý povlak podhubia, rozrastajúci sa priamo v pokožkových bunkách. Hostiteľská rastlina sa bráni hlbšiemu prenikaniu podhubia do dužiny plodov tým, že utvára korkové pletivo. V mieste infekcie plody prestávajú rásť a deformujú sa, okolitá zdravá časť však rastie – preto sú plody zvráskavené a zdeformované. Ich povrch sa postupne celý obalí hustou spleťou olivovozeleného až čierneho mycélia.
V priebehu vegetácie sa táto mikroskopická huba rozširuje konídiami, ktoré sa utvárajú na krátkych konídionosičoch. Konídie sú hnedé alebo olivovozelené, hladké, rovné, v dolnej časti rozšírené s jednou priehradkou. Koncom októbra až začiatkom novembra sa na plodoch aj listoch v hustom povlaku mycélia postupne utvára hnedá až čierna stróma s pseudoperitéciami.
Huba S. pyracanthae prezimuje na opadnutých listoch v pseudoperitéciách. Plodničky dozrievajú na jar a ich dozrievanie závisí od optimálnych tepelných a vlhkostných podmienok. Askospóry ako zdroj primárnej (prvotnej) infekcie sa uvoľňujú v apríli až máji, prakticky po každom silnejšom daždi.
Na tomto okrasnom kríku okrem huby S. pyracanthae sme na odumierajúcich konároch našli hubu Nectria cinnabarina (Tode ex Fr.) Fr. – na plodoch utvára huba Trichotecium roseum Lk. súvislý ružový povlak z konídií tejto huby. Menšie rakovinové rany na konároch spôsobuje huba Botryodiplodia sp.
Okrem týchto húb sa na hlohyniach (podľa literárnych údajov) môžu vyskytovať aj nasledovné huby, ktoré sme na Slovensku neidentifikovali: Rosselinia nectrix (Hartig) Berl. Ex Prill., ktorá poškodzuje korene, Podosphaera clandestina (Wallr. ex Fr.). Lév, ktorá na listoch a plodoch utvára múčnaté povlaky a Gymnosporangium clavariiforme E. Fische. ex Kern., ktorá spôsobuje na listoch malé nádory a na plodoch drobné rakovinové rany.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *