Použitie vyšších krov vo verejných priestranstvách

Minimálne za posledné storočie sme si v našich krajinách zvykli na to (a to mám na mysli krajiny Strednej Európy, medzi ktoré Čechy, Morava aj Slovensko patria), že sa v našich záhradách, parkoch i vo verejných priestranstvách používa pomerne veľké množstvo kvitnúcich krov, pochádzajúcich z iných kontinentov s podobnou klímou. Väčšina záhradkárov a možno aj mnohí záhradníci si ani neuvedomujú, aký úzky je sortiment autochtónnych druhov drevín, bežných v prirodzenej krajine.

Je ich tak málo, že ich môžeme bez problémov vymenovať. Na mysli máme vzrastom väčšie listnaté kry, ako sú: Amelanchier ovalis, Berberis vulgaris, Cerassus fruticosa, Colutea arborescens, Cornus mas, Cotinus coggygria, Cornus avellana, Cotoneaster melanocarpa, Crataegus monogyna, Crataegus oxyacantha, Euonymus europaeus, Euonymus verrucosus, Lonicera nigra, Lonicera xylosteum, Ribes alpinum, Ribes grossularia, Ribes nigrum, Rosa pimpinellifolia, Salix cinerea, Salix purpurea, sambucus nigra, Sarothamnus scoparius, Spiraea media, Staphylea pinnata, Swida sanguinea, Syringa vulgaris, Viburnum lantana, Viburnum opulus.
Kry ako Forsythia, Chaenomeles, Deutzia, Buddleia, Lonicera tatarica, Kolkwitzia, Caragana, Caryopteris, Hibiscus syriacus, rôzne druhy tavoľníkov ako Spiraea japonica a jej kultivary, Eleagnus, Hippophae, Exochorda, Hydrangea, Kerria, Laburnum, Philadelphus, Potentilla, Ptelea, Tamarix, Weigela a mnoho iných, ktoré sa bežne v záhradách vyskytujú, sú drevinami introdukovanými. Mnohé z nich sa tak dokonale prispôsobili stredoeurópskemu podnebiu, že sú často agresívnejšie ako dreviny pochádzajúce z domáceho prostredia. Väčšinu z týchto krov pestujeme preto, že v pomerne krátkom čase (dva až päť rokov) dokážu vytvoriť hmotu dospelého kra, čím vyplnia priestor. Nahradia hmotu stromov, ktorým sa hmota koruny vytvára až za niekoľko rokov. Tiež ich pestujeme preto, že sú zaujímavé pri kvitnutí. Väčšina z nich sa vyskytuje v bohatom sortimente odlišujúcom sa farebnosťou alebo aj veľkosťou kvetov, plnokvetosťou a podobne. To dokonale obohacuje našu pomerne chudobnú domácu flóru o pestrosť farieb, tvarov a štruktúr. Mnohé z týchto krov pochádzajú z oblastí arídnych, preto sú prispôsobivé na nedostatok vlahy a suché ovzdušie. Často znášajú aj veľmi zasolené pôdy, ako napríklad tamariška (Tamarix), rakytník (Hippophae) alebo zemolez tatársky (Lonicera tatarica).
Neduhy domácich výsadieb
Od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia prišli na rad výstavby veľkých sídliskových aglomerácií, kde väčšinou okrem trávnika dlho nič nerástlo, pretože stromy sa sadili ako dvoj, trojročné sadenice a kry bez balu, pestované v škôlkach vo voľnej pôde. Často sa výsadby realizovali v neskorej jari, pretože v riadnych agrotechnických termínoch včasne na jar neboli plochy dostatočne pripravené. Nedostatok údržby v letných mesiacoch (bez závlahy a riadnej starostlivosti) spôsoboval, že veľké percento sadeníc počas leta uschlo. Pretože sa kry vysádzali do skupín najčastejšie do trávnika, pri kosení počas roku boli mladé výhonky pravidelne odsekávané krovinorezmi, až malé kry s nedostatočným koreňovým systémom postupne vyhynuli. Spôsoby výsadieb v súčasnosti nie sú veľmi odlišné od tých opisovaných. Jediný rozdiel je v tom, že ker sa vysádza s balom, väčšinou z kontajnerovaných výpestkov, ale jeho veľkosť pri výsadbe je často taká malá, že vo veľkom priestore verejnej zelene sa pri pohľade stráca alebo sa stráca vo vysokom trávniku, často prerastenom vzhľadom na menej časté kosenie. Okrem toho sú škôlkárske výpestky v škôlkárskych podnikoch často zhýčkané, mnohokrát pestované v špeciálnych substrátoch a na hnojivách, aby rýchlo vytvorili hmotu, čo znamená, že keď sa následne dostanú do nevyhnojených pôd, často degradovaných presunom alebo znečistením, ich vitalita sa na dlhý čas zabrzdí.
Spôsoby výsadby a údržba po výsadbe
V tomto príspevku sa chceme zamerať na možnosti a spôsoby výsadieb väčších kvitnúcich krov, na ich ošetrovanie v prvých rokoch po výsadbe do doby kým nedorastú do svojej plnej veľkosti. Tak ako sme si za posledné desaťročia vytvorili spôsoby výsadieb pôdopokryvných krov hlavne vo verejných priestranstvách, tak si nevieme nájsť spôsoby a postupy pri výsadbe vyšších solitérnych krov. Jednou z prekážok ich použitia v uličných priestoroch alebo v priestoroch vnútorného mesta (osobitne historického jadra mesta), je prílišná mohutnosť týchto drevín, nedostatok priestoru a často aj nedostatok svetla. Ako strihané živé ploty sa tieto kry príliž nehodia, pretože po strihaní sú málo atraktívne. Strihaním zlikvidujeme vlastne to najkrajšie, čo na nich je – kvetenstvo. Pokiaľ by sme ich použili ako nestrihané, svojím vzrastom veľké, prekážajú pri cestách rozhľadu, zelené pásy medzi komunikáciami sú väčšinou úzke, a solitérne alebo skupinové kry tohto typu sa sem nevmestia.
V prírode tieto kry rastú v neveľkých v skupinách, často solitérne. Na ich rozmnožovaní sa väčšinou podieľa vietor alebo ešte častejšie vtáky, pretože väčšina z nich má bobuľovité plody. Nemajú koreňové výmladky, ktorými by a šírili do priestoru. Výnimku tvoria napríklad driene (Swida alba) alebo lieska (Corylus avellana). V prírode sa tieto dreviny nachádzajú na okrajoch lesa (kaliny, liesky) alebo priamo na stepiach (zemolezy, tamarišky). Niektoré rastú aj v riedkych lesoch ako napríklad bršlen (Euonymus europaeus), klokoč perovitý (Staphylea pinnata), prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius), a mnohé iné. Ich nároky na stanovište by sme mali rešpektovať aj pri ich výsadbe v umelom mestskom prostredí.
Viac chýb ako pri výbere správneho stanovišťa, sa robí práve pri spôsobe založenia výsadby. Máme na mysli predovšetkým výsadbu týchto krov vo verejných priestranstvách ako sú mestské parky, sídlisková zeleň a podobne. Existuje viacero možností odskúšaných v zahraničí s dobrými výsledkami.
Jednou z nich je výsadba krov do sponov, ktoré zodpovedajú veľkostiam dospelého kra. Jednotlivé rastliny sa ohradia kolíkmi okolo ktorých sa pripevní pletivový plôtik. Oplotenie sa zlikviduje až keď ker dorastie do veľkosti, keď už nie je natoľko zraniteľný vykosením alebo ušliapaním.
Ďalšou možnosťou je výsadba do mulčovacích plachtičiek alebo netkaných textílií, ktoré sa na povrchu buď ponechajú voľné alebo sa nastelú mulčovacou kôrou či drevenými štiepkami, čo závisí od lokality a finančných možností pri zakladaní výsadieb.
Jedným z najmenej efektívnych spôsobov je výsadba krov v požadovaných sponoch, pričom sa okolie zamulčuje silnou vrstvou mulču. Ten pokrýva pôdu do doby, kým sa kry nerozrastú. Ideálny spon vystihuje veľkosť dospelého kra tak, aby sa kry svojimi korunami v dospelosti jemne dotýkali.
Tiež je možné vysadiť kry do záhonu s podsadbou nízkych krátkovekých pôdopokryvných krov, dožívajúcich väčšinou skôr ako veľké kry, vyčnievajúce do záhonu ako solitéry.
Ešte prirodzenejším ale nákladnejším spôsobom založenia je výsadba krov do trvalkového záhonu pôdopokryvných trvaliek. Výber krov závisí od stanovišťa, čo znamená, že na výslnné stanovište vyberáme kry svetlomilné a záhon trvaliek bude xerofytný, na stanovište do polotieňa vyberáme kry znášajúce polotieň a záhon trvaliek bude mezofytný, v krajnom prípade aj podrastový. Trvalky udržiavame až do ich zapojenia kyprením a odburiňovaním záhonu, v danom prípade je nevhodným spôsobom mulčovanie.
Spôsobov založenia je určite viac – závisia od finančných možností, daného stanovišťa, významnosti miesta zakladania a pod. Spôsob volíme podľa toho aký estetický efekt je potrebný pri reprezentatívnosti upravovaného priestoru. Pokiaľ dávame prednosť účelu a funkcii pred estetickým a kompozičným zámerom, je možné použiť aj iné spôsoby založenia. Napríklad na cestných násypoch alebo v zárezoch na svahoch komunikácií typu rýchlostných komunikácií alebo diaľničných ťahov, sa s dobrým výsledkom osvedčili výsadby krov do radov tak, že okolie kra sa zamulčuje mulčovacou textíliou, ktorá sa pripevní k pôde a prekryje sa mulčovacím materiálom (najčastejšie drevené štiepky). Ostatná plocha medzi krami sa vyseje trávnikom, ktorý sa udržiava kosením ako účelová lúka. Postupne ako kry rastú, sa plocha trávnika medzi krami zmenšuje, až sa kry do seba zapoja. V tomto prípade trsy trávy, ktoré často vyčnievajú spomedzi krov nie sú na závadu estetickému vzhľadu. Podobný spôsob by sa mohol použiť na okrajoch sídlisk, mestských parkov a podobne. V centrálnych častiach parkov, v blízkosti obytných blokov, prípadne v širších predzáhradkách obytných blokov, teda v priestoroch vhodných pre použitie väčších krov, je vhodnejšie sadiť kry do záhonov podľa niektorého už vyššie uvedeného spôsobu.
Výsadba vzrastlých krov
Jedným zo spôsobov, ktorý sa doteraz používa iba výnimočne, je výsadba vzrastlých krov. Kry sú predpestované v okrasných škôlkach podobne ako vzrastlé stromy, sú presádzané alebo podrezávané a koruny sú tvarované tak, aby pri výsadbe ker tvoril hotovú hmotu. Takéto kry sú náročné na následnú údržbu, je potrebná pravidelná zálievka až do ich úplného zakorenenia podobne ako sme si už zvykli pri výsadbe vzrastlých stromov. Výsadbu takýchto krov používame zatiaľ iba výnimočne, pretože ich cena je pomerne vysoká. Namáhavá a nákladná je aj manipulácia pri prevoze a tiež pri výsadbe. Kry takto predpestované používame do priestorov, kde potrebujeme okamžitý efekt alebo do takých priestorov, kde sa iný spôsob výsadby neosvedčil.
Každým rokom sa objavujú v predaji nové kultivary kvitnúcich listnatých krov, ktoré sú zaujímavé farebnými odtieňmi kvetov alebo tvarom kvetenstva. Časový sled kvitnutia je od skorej jari začínajúc napríklad dulovcom (Chaenomeles) až do neskorého leta (Buddleia davidii). Dúfajme, že sa so širším sortimentom krov budeme stále viac stretávať nielen v záhradách, ale aj v parkových a obytných priestoroch sídlisk.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *