Autor
Kategorie:
Nezařazené

Perspektívy rozširovania slivkovín v SR

Z hľadiska predpokladov produkcie a požiadaviek spotrebiteľov a spracovateľov, zaraďujeme slivkoviny k najrozpornejším ovocným druhom. Limitujúcim faktorom zvyšovania produkcie slivkovín je hlavne kalamitné rozšírenie vírusovej choroby - šarky sliviek a žiaľ, tiež v prevažnej miere extenzívny charakter pestovania. Priemerná úroda na 1 strom dosahuje len 9,84 kg.

Za túto nízku priemernú úrodu sa podpisuje šarka sliviek, ktorá vplýva nielen na zníženie produkcie, ale tiež aj na kvalitu úrody. Plody citlivých odrôd sú menšie, deformované, obsahujú menej cukru a veľká časť (až 2/3) z nich predčasne dozrieva (o 10 i viac dní) a opadáva. Tieto plody nie sú vhodné na priamy konzum, ale ani na spracovanie (vrátane destilácie). Popri šarke sliviek sa na nízkej úrode podieľa aj neúmerná agrotechnika a v rámci nej najmä ochrana proti piliarke slivkovej, piliarke žltej, obaľovačovi slivkovému a červenej škvrnitosti.
Na Slovensku pestovanie sliviek prechádzalo viacerými fázami. Do polovici tohto storočia boli slivky najrozšírenejším ovocným druhom, ktorý sa bez väčších problémov rozmnožoval odkopkami. Neskôr, pri objavení sa šarky sliviek (najmä v Čechách na Chrudimsku a Morave) sa situácia výrazne skomplikovala. Od roku 1984 sa začali vysádzať tolerantné odrody z Juhoslávie.
Nakoľko biologický výsadbový materiál sa v tom čase seriózne nekontroloval (chýbali vhodné diagnostické postupy), priviezli sme na naše územie agresívne PPV izoláty, ktoré sa následne rozšírili aj do tradičných výsadieb. Z tohto dôvodu je každá introdukcia biologického materiálu na naše územie bez dôslednej kontroly zdravotného stavu veľmi riziková.
V SR sa skonzumuje na 1 obyvateľa ročne len okolo 2 kg plodov slivkovín. Z veľkovýroby sa dodáva na trh 1 699 t (15,7 %, O,31 kg na obyvateľa), z produkcie drobnopestovateľov a z dovozu zo zahraničia 9 101 t (84,3 %, 1,69 kg na obyvateľa). Niektoré literárne pramene uvádzajú spotrebu až 4 kg, v ktorej má byť zahrnutá celková spotreba vrátane spracovaných plodov.
Pri vlastnom výskume sme identifikovali týchto pestovateľov:
PD Jasová (okres Nové Zámky) – 4 ha, PD Horné Obdokovce (okres Topoľčany) – 73 ha, UNIP s.r.o. Myjava – 12 ha, PVOD Podkýľová (okres Trenčín) – 70 ha, PD Krajné (okres Trenčín) – 60 ha, PD Lozorno – 20 ha (Bystrická slivka), PD Sady pri Košiciach – 10 ha, Galafruit Malá Tŕňa (okres Trebišov) – 10 ha (nová výsadba), Ing.Pavol Dolník, Bošáca – 1 ha, PD Lehota pri Nitre (8 ha), OVOPUK Pukanec – 5 ha (zelené ringloty), OVOMONT Sabinov – 20 ha (zelené ringloty), PD Vrakuň – 40 ha, Poľnohospodár a.s. Nové Zámky – 2 ha.
Jedným z najhlavnejších dôvodov súčasného úpadku pestovania slivkovín na Slovensku je rozšírenie šarky sliviek. Len za ostatných 10-12 rokov poklesol počet stromov slivkovín (vrátane individuálnych výsadieb v záhradkách) takmer o 1 milión kusov (podľa štatistického úradu MP SR). Poprvýkrát sme zaznamenali výskyt šarky v roku 1960 na 3 lokalitách, zakrátko sa však rozšírila do všetkých ovocinárskych regiónov. Aktuálne údaje o intenzite šírenia šarky sliviek na území Slovenska nie sú k dispozícii. Na základe čiastočných porovnaní a sprostredkovaných údajov však možno povedať, že Slovensko patrí ku krajinám, kde je výskyt šarky celoplošný (endemický). Z tohto dôvodu nie je možné pri riešení situácie so šarkou sliviek využívať spôsoby používané v krajinách, kde je výskyt ochorenia iba lokálny (napr. Francúzsko, Taliansko). Z dlhodobého hľadiska je v krajinách, kde je šarka sliviek celoplošne rozšírená, jediným riešením pre produkciu zdravých plodov pestovanie rezistentných odrôd.
Novým príspevkom k perspektívam slivkovín v SR v súčasnosti sú nemecké „rezistentné“ odrody, v prevažnej miere vyšľachtené Dr.Hartmannom v Hohenheime. S týmito odrodami vo vzťahu k šarke sliviek nemáme u nás žiadne experimentálne skúsenosti. Jediná pokusná, asi 3ročná výsadba nemeckých odrôd sa nachádza na stanici ÚKSÚP v Dolných Plachtinciach. V škôlkach (napr. Plantex vo Veselom pri Piešťanoch) ponúkaný materiál množia iba na výnimku, nakoľko tieto odrody nie sú u nás povolené. Z tohto dôvodu máme o ich rezistencii iba sprostredkované údaje (vzhľadom na odlišnosti našich PPV izolátov nemusia byť v našich podmienkach 100% hodnoverné). Podľa nemeckých údajov sú rezistentné skoré odrody ´Katinka´ a ´Tegera´ a neskorá ´Elena´. Ako sľubné sa ukazujú hybridy ´Ortenauer´ x ´Stanley 13´ a ´Ortenauer´ x ´Ruth Gerstetter 17´, ako tolerantné ´Hermann´ (skorý) a ´Hanita´ (neskorá). Slovenské šľachtenie slivkovín (najmä VÚOOD Bojnice) neprinieslo zatiaľ očakávané výsledky.
Zavedenie osvedčených rezistentných odrôd je výrazným kvalitatívnym posunom v pestovaní sliviek. Nakoľko sa vírus v ich pletivách nerozmnožuje (alebo len veľmi mierne), významne sa tým znižuje aj vektorová prenosnosť (voškami) a možnosť šírenia choroby. V tom spočíva hlavný rozdiel oproti tolerantným odrodám, ktoré neobmedzujú šírenie vírusu. V SR predpokladáme ročnú produkciu rezistentných a tolerantných odrôd v počte 40 tisíc ks ročne, pravdaže v súlade s predpismi a nariadeniami ÚKSÚP.
Otázkou do budúcnosti je však stabilita tejto rezistencie, ktorú môže prelomiť alebo prekonať agresívnejší vírusový kmeň. V prírode totiž nič nezostáva nemenné; rovnako ako genotyp odrôd sa môže zmeniť aj primárna štruktúra vírusu – ide tu o boj o prežitie. Vírus nemôže prežiť bez hostiteľa, a tak sa mu prispôsobuje (napr.mikromutáciami).
Škodlivosť choroby významne ovplyvňujú dva aspekty – ničenie vektorov (vošiek) a optimálna závlaha. Ukázalo sa, že stres vyvolaný nedostatkom vody oslabuje rezistenciu a stimuluje symptomatologický prejav choroby. Z toho vyplýva, že nadarmo budeme vysádzať kvalitné rezistentné odrody, keď budeme výsadbu v budúcnosti zanedbávať.
Situácii na Slovensku pred vstupom do EÚ môže napomôcť postupná rekonštrukcia a masívne omladenie sadov (výsadba rezistentných odrôd), vyklčovanie zanedbaných sadov (nie je to však zákonne upravené), eliminácia čiernych škôlok a vytvorenie podmienok pre registrovaných množiteľov na prípravu testovaného (VT) rozmnožovateľského materiálu (virus-free, VF materiál kôstkovín z domácej produkcie podpníkov a očiek nie je možné v súčasnosti u nás pripraviť).
Nekonvenčnou formou ochrany je konštrukcia tzv. transgénových rastlín, ktorá využíva ochranný (inhibičný) efekt niektorých vírusom kódovaných génov po integrácii do hostiteľského chromozómu (napr. gén pre kapsidovú bielkovinu vírusu). Touto technológiou už na zahraničných pracoviskách (USA) pripravili geneticky modifikované klony sliviek (P.domestica L.). Aj tu je však otázkou budúcnosti stabilita takto indukovanej rezistencie.
Trendom pri rozširovaní slivkovín by mali byť jednoznačne slaborastúce vegetatívne podpníky, ako sú St.Julien a viaceré medzidruhové hybridy, ktoré sú, pokiaľ ide o pôdu veľmi plastické
a zároveň nenarušia prechod k nižším tvarom (1ročné očkovance s predčasnou korunkou vo výške 0,6-0,9 m na podpníkoch St.Julien, St.Julien 655/2, Pixy, Ishtara ai.). Uvažuje sa s redukciou sponov na 3 x 2-4,5 x 3 m. Perspektívu má tanierovitá koruna so sponom 4 x 2,5-5 x 4 m. Predpokladom je výška stromu, ktorá umožní, aby sa 80 % plodov dalo zberať zo zeme. Vo výsadbe sa musí akceptovať program ochrany proti voškám, najmä v jarnom a jesennom období (súvisí to s biológiou vošiek).
Závažným problémom, zvlášť pri tolerantných odrodách (´Čačanská lepotica´, ´Čačanská najboleja´ ai.) je červená škvrnitosť, ktorá sa hlavne v roku 1999 prejavila vo veľkej miere najmä v nedostatočne ošetrených sadoch slivkovín. Aj z toho vyplýva, že intenzita integrovanej ochrany s využitím prvkov biologickej ochrany, signalizácie, monitorovania a celkovej agrotechniky musí dosiahnuť úroveň, aká je už vo viacerých výsadbách jabloní. Slogan „slivka rastie v každom kúte“ už dávno neplatí. Technologická „hygiena“ aj pri pestovaní slivkovín je podmienkou pre obstátie na trhu pri vstupe do EÚ.
Čo povedať na záver? Skutočnosť, že 3/4 stromov slivkovín sa v SR
nachádza v záhradkách, je aj z aspektu nanesených problémov
závažnou myšlienkou, ale aj adresnou žiadosťou všetkým zainteresovaným zložkám o pomoc pri riešení ďalšieho rozvoja
pestovania týchto ovocných druhov. Vzájomná spolupráca nám môže pomôcť pri uplatnení slovenskej ovocinárskej výroby v rámci EÚ.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *