Omedzenie rastu vegetatívne množených petúnií

Práca mala overiť účinnosť a pôsobenie látok s retardačným účinkom na intenzitu rastu vybraných odrôd vegetatívne množených petúnií. Samotná práca sa skladala z troch pokusov. Hodnotila sa výška, šírka rastlín a vplyv retardantov na začiatok kvitnutia. Z hodnotenia prvého pokusu vyplýva, že prípravok Topflor 0,1% a Toprex 0,02% mali veľmi podobný účinok na retardáciu rastu ako doteraz používaný prípravok Alar 0,3%. Kvitnutie petúnií najviac oneskoril prípravok Ethrel 0,05%. Výsledky druhého pokusu potvrdili kladný účinok prípravku Toprex na retardáciu rastu petúnií, avšak nebolo jednoznačne preukázané, ktorá koncentrácia (0,02; 0,04; 0,06%) je najvhodnejšia. Z výsledkov tretieho pokusu je možné konštatovať, že pôsobenie prípravkov Alar 0,3% a Toprex 0,04% je veľmi podobné u rôznych odrôd.

Vegetatívne množené petúnie (Petunia × atkinsiana) v súčasnosti patria medzi jedni z najobľúbenejších balkónových kvetín a to predovšetkým vďaka bohatej farebnej škále kvetov a širokému uplatneniu vo výsadbách.

Kompaktné mladé rastliny s mnohými postrannými výhonmi je možné získať počas predpestovania v skleníkoch a to pri pestovaní v nižších teplotách za dostatočného osvetlenia a zníženého príjmu vody. Pri vyšších teplotách v skleníkoch v dobe predpestovania sa na retardáciu rastu používajú rastové regulátory. Ich správnou a vhodne načasovanou aplikáciou s presne stanovenou koncentráciou dochádza k skráteniu internódií, zvýšeniu kvality výpestkov a ich počtu na m2 pestovanej plochy.

Nakoľko v roku 2010 skončila platnosť registrácie prípravku Alar 85 v ČR, ktorý so svojou účinnou látkou daminozid bol ideálnym prípravkom na retardáciu rastu u petúnií, hľadali sa prípravky s rovnakým, prípadne podobným účinkom. Keďže v kultúrach petúnií prípravky na báze chlormequat-chloridu – CCC nemajú dobrý účinok, cieľom práce bolo pomocou opakovaných pokusov overiť účinnosť a pôsobenie viacerých prípravkov na intenzitu rastu vybraných odrôd vegetatívne množených petúnií, či už na báze fungicídov s morforegulačným účinkom (Tilmor, Toprex), prípadne prípravky určené na reguláciu rastu poľných plodín (Moddus, Ethrel) a to v porovnaní s overeným prípravkom Alar a Topflor, ktorý sa v zahraničí bežne používa ako regulátor rastu okrasných rastlín.

Materiál a metódy

Účinok prípravkov brzdiacich rast sa overoval na pruhonických odrodách vegetatívne množených petúnií v dvoch vegetačných obdobiach v roku 2012 a 2013. Experiment prebiehal v skleníkoch Výskumného ústavu Silva Taroucy pre krajinu a okrasné záhradníctvo v Pruhoniciach. V prvom a druhom pokuse boli vybrané 4 odrody: ´Aglaja´, ´Blanka´, ´Rosana´ a ´Sarina´. Tretí pokus bol následne doplnený o šesť ďalších odrôd a to: ´Bona´, ´Dalila´, ´Fila´, ´Irma´, ´Ljuba´ a ´Nora´, aby sa vyhodnotila reakcia väčšieho počtu odrôd na aplikáciu prípravku, ktorý sa v prvých dvoch pokusoch prejavil ako perspektívny .

Za skúmané pokusné prípravky boli zvolené v prvom pokuse Alar 85 s koncentráciou 0,3 % (účinná látka daminozid 850 g/l), Ethrel 0,05 % (úč. l. ethephon 480 g/l), Toprex 0,02 % (úč. l. difenoconazole 250 g/l, paclobutrazol 125 g/l), Tilmor 0,05 % (úč. l. prothioconazole 80 g/l, tebuconazole 160 g/l ), Topflor 0,1 % (úč. l. flurprimidol 15 g/l ) a Moddus 0,1 % (úč. l. trinexapac-ethyl 250 g/l ). V druhom pokuse Alar 0,3 %, Ethrel 0,05 %, Toprex 0,02 %, Toprex 0,04 %, Toprex 0,06 % a v treťom pokuse Alar 0,3 % a Toprex 0,04 %. Zakorenené rezky petúnií boli vysadené do kvetináčov s priemerom 100 mm, v ktorých sa následne hodnotili počas predpestovania. Sledovala a zaznamenávala sa výška a šírka rastlín a začiatok kvitnutia. Prípravky boli aplikované na každú odrodu jedenkrát za sledované obdobie, pričom pred aplikáciou boli rastliny zaštipnuté. Každá z variant obsahovala tri opakovania po troch rastlinách. Ako kontrola boli použité rovnaké odrody bez aplikácie prípravkov. Aplikácia prebehla pomocou ručného postrekovača postrekom na list, pokiaľ neboli rastliny úplne zmáčané. Teplota v skleníku bola regulovaná na hodnotu 18 – 20 °C/16 °C deň/noc. Štatistické vyhodnotenie rozdielov medzi jednotlivými variantami bolo prevedené pomocou programu Statistica 7.0, metódou analýzy rozptylu jednoduchého triedenia s podrobnejším vyhodnotením Duncanovou metódou.

Text a foto Ing. Tomáš Fánči, Ing. Rudolf Votruba, CSc., VÚKOZ, v.v.i., Pruhonice

Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 11/2013.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *