Od kibucov k najmodernejším technológiám …

Podľa klimatických podmienok a umiestnenia na mape sveta by mal byť Izrael nehostinnou púšťou bez stebla trávy. Takto to mohlo byť pred 50 rokmi, keď prichádzali prví osadníci na územie nového štátu. Dnes však patrí Izrael medzi najvyspelejšie poľnohospodárske krajiny na svete.

Čo stojí za týmto úspechom? Predovšetkým sústredené úsilie ministerstva poľnohospodárstva poskytnúť farmárom presne tie informácie a výsledky výskumu, ktoré potrebujú. Nezanedbateľné sú štátne finančné podpory, ktoré sú však presne cielené a ich využívanie je prísne sledované. Samozrejme, bez spolupráce medzi vedou, poradenstvom, farmármi a poľnohospodárskym priemyslom by nevznikali vysoko vyvinuté technológie vo všetkých oblastiach. Výsledkom je moderné poľnohospodárstvo v krajine, ktorej polovica územia je definovaná ako púšť. Rozloha krajiny je 21 000 km2, ale z tejto plochy je iba 20 % poľnohospodársky využiteľnej pôdy.
V súčasnosti nepatrí poľnohospodárstvo medzi tie odvetvia, ktoré zamestnávajú najvyšší počet ľudí, veď v roku 2002 pracovalo v sektore iba 62 000 ľudí, čo je 2,4 % z celkového počtu zamestnancov. Intenzívny systém produkcie však dokáže ročne vyprodukovať poľnohospodárske výrobky v celkovej hodnote 3233 miliónov USD. Čerstvé ovocie, zelenina a kvetiny tvoria asi polovicu z tejto hodnoty – 1611 miliónov USD.
Ak porovnáme systém prvých kibucov, ktorý budovali prví osadníci s dnešným systémom pestovania plodín s využitím najnovších poznatkov vedy je zrejmé, aký pokrok odvtedy poľnohospodárstvo v Izraeli zaznamenalo. O intenzite výroby svedčí napríklad aj údaj z izraelskej štatistiky, ktorý uvádza, že začiatkom 50. rokov jeden zamestnanec v poľnohospodárstve na plný úväzok vyrobil potraviny pre 17 ľudí, no v roku 2002 to už bolo pre 90 ľudí.
Dodnes je väčšina poľnohospodárskej výroby v krajine sústredená v kolektívnej forme – v kibucoch alebo mošavoch. Tieto formy hospodárenia sa od seba podstatne líšia – kibuc je niečo ako družstvo, v ktorom členovia vlastnia všetok majetok spoločne a podieľajú sa na spoločenských, kultúrnych a ekonomických aktivitách tiež spoločne. Mošav je voľným združením vlastníkov pôdy. Základnou myšlienkou kibucov pri ich zakladaní začiatkom minulého storočia bolo vyrábať potraviny pre seba a pre ostatných obyvateľov krajiny. V ostatných rokoch sa ale väčšina kibucov orientuje aj na iné činnosti. Keďže príjmy z poľnohospodárstva nestačia pokryť výdavky svojich členov, stále častejšie vidíme nákupné centrá, hotely, rôzne odvetvia priemyslu, ale aj turistické strediská ako vlastníctvo kibucov. Hoci v súčasnosti je na území Izraela okolo 250 kibucov, iba malá časť je ekonomicky úspešná. Medzi najprosperujúcejšie patrí kibuc Shefayim, ktorý sa nachádza na pobreží Stredozemného mora – na polceste medzi Tel Avivom a Netanyou. Tento kibuc včas pochopil, že treba ísť dopredu, a tak dnes je vlastníkom hotela, veľkého aquaparku a ďalších turistických atrakcií. Okrem toho na okraji kibucu je obrovské nákupné centrum, v ktorom nechýba ani všadeprítomný McDonald´s. K takýmto zmenám prispeli nielen ekonomické dôvody, ale najmä postoj mladých obyvateľov k pôvodnej myšlienke kibucu. Stále viac mladých ľudí, ktorí získali najlepšie vzdelanie práve v kibuci – školy pre ich vysokú úroveň vzdelávania sú vyhľadávané aj študentmi mimo obyvateľov kibucu – uteká z kolektívneho spôsobu života a hľadá si prácu mimo kibucu.
Hoci história zakladania kibucov siaha až do roku 1909, kedy začali osídľovať oblasť Galilejského jazera ruskí emigranti, dnes je prežitie tohto systému hospodárenia otázne. Opäť siahnem na príklad Shefayim – kým v roku 1977 ešte obhospodarovali 100 % pôdy (500 ha), mali širokú druhovú skladbu a jedinou činnosťou bolo poľnohospodárstvo, v priebehu niekoľkých rokov sa stal kibuc výhradne pestovateľom pomarančov. V roku 2003 tvorí štruktúru ekonomických činností Shefayim iba 5 % poľnohospodárskej výroby, 30 % aktivít v cestovnom ruchu, 25 % potravinársky a iný priemysel, 15 % obchodná činnosť a 15 % obyvateľov kibucu pracuje mimo neho.
Takáto radikálna zmena v systéme hospodárenia sa zdá byť jedinou cestou ako prežiť a byť úspešný aj v zmenených podmienkach a nárokoch trhu. Napriek zmenám v pôvodnej myšlienke na spoločný systém hospodárenia veria všetci poľnohospodári v Izraeli, že naďalej budú dôležitým článkom v krajine a ich šikovnosť a vedecké poznatky nájdu uplatnenie nielen v ich krajine, ale aj v zahraničí.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *