Ochrana pagaštana konského technológiou mikroinjektáže

Pagaštan konský (jírovec maďal - Aesculus hippocastanum L.) v ostatných rokoch veľmi intenzívne poškodzuje invázny škodca – ploskáčik pagaštanový (klínenka jírovcová – Cameraria ohridella (Deschka) Dimić). Tento drobný motýľ (7 – 10 mm) sa v Európe prvýkrát objavil v roku 1986 v oblastiach na východ a severovýchod od Ohridského jazera, v Macedónsku.

Z Macedónska bol zavlečený do Rakúska, odkiaľ nastala jeho expanzia do ďalších európskych štátov. Do Českej republiky prenikol v roku 1993, na Slovensku sa vyskytol prvýkrát v roku 1994 a odvtedy zachvátil takmer celé územie republiky.
Ploskáčik pagaštanový sa vyskytuje na mladých i starých pagaštanoch v mestskej zeleni, alejach, parkoch a prímestských lesoch. Jeho larvy vyžieraním spôsobujú poškodenie asimilačných orgánov, ktoré predčasne hnednú a usychajú. Symptómy sú ľahko pozorovateľné. Poškodením, až takmer úplným zničením listového parenchýmu môže ploskáčik významne znižovať asimilačné pochody pagaštana, a tým aj jeho prírastky a tvorbu plodov. Predčasný opad listov na poškodených stromoch môžeme pozorovať už v auguste.
V rámci ochrany proti tomuto kalamitnému škodcovi sa u nás najčastejšie používa aplikácia chemických prípravkov vo forme postrekov. Chemická ochrana však nie je dosť účinná a súčasne, s narastajúcimi obavami o nepriaznivom pôsobení pesticídov na životné prostredie, narastá aj dopyt po šetrnejších metódach. Jednou z nich je aj technológia mikroinjektáže (Zahradnictví č.8/2004), pri ktorej sa aplikujú nízke objemy účinnej látky (ml) priamo do dreviny, bez nežiaduceho kontaktu s prostredím. Okrem toho má injektáž oproti tradičným spôsobom ochrany ďalšie výhody:
 jednoduché náčinie (akumulátorová vŕtačka, gumené kladivo),
 čas ošetrenia nezávisí od klimatických podmienok (vietor, dážď a pod.),
 obdobie pôsobenia účinnej látky je oveľa dlhšie,
 účinná látka lokalizovaná v hostiteľskej drevine sa dostane iba do tela škodcu (neohrozuje ľudí, živočíchy, užitočný hmyz a iné necieľové organizmy).
Vzhľadom na spomínané výhody a dobré výsledky tejto metódy v zahraničí, rozhodli sme sa na pracovisku Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen, Pobočky biológie drevín v Nitre uplatniť ju aj v našich podmienkach. Cieľom výskumu bolo zhodnotiť účinnosť insekticídu VIVID II., ktorého účinnou látkou je 2% abamectin. Tento insekticíd je prírodným fermentom pôdnej baktérie Streptomyces avermitilis, objavenej v Japonsku. EPA (U.S. Enviromental Protection Agency) ho zaradil do IV. skupiny toxicity – pre cicavce je prakticky netoxický.
Pri mikroinjektáži je veľmi dôležité vystihnúť optimálny čas ošetrenia. Toto obdobie spadá do fenologickej fázy začiatku rozvíjania púčikov. Strom ošetrený v tomto čase je najlepšie chránený voči všetkým generáciám ploskáčika (u nás 3 až 4 generácie do roka) a účinnosť ošetrenia sa pohybuje až okolo 90 %. Nám sa z administratívno-technických príčin podarilo realizovať túto metódu v minulom roku až v čase, keď už boli stromy vo fenologickej fáze úplného olistenia. V tom čase už boli na listoch míny veľkosti do 5 mm, vytvorené larvami prvej generácie. Postreky tradičnými metódami by boli voči tejto generácii neefektívne, injektovaním sa však do listov dostala účinná látka, ktorá tieto larvy zničila. Celkovo sme v roku 2004 pokusne ošetrili 54 pagaštanov na 4 lokalitách v Nitre a Bratislave, pričom sme použili 500 injektorov s účinnou látkou. Napriek neskoršiemu termínu ošetrenia sme konštatovali, že v priemere takmer 82 % listovej plochy na ošetrených stromoch bolo na konci vegetačného obdobia bez poškodenia. Najlepšie výsledky sme dosiahli na lokalite Bratislava–Grassalkovičova záhrada, kde bola účinnosť ošetrenia 89%. Dôležitým faktom bolo aj to, že pri prípravku VIVID II. sme nepozorovali žiadne fytotoxické účinky a okolo očkovacích otvorov sa v priebehu vegetácie vytváralo hojivé pletivo (kalus). Aj z našich skúseností s mikroinjektážou sme nadobudli presvedčenie, že táto metóda má v rámci ochrany rastlín veľkú budúcnosť.
Momentálne problém s uplatňovaním tejto metódy spočíva v tom, že na Slovensku nie je prípravok VIVID II., ktorým sa plnia injektory, povolený. Spolu s ÚKSÚP intenzívne pracujeme na jeho registrácii, ktorá by mohla byť reálna v roku 2006. Minulý rok povolilo MP SR nášmu pracovisku pokusne ošetriť stromy, to isté platí aj pre rok 2005. V rámci pokusu plánujeme v tomto roku injektovať asi 200 stromov na 5 lokalitách Slovenska (Bratislava, Nitra, Martin, Veľký Krtíš a Košice).
Finančné prostriedky na realizáciu tohto výskumného projektu významne podporila Agentúra na podporu vedy a techniky v Bratislave.
Pagaštan patrí medzi často poškodzované dreviny – v ostatných rokoch sa na listoch podpísala nová huba, Erysiphe flexuosa, múčnatka na pagaštane. O výskyte a škodlivosti tejto huby sa dozviete v niektorom z ďalších čísiel časopisu Zahradnictví.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *