Ochrana cibuľovej zeleniny

Do tejto skupiny patria dvojročné a viacročné zeleniny z čeľade Liliaceae, pestované pre cibuľu, prípadne vňať s obsahom siličnatých látok. Cibuľová zelenina je citlivá na výskyt chorôb a škodcov. Chemická ochrana prichádza do úvahy najmä pri pestovaní na veľkých plochách.

Najčastejšie choroby
pleseň cibuľová – (Perenospora destructor) je jednou z najzávažnejších chorôb cibule. Predovšetkým počas vlhkého sa objavujú na listoch bledé šedo zelené oválne škvrny. Napadnuté listy väčšinou predčasne odumierajú. Cibuľa vyháňa stále nové listy, v dôsledku čoho sa tvorí charakteristický hrubý kŕčok. Huba prezimuje vo forme podhubia v napadnutých cibuliach a semenách, vo forme oospór v pôde na zvyškoch rastlín. V pôde si môže uchovať životnosť až šesť rokov.
Na semená vyberáme len zdravú cibuľu, ktorá nepochádza z napadnutého porastu. Veľký význam má skoré odstránenie burín, ktorá zväčšuje vlhkosť vzduchu medzi rastlinami. Proti chorobe bojujeme aj preventívne morením osiva. V období vegetácie postrekujeme porasty prípravkami.

Prvý postrek sa vykonáva v poslednej dekáde mája, ďalšie podľa potreby v 7 až 14-dňových intervaloch; do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo (napr. Citowett 0,01%). Ridomil sa môže použiť maximálne 2x za sezónu.

Virózy na cibuľovej zelenine – najznámejšiu virózu spôsobuje vírus žltej prúžkovitosti cibule. Choroba sa vyskytuje všade, kde sa pestuje cibuľa. Častá je najmä na cibuli semenačke. Okrem toho postihuje aj šalotku a iné cibuľoviny. Úroda cibule sa môže znížiť až o 35%. Na napadnutej vňati sú viditeľné žlté alebo jasnozelené pásy, vňať je sploštená a kŕčok hrubne. Vírus sa prenáša semenáčikmi alebo cibuľami. V poraste ho rozširujú vošky. Ochrana spočíva v priebežnom odstraňovaní napadnutých rastlín z porastov a ničenie vošiek. Choré rastliny treba spáliť alebo hlboko zakopať.

Skleróciová hniloba cesnaku a cibule – ochorenie spôsobuje huba Sclerotium cepivorum a napáda predovšetkým cibuľu a cesnak, zriedkavejšie aj pažítku a pór. Ochorenie sa rozširuje hlavne počas vlhkého a chladného počasia. Rastliny vädnú, korene sú napadnuté bielym vatovitým mycéliom huby. Neskôr v tomto povlaku vznikajú drobné čierne útvary, tzv. skleróciá, ktoré si v pôde udržia životnosť až 10 rokov a preto sú trvalým zdrojom infekcie v zamorenej pôde. Optimálna teplota pre šírenie huby je 15 – 20 oC. Hube sa darí v kyslejších pôdach a silnejší výskyt ochorenia podporujú vyššie dávky dusíka.
Preventívnym opatrením je opatrné hnojenie dusíkom a zvýšenie hodnoty pH kyslých pôd vápnením, morenie sadiva pred výsadbou proti hubovitým chorobám. Na zamorenej pôde niekoľko rokov nemá pestovať cibuľová zelenina.

Krčková hniloba cibule – spôsobujú ju rôzne druhy húb rodu Botrytis, predovšetkým druh Botrytis allii.
Ochorenie sa objavuje na rastlinách vo vlhkých rokoch koncom vegetačného obdobia, na odumierajúcich listoch vzniká sivý práškovitý povlak. V skladoch sa choroba objavuje najprv na koreňovom kŕčku v podobe hnedých slabo prehĺbených škvŕn. Pletivo na týchto miestach mäkne, vodnatie a hnije. Hniloba sa postupne šíri po celej cibuli. Huby prezimujú na uskladnenej cibuli vo forme sklerócií. Po vysadení semenačky sa dostávajú na pole. Nákazu podporuje vysoká vlhkosť vzduchu a nedosušenie cibúľ po zbere. Cibuľu nesmieme prehnojiť dusíkom a musíme ju zberať v plnej zrelosti, podľa možnosti za suchého počasia. Napadnutá cibuľa sa nesmie uskladňovať. V sklade treba udržiavať teplotu 0 až 1 oC a vlhkosť vzduchu okolo 65 %. Ochoreniu predídeme morením osiva a sadiva.

Antraknóza cibule – ochorenie spôsobuje huba Colletotrichum circinans . Choroba sa vyskytuje ojedinele, najčastejšie na bielych odrodách cibule, avšak môže napadnúť i pažítku pór a šalotku. Na vonkajších sukniciach cibule sa tvorí tmavozelený alebo čierny povlak huby. Infikované rastliny neskôr odumierajú. Biele cibule sa chorobou infikujú najčastejšie v čase zberu a ochorenie sa prejaví až na uskladnených cibuliach.
Zber robíme za suchého počasia a vlhkú cibuľu dosúšame, aby sa huba nemohla ďalej šíriť.

Škodcovia cibuľovej zeleniny
Mínerka pórová – (Napomyza gymnostoma ) – je mucha s veľkosťou 2,5 až 3 mm. Samice kladú vajíčka vo pletív listov tesne nad povrchom pôdy. Larvy vyžierajú chodbičky v listoch alebo v cibuli. Prezimuje v štádiu kukiel v pôde. V našich podmienkach má za rok dve generácie. Prvá (jarná) generácia poškodzuje cibuľu z jesennej a skorej jarnej výsadby. Početnejšia druhá generácia sa vyvíja na póre, ktorý býva dlhšie obdobie vystavený poškodeniu najmä ak je dlhá a teplá jeseň. Rojenie prvej generácie začína zvyčajne v poslednej dekáde apríla a pokračuje v máji, muchy druhej generácii sa objavujú v druhej polovici augusta a ich rojenie trvá často až do príchodu prvých silných mrazov v októbri. Poškodené rastliny sú nevhodné na konzumáciu. Mínerku pórovú môžeme ničiť chemicky alebo mechanicky. Na mechanickú ochranu sa používa biela netkaná textília, ktorou prikryjeme porast ešte pred rojením múch.
Kvetárka cibuľová – (Delia antiqua) je olivovo sivá mucha, dlhá asi 6 až 7 mm. Rastliny napadnuté larvami vädnú, na starších rastlinách sa objavujú pokrútené listy. V zapáchajúcich cibuliach sa nachádzajú asi 8 mm dlhé, žlto biele larvy. Počas roka má kvetárka cibuľová 2 až 3 generácie. Vajíčka kladie na báze rastlín, takto napadnuté rastliny hnijú a odumierajú.

Zálievku, alebo postrek treba urobiť 14 dní po výsadbe, alebo po vzídení rastlín. Pri zálievke sa aplikuje 0,5 litra roztoku na bežný meter riadku.

Háďatko zhubné – Ditylenchus dipsaci poškodzuje rôzne pestované plodiny, napadnutie je lokálne. Z cibuľovín najčastejšie napáda cesnak. Listy sú nepravidelne poprehýbané, zeleno sivé. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, ktorý sa deformuje a zaostáva v raste. Poškodené pletivá hnednú a neskôr zahnívajú. Ochrana spočíva v použití zdravého sadiva, striedaním pestovateľských plôch a morení sadiva pred výsadbou v 4% roztoku Sulex-20 alebo 5% prípravku Sulka. Uvedené prípravky sa nemôžu miešať s fungicídnymi moridlami. Na poli s napadnutými rastlinami sa nesmú najmenej 4 až 5 rokov pestovať cibuľoviny a rastliny, ktoré háďatko napáda.

Fúzavka cesnaková – Suillia univittata – je to mucha, veľká asi 4 až 5 mm, prezimuje v štádiu dospelých múch, ktoré opúšťajú zimné úkryty už pri prvom jarnom oteplení. Mucha kladie vajíčka do listov cesnaku. Vyliahnuté larvy vyžierajú v pletivách chodbičky, listy vädnú a skrúcajú sa. Fúzavka cesnaková má za rok len jednu generáciu. Poškodené rastliny zaostávajú v raste, zahnívajú a neskôr hynú. Postreky sa robia vo fázy 2 – 3 listov cesnaku.

Basudin sa aplikuje postrekom alebo zálievkou, ostatné prípravky postrekom. Postrek so zmáčadlom sa robí ihneď po prvom oteplení nad 10 oC a o 14 dní sa zopakuje. Zálievku možno použiť iba raz, a to 14 dní po prvom oteplení nad 10 oC.

Komentáře ke článku 3

  • iveta šikulová

    prosim, mozete mi povedat, kedy mam odstranit bielu netkanu textiliu z cibule, ktoru som sadila skoro na jar? Chcela by som vediet, kedy skonci prvy vylet minerky cibulovej a ci je potrebne cibulu chranit aj pred druhym vyletom minerky. Srdecna vdaka. S pozdravom Iveta Šikulová zo Svateho Jura / pri Bratislave /

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *