Obsah karotenoidov a lykopénu v plodoch rajčiaka jedlého a v rajčiakovej šťave

Súhrn V práci sme sledovali vplyv odrody na obsah celkových karotenoidov a lykopénu v čerstvých plodoch rajčiaka jedlého a po tepelnom spracovaní v šťave z plodov. Do pokusu boli zaradené štyri odrody rajčiaka jedlého určené na priemyselné spracovanie (´Báb´, ´Žiara PK´, ´Šampion´, ´Roti PK´). Maloparcelkový pokus bol realizovaný v botanickej záhrade Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v rokoch 2009 a 2010. Koncentráciu celkových karotenoidov a lykopénu sme stanovili spektrofotometricky na spektrofotometri UV-VIS JENWAY pri vlnovej dĺžke 445 a 472 nm. Najvyšší priemerný obsah karotenoidov v plodoch sme zaznamenali pri odrode ´Roti PK´ (7,86 mg/100g) a najnižší u odrody ´Šampion´ (4,597 mg/100g). Tepelná úprava mala štatisticky preukazne pozitívny vplyv na obsah lykopénu v rajčiakovej šťave. Vplyv genotypu (odrody) na obsah sledovaných parametrov bol vysoko preukazný.

Rajčiaky sú dôležitým zdrojom karotenoidov a lykopénu vo výžive človeka a ich použitie v strave sa celosvetovo zvyšuje. Ročná spotreba rajčiakov v Slovenskej republike stúpla od roku 2003 do roku 2009 z 12,8 na 17,9 kg/osobu (Meravá et al., 2010). O´Neill (2001) uvádza, že v plode rajčiaka je zo skupiny karoténových farbív prítomný β-karotén v priemernom množstve 0,608 mg/100g, luteín v množstve 0,077 mg/100g a lykopén v množstve 2,718 mg/100g. Lykopén je acyklický karotenoid, ktorý nevykazuje provitamínový účinok, ale vďaka svojej štruktúre a dlhému reťazcu nekonjugovaných dvojitých väzieb a extrémnej hydrofóbnosti je predurčený byť účinným antioxidantom. Významnou mierou posilňuje obranný mechanizmus ľudského organizmu proti negatívnemu pôsobeniu reaktívnych foriem kyslíka (Hlúbik, Opltová, 2004). V literatúre je mu venovaná značná pozornosť v súvislosti s prevenciou civilizačných ochorení. Viac než 80 % lykopénu vstupujúceho potravou do ľudského organizmu pochádza z rajčiakov a produktov z neho vyrobených. (Clinton, 1998) Homogenizácia a tepelná úprava pred konzumáciou zlepšujú vstrebateľnosť a využiteľnosť karotenoidov vrátane lykopénu a dôležitú rolu zohráva aj prítomnosť lipidov ako základných rozpúšťadiel daných látok (Hof van Het at al., 1999)
Podľa Valšíkovej (2009) na nutričné zloženie plodov rajčiaka má vplyv genotyp, t.j. pestovaná odroda, stupeň zrelosti plodov, termín zberu ako aj pestovateľské podmienky. Cieľom našej práce bolo zistiť vplyv odrody na obsah celkových karotenoidov a lykopénu v zrelých plodoch rajčiaka jedlého ako aj v rajčiakovej šťave.

Materiál a metodika
Charakteristika stanovišťa
Poľné pokusy boli založené v rokoch 2009 a 2010 v Botanickej záhrade Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Záujmová oblasť na základe klimatických a fenologických pomerov patrí do klimatického regiónu T1, t.j. do klimatickej oblasti veľmi teplej, suchej, s miernou zimou, s dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 9 do 10 °C, a preto je daná lokalita vhodná na pestovanie teplomilných druhov zeleniny. Pôda v mieste pokusov je stredne ťažká so stredným obsahom humusu. Obsah živín v pôde bol stanovený agrochemickým rozborom, pričom zásoba živín bola vysoká. Pred výsadbou sme aplikovali len dusík vo forme dusičnanu amónneho na úroveň 110 kg/ha. Príprava pozemku a ošetrovanie porastu bolo robené podľa bežných agrotechnických postupov. Doplnková závlaha bola aplikovaná v závislosti od aktuálnej potreby v obidvoch pokusných rokoch. Priebeh klimatických podmienok počas sledovaného obdobia bol zaznamenaný meteorologickou stanicou (tab. 1).
Rastlinný materiál
Do pokusu boli zaradené štyri determinantné odrody rajčiaka vhodné na priemyselné spracovanie (´Báb´, ´Žiara PK´, ´Šampion´, ´Roti PK´). Jedná sa o slovenské odrody rajčiaka, ktorých pôvod a dobu registrácie uvádzame v tabuľke 2. Predpestované priesady sledovaných odrôd rajčiaka sme vysadili na stanovište v tretej dekáde mája blokovou metódou v štyroch opakovaniach v jednotnom spone 0,7 x 0,3 m. V každom opakovaní bolo vysadených pet rastlín. Zber plodov sme robili 20. augusta 2009 a 23. augusta 2010. Plody sme zberali v plnej technologickej zrelosti, dostatočne vyfarbené. Analyzovali sme vzorky plodov v čerstvom stave a vo forme rajčiakovej šťavy. Príprava šťavy pozostávala z dôkladného podrtenia plodov. Drť tvorenú z dužiny i šupiek plodov sme vystavili účinku teploty 95 °C po dobu peti minút. Následne sme zmes prepasírovali a schladili na teplotu 25 °C. Koncentráciu celkových karotenoidov a lykopénu sme stanovili spektrofotometricky, pričom ako rozpúšťadlo sme použili acetón. Vlastné stanovenie obsahu karotenoidov a lykopénu sa uskutočnilo meraním absorbancie zložiek v petroléterovom extrakte na spektrofotometri JENWAY pri vlnovej dĺžke 445 a 472 nm. Získané výsledky sme matematicko-štatisticky vyhodnotili.

Text a foto Ing. Alena Andrejiová 1), PhD., Ing. Andrea Mendelová, PhD. 2), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 1) FZKI, 2) FBP

Článek byl odborně recenzován.

Seznam použité literatury je k dispozici u autorky a v redakci.

Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 3/2012

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *