Autor
Kategorie:
Nezařazené

O ovocí a zelenine v Mexiku

V septembri sa uskutočnilo v pre nás exotickom Mexiku už 13. zasadnutie Výboru Codex Alimentarius pre čerstvé ovocie a zeleninu. Tento výbor je jedným z najmladších v Codex Alimentarius. Pôvodne sa chcel Výbor venovať štandardizácii tropických druhov ovocia a zeleniny, pestovaných najmä v krajinách tretieho sveta a tak im pomôcť pri zlepšení kvality produkcie. Postupne sa však stále viac dostávali zasadnutia Výboru do polohy celosvetovej štandardizácie všetkých druhov ovocia a zeleniny. Je však takýto cieľ reálny?

Iniciatívy Európy v tejto oblasti, najmä Európskej hospodárskej komisie OSN, siahajú do 50. rokov minulého storočia a sú dobre známe na celom svete. Práce EHK/OSN v štandardizácii ovocia a zeleniny sa dlhé roky zúčastňujú USA, Kanada, Nový Zéland, Juhoafrická republika a viaceré krajiny Latinskej Ameriky. EHK/OSN sa venuje predovšetkým normám pre plodiny, ktoré sa na území Európy pestujú, alebo sú mimoriadne dôležité pre európsky trh.
Takže pri podrobnejšom pohľade na problematiku zistíme, že vlastne prichádza k duplikácii práce v oblasti noriem kvality a ešte pikantnejšie na celom je to, že obidve organizácie (Codex Alimentarius a EHK/OSN) patria pod OSN. Je síce pravda, že hlavnou náplňou práce všetkých výborov Codexu Alimentarius je vypracovávanie pravidiel pre hygienu a zdravotnú neškodnosť potravín, v sektore ovocia a zeleniny sa však dostal výbor na pôdu obchodnej kvality…
Rozdielne názory bolo nakoniec vidieť aj na samotnom zasadnutí, v podstate išlo o priamu konfrontáciu Európy (EÚ) a USA v požiadavkách obchodu a pestovateľov. Rokovania boli zdĺhavé a nakoniec sa nenašli kompromisné riešenia vo väčšine otázok.
Pre členské štáty Európskej únie sú v každom prípade rozhodujúce normy EHK/OSN, keďže ich na základe rozhodnutia Európskej Rady preberáme do nariadení, ktoré sa priamo uplatňujú vo všetkých členských štátoch EÚ.
13. zasadnutia výboru CCFFV sa zúčastnilo 41 členských krajín, z toho iba deviatich krajín EÚ a pozorovatelia zo štyroch medzinárodných organizácií ( Medzinárodná federácia poľnohospodárskych producentov, OIV, OECD a EHK/OSN). Program rokovania na prvý pohľad nebol veľmi náročný, no už po prvej hodine zasadnutia bolo zrejmé, že niektoré body sa na program ani nedostanú. Hneď pri prvom návrhu normy pre rajčiaky sa prejavili úplne rozdielne požiadavky jednotlivých delegácií a nedosiahol sa spoločný názor. Problémom je veľkostné triedenie najmä koktejlových rajčiakov a požiadavka USA na nové spôsoby triedenia, napríklad podľa hmotnosti alebo počtu kusov v obale. V rozsiahlej diskusii o definícii koktejlových rajčiakov sa vyskytli aj také názory, že tieto rajčiaky sú úplne iným botanickým druhom. Na základe toho ponúkla Schéma OECD pre uplatňovanie medzinárodných noriem kvality možnosť vypracovania podrobnej obrazovej príručky o jednotlivých obchodných druhoch rajčiakov, aby sa predišlo podobným nedorozumeniam. Hoci sa nezainteresovaným môže zdať, že požiadavky na veľkostné triedenie sú banalitou, môžu sa stať technickou prekážkou v medzinárodnom obchode (TBT – pravidlá WTO), na čo správne upozornil zástupca Európskej Komisie. Keďže nebolo možné dosiahnuť zhodu vo väčšine otázok, návrh normy bude možné pripomienkovať do nasledujúceho zasadnutia.
O niečo lepšia situácia nastala pri návrhu normy pre stolové hrozno, výbor nakoniec dosiahol kompromisné riešenie, aj keď až po niekoľkohodinovej diskusii. Problematickým bodom bolo stanovenie minimálnej hmotnosti strapcov a obaly určené pre použitie v stravovacích službách, napríklad pri príprave jedál pre letecké spoločnosti. Jedným z bodov, kde sa dosiahol kompromis pomerne rýchlo, bolo ukončenie práce na zozname maloplodých odrôd stolového hrozna. Nakoniec sa však podarilo schváliť posunutie návrhu normy do ďalšieho kroku (5/8) – na schválenie Komisiou CA.
Návrh normy pre jablká bol pre krátkosť času prejednaný iba okrajovo, výbor požiadal vedúceho pracovnej skupiny (USA), aby prepracovali celý návrh a predložili ho na ďalšie pripomienkovanie. Aj v tomto návrhu normy je sporným bodom triedenie plodov podľa veľkosti a minimálne požiadavky na zrelosť. V súčasnosti sa venuje problematike stanovenia optimálnych kritérií na zrelosť plodov aj Špecializovaná sekcia pre čerstvé ovocie a zeleninu EHK/OSN a profesné organizácie pestovateľov ovocia v Európe.
Najjednoduchším bodom rokovania bolo schválenie návrhu normy pre maniok, nakoľko je pestovaný výhradne v tropických oblastiach sveta. Pracovná skupina pod vedením Tonga pripravila text normy, ktorý bol v podstate bez pripomienok schválený a posunutý do ďalšieho procesu.
Posledným bodom programu bolo prerokovanie návrhu príručky pre kontrolu kvality ovocia a zeleniny, ktorú uviedla Kanada, vedúci pracovnej skupiny. OECD upozornilo na príručku na kontrolu zhody s obchodnou kvalitou ovocia a zeleniny, ktorú vypracovali a schválili členské štáty OECD Schémy a, paradoxne, aj Kanada a Nový Zéland, ktorí sú členmi pracovnej skupiny CA. Viaceré krajiny upozornili na duplicitu v práci medzinárodných organizácií, na základe čoho výbor odporučil porovnať text obidvoch dokumentov a využiť už existujúcu príručku OECD.
Tesne pred ukončením zasadnutia sa výbor zaoberal náplňou práce CCFFV na ďalšie obdobie. Keďže ani na 13. zasadnutí CCFFV sa nepodarilo schváliť predložené návrhy noriem, výbor rozhodol, že sa nebudú iniciovať nové návrhy práce. Výbor pracuje od roku 1995 a doteraz sú na programe návrhy noriem, ktoré sa začali vypracovávať ako prvé. Aj z tohto dôvodu rozhodla Komisia CA, že si výbor musí stanoviť jasné termíny na ukončenie práce na jednotlivých normách pre čerstvé ovocie a zeleninu. Dosiahnuť konsenzus na medzinárodnej úrovni je však mimoriadne náročné na čas a zasadnutia výboru CCFFV sú iba raz za dva roky. Hoci si výbor stanovil termíny na ukončenie práce na jednotlivých normách v časovom horizonte do roku 2010, situácia v sektore sa môže dramaticky zmeniť už v nasledujúcom roku a celý proces hľadania spoločného stanoviska sa tak bude opakovať od začiatku. Z tohto pohľadu je naozaj otázne, aký efekt prináša práca CCFFV pre štandardizáciu čerstvého ovocia a zeleniny a či nie je vhodnejšie pracovať v tejto oblasti radšej na regionálnej úrovni, tak ako je to pri EHK/OSN.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *