Náhrady za trávniky – alebo pôdne pokryvy trochu jinak

V záhradnej architektúre „trávnik“ definujeme ako jeden zo základných vegetačných prvkov, ktorý sa podieľa na záhradne-architektonickom dizajne. Bez trávnika, založeného aspoň na malej časti pozemku, si len ťažko vieme predstaviť dokonalú záhradu. Trávnik sa zdá byť najjednoduchším pokryvom pôdy, preto ho používame vo verejnej zeleni, v parkoch, na sídliskách, a samozrejme v záhradách.

Udržiavanie intenzívnych trávnikov vyžaduje v niektorých klimatických prostrediach, ale aj na mnohých stanovištiach nemalé úsilie a veľké finančné náklady. Trávnik vyžaduje minimálne 800 mm zrážok ročne, čo v suchších a teplejších klimatických pásmach nie je možné dosiahnuť prirodzeným spôsobom, a preto je potrebné trávnaté plochy zavlažovať doplnkovou závlahou. Budovanie zavlažovacích systémov na verejných priestranstvách je náročné a cena vody stúpa tým viac, čím viac sa voda stáva dôležitou strategickou surovinou vo všetkých oblastiach života.
O trávnikoch, ich umiestnení v záhrade, spôsoboch ich zakladania a údržby v súčasnosti nájdeme množstvo knižných publikácií alebo informácií umiestnených hlavne na stránkach internetu. Napríklad voľne dostupný a šíriteľný dokument Ing. Milana Kožešníka „Trávník na zahrádce“, určený pre členov Českého záhradkárskeho zväzu, je takmer úplným návodom na založenie aj údržbu trávnika, vrátane odporúčaných zmesí pre výsev, hnojív, herbicídov na ničenie burín v trávniku, prípadne na totálnu likvidáciu trávnika pri jeho obnove. Publikácia opisuje všetky najdôležitejšie údržbové postupy a odporúča jednotlivé zásahy aj v podobe kalendára podľa jednotlivých mesiacov počas vegetačného obdobia.
V tomto príspevku sa zameriam na problematiku, čím pokryť také plochy, ktoré nie sú najvhodnejšie na založenie trávnika, alebo tiež kde a akým spôsobom použiť extenzívne trávniky, ktoré nevyžadujú takú starostlivosť ako trávniky intenzívne.

Intenzívne trávniky

Od čias prírodne-krajinárskeho (alebo anglického) parku nazývame často perfektne vyzerajúci trávnik (hustý, nízko kosený, zelený počas celého vegetačného obdobia, zložený z čistých druhov tráv) anglickým trávnikom. Takéto trávniky vyžadujú intenzívnu údržbu, to znamená pravidelné konkrétne údržbové zásahy, aby mal trávnik naozaj vzhľad anglického trávnika. Intenzívne trávniky môžeme rozdeliť podľa výšky kosenia ešte na takzvané pohľadové alebo parterové (20 až 40 mm) a parkové (40 až 60 mm).
V jednej záhrade nemusí byť iba jeden typ trávnika. Osobitne tam, kde je záhrada členená na niekoľko ideovo a funkčne oddelených častí, môžu byť v jednotlivých jej častiach založené a udržiavané rôzne typy trávnikov. Napríklad v predzáhradke alebo v tej časti záhrady, ktorá bezprostredne nadväzuje na obytnú časť domu, môžeme udržiavať nízko kosený, takzvaný parterový trávnik, v ostatnej časti záhrady zase trávnik parkový, prípadne extenzívny parkový a v odľahlej časti záhrady, ktorá môže nadväzovať na úžitkovú časť a je opticky oddelená od obytnej časti, môže byť trávnik ako parková lúka, kosená dva až trikrát ročne. Týmto členením záhrady môže majiteľ ušetriť čas a tiež finančné prostriedky na údržbu trávnika.
Vzhľad trávnika závisí nielen od spôsobu jeho založenia, ale hlavne od údržby. Aj trávnik založený kladením hotových trávnych kobercov a perfektne vyzerajúci, môže po čase zdegradovať pri nedostatočnom type údržby. Naopak, trávnik založený výsevom na nie príliš kvalitnej pôde, sa môže intenzívnou údržbou stať „anglickým“, teda parterovým trávnikom. K najdôležitejším údržbovým operáciám pri intenzívnych trávnikoch patria kosenie, odstraňovanie pokosených zbytkov, prevzdušňovanie, pieskovanie, hnojenie, humusovanie, vertikálny rez, zavlažovanie, selekcia burín postrekom alebo posypom selektívnymi herbicídmi.
Parterové trávniky zakladáme na ideálne vyrovnanom teréne, kosíme ich vretenovými kosačkami, ktorých kosacie ústrojenstvo je nastaviteľné na výšku niekoľkých milimetrov. Pokosené zbytky trávy nezberáme. Aby trávnik časom nesplstnatel, musíme ho prevzdušňovať aerifikátormi, vyberajúcimi ostrými hrotmi časť pôdy, ktorú potom dosýpame materiálom zlepšujúcim jej kvalitu. Ak je pôda veľmi zhutnená, môžeme otvory v trávniku zasypať pieskom, ak je veľmi sypká, tak ich zasypávame ťažšou zeminou s prídavkom ílu a humusu, alebo na úpravu pôdnej reakcie môžeme použiť rašelinu. Trávnik vyžaduje mierne kyslú reakciu (pH medzi 6,5 až 7,5). Intenzívne trávniky vyžadujú pravidelné prihnojovanie, pričom dávky hnojív vo vegetačnom období rozdeľujeme podľa intenzity rastu. V čase najväčšej intenzity rastu aplikujeme väčšie dávky hnojiva (30 až 50 g na 1 m2), v čase nástupu vegetácie a na konci vegetačného obdobia hnojíme menšími dávkami (20 až 30 g na 1 m2).
Parkové trávniky kosíme rotačnými kosačkami, pri ktorých je výška kosenia nastaviteľná po centimetroch. Väčšina rotačných kosačiek má na pokosené zbytky trávy zberné koše, nové typy odkosené zbytky ešte nasajú dovnútra a nožmi ich rozsekajú na menšie kúsky, aby sa dali ľahšie kompostovať. Najideálnejšie sú takzvané vznášadlové kosačky, ktoré nemajú kolesá, ale sa vznášajú na magnetickom vankúši nad trávnikom, aby trávu neudlávili.
Intenzívnymi trávnikmi sú aj ihriskové trávniky (futbalové, golfové, tenisové, alebo iné typy ihrísk). Odborníci na ihriskové trávniky veľmi dobre vedia, že medzi jednotlivými typmi týchto trávnikov sú veľké rozdiely, a to ako pri ich zakladaní, tak aj pri údržbe a ich využívaní. V krajinách s dlhodobými tradíciami používania trávnatých ihrísk, sú vychovávaní špecialisti na golfové, tenisové a futbalové ihriská. V súčasnosti sa aj na Slovensku a v Čechách začínajú selektovať jednotliví odborníci, ktorí sa špecializujú iba na trávnaté ihriská. Je to rovnako špeciálna profesia ako napríklad škôlkárstvo, perenárstvo alebo realizácia výsadieb zelene. Na golfové a tenisové trávniky sú ideálne vretenové kosačky na veľmi nízke kosenie, futbalové trávniky kosíme na vyššie bubnovými alebo rotačnými kosačkami.
Vertikutátory sú špeciálne stroje na vertikálny rez, ktorým podporujeme odnožovanie tráv. Na malej ploche trávnika tento rez robíme špeciálnymi hrabľami s dlhými hrotmi, ktorými trávnik prerežeme. Týmto úkonom zároveň vyhrabeme aj splstnatenú trávu. Pokiaľ chceme, aby bol trávnik zložený iba z čistých druhov tráv, musíme pravidelne selektovať herbicídmi dvojklíčne rastliny. V okolí sa môžu nachádzať odkryté plochy pôdy, napríklad pri rôznych stavbách, kde sa okamžite rozmnožia rôzne buriny, ktorých semená lietajú v priestore a môžu nám trávniky zaburiňovať. K najznámejším herbicídom používaným na tento účel patria Lontrel, Starane, Lonstar, Bofix a iné. Pokiaľ spomenuté údržbové zásahy nevykonávame pravidelne, aj z anglického trávnika vznikne postupne trávnik extenzívny, iba s tým rozdielom, že bude pravidelne kosený.

Extenzívne trávniky

Extenzívny trávnik si môžeme najľahšie predstaviť ako lúku, ktorá obsahuje okrem trávnych druhov aj iné byliny. Lúku nechávame vykvitnúť a kosíme ju jeden až trikrát ročne, čo závisí od jej umiestnenia, extenzívnosti plochy, ako aj od klimatického prostredia, osobitne od množstva zrážok. Lúky sú prirodzenými spoločenstvami prírodného prostredia, je to krajinný prvok, ktorý je súčasťou sukcesného procesu prirodzeného cyklu prírody, prípadne je produktom spôsobu obhospodarovania danej krajiny. Prirodzené lúčne spoločenstvá sa v prírode objavujú spravidla ako vlhké mezofilné plochy okolo vodných tokov, alebo ako lúky nad prirodzenou hranicou lesného pásma, väčšinou na plytkých kamenistých pôdach, alebo ako stepné lúky v teplých a aridných oblastiach, vzniknuté na hlbokých sprašových pôdach, kde hrubé sloje sprašových hlín umožňujú stepným trávam a bylinám prežiť aj obdobia letného sucha, čím sa na týchto lúkach selektujú xerotermné stepné spoločenstvá.
V súčasnosti je stále väčšou snahou odborníkov – ekológov vrátiť do prírody prirodzené systémy jej fungovania, často sa snažia priblížiť k prírode aj obyvateľov miest tým, že do urbanizovaného prostredia vnášajú nové prvky zelene, ktoré sú napodobeninou prirodzených spoločenstiev. Ich výsadba je v skutočnosti zložitým procesom, pretože je potrebné dokonale poznať nielen dané stanovištné podmienky, ale aj sortimenty rastlín a prirodzené ekosystémy, z ktorých často zostali v prírode iba nepatrné zvyšky. Väčšina odborníkov v záhradnej a krajinnej architektúre si uvedomuje, že aj tieto procesy sú umelé, a nie je možné v súčasných zmenených podmienkach navrátiť prírodu späť. V tomto uhle pohľadu sa často zakladajú extenzívne trávniky všade tam, kde je zrejmé, že náročne udržiavaný intenzívny trávnik by bol v danom prostredí veľmi nákladný a neprirodzený. Vo vyspelých záhradníckych krajinách, ako je napríklad Holandsko alebo Francúzsko, nájdeme trávnaté lúky aj uprostred mestských parkov, v sídliskovej zeleni, alebo v uličných pásoch zelene. Špeciálne záhradnícke podniky sa zaoberajú semenárstvom trávnatých lúk, ktoré sú vhodné do rôznych klimatických oblastí a na rôzne stanovištia. Najväčším problémom, ktorý zabraňuje takéto využitie extenzívnych trávnikov masovo aj v sídliskovej zeleni, je veľké percento populácie, ktoré trpí na peľové alergie. Kvitnúce byliny môžu alergie vyvolať, prípadne zhoršiť zdravotný stav u tých pacientov, ktorí sú alergikmi.

Náhrady trávnikov

Nie všade v mestskom prostredí možno uplatniť intenzívne trávniky, aj keď nedokonalou údržbou sa často stávajú trávnikmi extenzívnymi. Za náhrady trávnika v mestskej zeleni môžeme použiť byliny alebo dreviny, osobitne na extrémnych stanovištiach, kde sa trávniky ťažko zakladajú a udržiavajú. Týmito stanovišťami môžu byť rôzne svahovité terény, ťažko prístupné pre kosačky a iné stroje na údržbu trávnikov. Na týchto svahoch môžeme namiesto trávnika vysadiť takzvané pôdopokryvné rastliny, ktoré nevyžadujú intenzívnu údržbu a znášajú tieto stanovištia. Výber sortimentov bylín aj drevín na trhu je pomerne dobrý, môžeme vybrať rastliny suchovzdorné na plné slnko, vlhkomilné do polotieňa alebo aj celkom do tieňa. Z ihličnatých drevín sú to napríklad taxóny Juniperus x media, Juniperus horizontalis, Juniperus sabina a ich kultivary, rôzne druhy vždyzelených skalníkov ako Cotoneaster dammeri, Cotoneaster horizontalis. Z listnatých opadavých drevín môžeme ako príklad uviesť pôdopokryvné ruže (napríklad zo skupiny Rosa hybrida), ďalej Potentilla fruticosa, rôzne taxóny Spiraea japonica alebo Symphoricarpos chenaultii. Do polotieňa sú vhodné mnohé vždyzelené dreviny, ako Euonymus fortunei, Lonicera pileata, Lonicera nitida, ale aj Vinca minor a Hedera helix. Z bylinných taxónov môžeme využiť mnohé pôdopokryvné trvalky zo skupiny tzv. podrastových trvaliek. Ako príklad možno uviesť taxóny Alchemilla, Asarum, Bergenia, Brunnera, Hosta, Heuchera, Geranium, Lamiastrum, Symphytum, a mnoho ďalších. Ďalšiu skupinu trvaliek tvoria suchomilné trvalky vhodné na plne osvetlené stanovištia, ako sú napríklad Achillea, Iberis, Heliopsis, Lavandula, Nepeta, Linum, Potentilla, Rudbeckia, Veronica, Salvia. Výsadby týchto pôdopokryvných rastlín spravidla mulčujeme borkou z ihličnatých drevín alebo drevenými štiepkami, čím vytvoríme bezúdržbový stav porastu. Rastliny sadíme v takom spone, aby sa v priebehu dvoch rokov pokryla plocha na 80-90 percent, čím sa stane plne funkčná a okrem zavlažovania nevyžaduje takmer žiadnu údržbu.
Niektoré rastliny rastú aj v prírode na extrémnych stanovištiach, ako sú rôzne kamenisté alebo suťovité pôdy, na ktorých sú schopné profitovať s malým množstvom živín, vedia hospodáriť s vodou, a tak sú schopné prežívať aj dlhšie obdobia sucha bez poškodenia habitu a bez ujmy na estetickom vzhľade. Medzi takéto byliny patrí Sedum, Sempervivum, Thymus, nízke druhy tráv ako Festuca rubra, Festuca ovina, Festuca vallesiaca a pod. Tieto pôdne pokryvy znesú aj krátkodobé zaťaženie, napríklad pri občasnom parkovaní áut. Krajinní architekti sa rozhodli využiť tieto ich vlastnosti a zakladajú z nich pôdne pokryvy na kamenistých a štrkových podložiach na občasných parkoviskách, napríklad v rekreačných oblastiach pri vodných nádržiach, prírodných štrkoviskách, alebo aj na cestných násypoch, kamenistých svahoch a pod. Tým, že sa rastliny vysádzajú do prirodzených alebo umelo vytvorených minerálnych substrátov, nezaburiňujú plochy a v podstate nevyžadujú údržbu. Pri jednom aj druhom spôsobe výsadieb je dôležité definovať prirodzené stanovište a vybrať vhodnú kombináciu rastlín, ktorých nároky na stanovište zodpovedajú prirodzenému prostrediu. To predpokladá široké odborné vedomosti a aj určité praktické skúsenosti.
Podobné úpravy, ktoré napodobňujú prirodzené stanovištia, môžeme realizovať na brehoch vodných tokov alebo vodných nádrží, na vlhkých stanovištiach v močiarnych oblastiach a podobne. Snahou ekológov v budúcnosti bude navrátiť prostrediu určitú prirodzenú podobu, aj keď umelými prostriedkami, možno novo vyšľachtenými rastlinami, ktoré získajú nové genetické vlastnosti, týkajúce sa buď ich vzhľadu, alebo schopností prežiť v danej konkurencii prostredia. Ďalšie cesty v šľachtení rastlín sa otvárajú pri genetických manipuláciách, alebo výberom vlastností z génových bánk, v ktorých možno dlhodobo uchovávať genetický materiál.

Komentáře ke článku 1

  • nadrzana opica

    iwedesfdsjdfscfdscfsdfesdfhwaerfiawôrgfôiuGWERGTAER2G151448949948W9F485SR948FSE48F9ESA4FSE49F498SEF4SE6F64ESF56SE4FSEF5SF4SE65F4F4VSD6F8S5DF45F6S4DFS6DFSD45FSD45F4SDF45SD5F645SF5F45SDF45DSF4SDF54S6DF45S4F5S5FEASFSEAFHUDAWUGDVAWUGVFAWVGFRZWGEFRZGRfzgRWQzgrfgrfzbefdhaedhcbsfvdshfgdfhgghghbbhhj ste vyborni ypoliprece e mem ves red chete so mnou mat sex ??? ?:)))

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *