Morfologické hodnotenie vybraných rastlín Iris pseudacorus L.

Od roku 2006 prebieha na pozemku Záhradníckej fakulty v Lednici morfologické hodnotenie kosatcov skupiny Limniris. Pre potreby hodnotenia bolo od amerických aj českých pestovateľov zhromaždený súbor 172 rastlín v 25 druhoch. Iris pseudacorus je zastúpený ôsmimi rastlinami. Na týchto ôsmich rastlinách boli v priebehu rokov 2007 – 2011 merané morfologické charakteristiky ako výška kvetnej stonky, šírka a dĺžka listu, šírka a výška kvetu, doba kvitnutia, vôňa kvetu, počet kvetov na kvetnej stonke. Získané hodnoty ukazujú že vybrané rastliny sú vhodné pre klimatické podmienky strednej Európy, ale s určitými odchýlkami v jednotlivých charakteristikách.

Podzemok I. pseudacorus je hutný, dreň má ružovú farbu, obalený vo vláknitých pozostatkoch starých listov. Stonka je 600–900 m vysoká, podľa niektorých autorov vysoká až 1200 mm prípadne až 1500 mm vysoká, rozvetvená, jemne stlačená niekedy s rovnako silnými bočnými výhonmi na každej strane stonky vyrastajúcimi z jedného miesta.
Materiál a metódy
Stonka nesie niekoľko listov, bazálne listy sú 500–900 mm dlhé a 15–30 mm široké vzpriamené, jemne sivo–zelené, najmä pri báze a majúce zreteľné stredové rebro. Kvetná stonka nesie 3–5 kvetov, ktoré sú obvykle 70 mm široké. Semenník je trojhranný s hladkými stranami a úzkou drážkou na každej strane. Spodná časť vonkajšieho okvetného plátku je plochá a na báze náhle zúžená. Čepeľ je občas pokrytá hnedo–purpurovou žilnatinou na žltom či smotanovom podklade, alebo môže mať hnedo–purpurové mramorovanie medzi žilkami. Vnútorné okvetné plátky sú žlté, obvykle lyžicovitého tvaru, asi 30 mm dlhé kopinaté, s výbežkami na báze. Tobolka je 50–70 mm dlhá, na konci prechádzajúca do krátkeho zobáku. Semená sú sploštené, tvaru písmena D, s hladkou, pevnou, svetlohnedou pokožkou a sú dobre prispôsobené na šírenie vodou. Vonkajšia vrstva je tvarovaná do podoby sploštenej „lodičky“. Iris pseudacorus tvorí veľké množstvo semien a preto sa nedoporučuje vysádzať ho na okraji prírodných vodných plôch či tokov, kvôli jeho invazívnemu šíreniu. Kvitne v máji, plody sa tvoria v júni až auguste. Raste na vlhkých miestach na okraji rybníkov či jazier, na plnom slnku či v čiastočnom tieni a toleruje hladinu vody do výšky 15 cm. Takisto mu nevadia periódy sucha počas leta. Rastie voľne v prírode Európy, Severnej Afriky a juhozápadnej Ázie, v Číne. V 18. storočí sa rozšíril do USA kde zdomácnel v oblastiach od Kanady po Floridu. U tohto druhu je vyšľachtených približne 60 kultivarov.
Pokusný pozemok leží v areáli Záhradníckej fakulty v Lednici. Z hľadiska klimatickej charakteristiky, podľa Köppenovy klasifikácie, sa jedná o oblasť Cbb, prípadne Cbbx s klimatickými znaky mierneho pásma, ako sú rovnomerné rozloženie zrážok behom roka, mierne teplé leto a mierne teplá zima. Januárová teplota je vyššia než –3o C a júlová nižšia než 22o C. Subtyp x predstavuje zvýšenie množstva zrážok na konci jari a na začiatku leta s následným suchším obdobím.
Doplnením Köppenovy klasifikácie o agroklimatickú rajonizáciu môžeme ešte povedať že sa jedná o makrooblasť teplú, oblasť prevažne teplú zo sumou aktívnych teplôt väčšou než 2800o C, podoblasť prevažne suchú s hodnotou klimatického ukazovateľa zavlaženia v rozmedzí 100–150 mm, okrsok s Tmin nad –18o C.
Rastliny boli vysadené v radoch zo šírkou medziradia 1000 mm a vzdialenosťou medzi jednotlivými rastlinami 700 mm. Celý pozemok bol na slnečnom stanovisku. Riadky boli orientované v smere východ – západ. Na pozemku bola zavedená závlaha postrekom a do pôdy bola vždy na jar zapravená dávka NPK hnojiva.
Hodnotenie začalo v roku 2007 a zahŕňalo meranie nasledujúcich morfologických ukazovateľov:
Výška kvetnej stonky bola určená ako priemerná hodnota výšky dvadsiatich náhodne vybraných kvetných stoniek z celého profilu rastliny. Výška kvetnej stonky bola meraná ako výška od povrchu pôdy po koncový bod najvyššie postaveného kvetu na danej stonke. Dĺžka listu bola určená ako priemerná hodnota dvadsiatich meraných listov z jednej rastliny. Listy boli vyberané zo všetkých strán trsu, z okraja aj stredu, a dĺžka bola meraná od povrchu pôdy až po okraj listu. Šírka listu bola určená ako priemerná hodnota z meraní na dvadsiatich listoch z celého profilu trsu danej rastliny (okraj aj stred). Šírka listu bola meraná 100 mm nad povrchom pôdy. Výška kvetu bola určená ako priemerná hodnota výšky dvadsiatich náhodne vybraných kvetov z celého profilu rastliny. Výška kvetu meraná od spodnej časti kvetu až po najvyšší bod petál. Šírka kvetu bola určená ako priemerná hodnota výšky dvadsiatich náhodne vybraných kvetov z celého profilu rastliny (jednalo sa o rovnaké kvety ako pri meraní výšky kvetu). Šírka kvetu bola meraná ako vzdialenosť medzi okrajmi dvoch oproti sebe rastúcich sepál. Počet kvetných stoniek bol braný ako počet všetkých kvetných stoniek na jednej rastline vyprodukovaných v roku 2010 (tretie vegetačné obdobie).
Text a foto Ing. Pavol Kaššák, Mendelova univerzita v Brně, ZF v Lednici

Článek byl odborně recenzován.
Seznam použité literatury je k dispozici u autora a v redakci časopisu.

Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu zahradnictví 7/2012

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *