Autor
Kategorie:
Nezařazené

Moníliová infekcia višní

Moníliové usychanie kvetov a výhonkov višní, ktoré možno pozorovať aj na ďalších ovocných drevinách, je vo fytopatologickej literatúre známe už vyše 100 rokov. Ochorenie sa najprv pripisovalo pôsobeniu nízkych teplôt (prejavuje sa skoro na jar, kedy sa ešte môžu vyskytnúť prízemné mrazy). Po normálnom vypučaní infikované kvety a neskôr aj výhonky náhle zhnednú, potom odumrú a zostanú visieť na strome akoby boli zasiahnuté mrazom.

Príčinou tohto javu je infekcia vyvolaná hubou Monilia laxa, ktorá prezimuje ako viacbunkové mycélium v mumifikovaných plodoch visiacich na stromoch ešte od minulého roka. Infekciu na jar rozširujú konídie tvoriace sa na mumifikovaných plodoch, ako aj konídie z konárikov napadnutých v predchádzajúcom roku. Konídie sa tvoria iba za daždivého a chladného počasia v čase kvitnutia a po ňom. Vstupnou bránou infekcie sú kvety. Podhubie prerastá až do semeníka a vylučovanými toxínmi rozrušuje najprv kvety, neskôr aj konáriky, čo sa prejavuje ich vädnutím.
Silnejší výskyt moniliózy možno pripísať na účet nedodržiavania základných hygienických opatrení v sadoch a záhradách, ako aj vplyvu ťažkých, zamokrených pôd, ktoré sú navyše nedostatočne hnojené. Niektoré z týchto podmienok možno rýchlo vylúčiť. Pri jarnom reze treba ostrániť mumifikované plody spolu s časťami konárikov, aby sme zabránili prenosu infekcie z poškodeného plodu do dreva. Toto mechanické odstraňovanie napadnutých častí sa musí doplniť chemickým postrekom. Proti infekcii zo vzduchu treba stromy na jar preventívne postriekať sírnatými prípravkami. Za daždivého počasia v čase kvitnutia ošetrujeme len tie stromy, ktoré postihla monília v predchádzajúcom období. Postrekujeme na začiatku a na konci kvitnutia prípravkami Rovral 50 WP (0,1% konc.), Rovral Flo (0,2% konc.) alebo prípravkom Baycor 25 WP (0,1% konc.).
Po jarnej fáze infekcie dochádza počas vegetácie k ďalšiemu prepuknutiu choroby väčšinou až v čase dozrievania plodov. Plody podliehajú nákaze aj bez predchádzajúceho poškodenia. Na ich povrchu sa vytvárajú súvislé plochy sivých až popolavých sporodochií, preto túto moniliózu nazývame „sivá hniloba“. Cez stopku napadnutého plodu sa infekcia prenáša ďalej do konárikov, šíri sa na kôre i v podkôrnych pletivách. Jej vplyvom sa na kôre začínajú vytvárať nádory, ktoré sú základom pre vznik rakoviny. Po niekoľkých rokoch sa na odumretých konároch s rozsiahlou rakovinou len ťažko zisťuje skutočná prvotná príčina ochorenia.
Rozvoj moníliovej infekcie plodov ovplyvňuje množstvo zrážok v čase dozrievania, citlivosť odrody či zásoba infekčných zdrojov. Ich poznanie nám pomáha k účinnejšej ochrane, ktorá je náročná a spočíva hlavne v preventívnych opatreniach (pestovanie odolných odrôd, správny rez umožňujúci prevzdušnenie koruny, neprehnojovanie pôdy dusíkom, odstraňovanie mumifikovaných plodov zo stromov počas vegetačného pokoja). Spolu s kvalitnou ochranou počas kvitnutia sú preventívne opatrenia základom pre úspešnú ochranu proti moníliovej hnilobe plodov.

Komentáře ke článku 1

  • Štefan Görcsös

    Po chorobe som prišiel na záhradu a zistil som silne napadnuté višne ,marhule aj slivky moniliózou .Na višniach ostali len na koncoch vetiev zopár listov. Dá sato ešte zachrániť?

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *