Mikroinjektáž pagaštana konského

Od roku 1994 spôsobuje ploskáčik pagaštanový na listoch pagaštana konského veľké škody. Jeho výskyt a rozšírenie na Slovensku charakterizujeme ako kalamitný. Vzhľadom na výhody a dobré výsledky tejto metódy v zahraničí sme sa na pracovisku Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen, Pobočky biológie drevín v Nitre rozhodli uplatniť ju i v našich podmienkach. Cieľom výskumu bolo zhodnotiť účinnosť insekticídu VIVID II., ktorého účinnou látkou je 2% abamectin.

Tento insekticíd je prírodným fermentom pôdnej baktérie Streptomyces avermitilis, objavenej v Japonsku. EPA (U.S. Enviromental Protection Agency) ho zaradil do IV. skupiny toxicity – pre cicavce je prakticky netoxický.

Metoda má mnoho výhod
Ploskáčik pagaštanový je drobný motýlik, ktorého telo dosahuje dĺžku 3 až 4 mm. Škody spôsobujú jeho larválne štádiá. Vyžieraním listového parenchýmu vytvárajú rozsiahle míny. V dôsledku toho listy usychajú, hnednú a predčasne opadávajú.
Mikroinjektážou sa dopravujú účinné látky priamo do dreviny bez nežiaduceho kontaktu s prostredím. Okrem toho má injektáž oproti tradičným spôsobom ochrany ďalšie výhody: k realizácii ochranných opatrení potrebujeme jednoduché náčinie (akumulátorová vŕtačka, gumené kladivo, PET fľaša na vodu), čas ošetrenia nezávisí od klimatických podmienok (vietor, dážď apod.) a dĺžka jej účinnosti je oveľa väčšia (od niekoľkých týždňov až po celé vegetačné obdobie), účinná látka lokalizovaná v hostiteľskej drevine sa dostane iba do tela žravého alebo cicavého škodcu (neohrozuje ľudí, živočíchy, užitočný hmyz a iné necieľové organizmy).
Mikroinjektáž je technikou, pri ktorej sa aplikujú nízke objemy (2 – 3 ml) fytoterapeuticky účinnej látky, obsiahnutej v kapsuliach (injektoroch), do otvorov na báze kmeňa stromov. Tieto otvory sa vyvŕtajú akumulátorovou vŕtačkou približne v 45° uhle a asi v 10 až 15 cm vzdialenosti od seba okolo celého kmeňa. Ich priemer nie je väčší ako 5 mm a hĺbka závisí od hrúbky kôry (vŕtanie ukončíme ak sa na vrtáku objaví belavé drevo). Pri vŕtaní je veľmi dôležité oplachovať vrták vodou (napr. z PET fľašky). Oplachovanie vrtáka je veľmi dôležité: z otvorov sa vymyjú piliny a najmä nedochádza k prerušeniu transpiračného prúdu vzduchovými bublinami.

Ako na to
Optimálny čas ošetrenia je od fenologickej fázy začiatok rozvíjania púčikov, od začiatku prúdenia výživných látok do fenologickej fázy začiatok ukončenia kvitnutia. Účinná látka sa do listov dostávala za 20 až 40 minút pri ošetreniach, ktoré sa robili zavčasu na jar, za chladnejšieho počasia. Neskoršie sa účinná látka dostávala do listov za 15 – 20 minút.
Otvory na ošetrenie sa vyvŕtajú hlavne na koreňových nábehoch, nie v preliačenine na báze. Pri ošetrovaní stromov sa postupuje nasledovne:
Na báze kmeňa ošetrovaných stromov v 45 stupňovom uhle sa vyvŕtajú otvory 1 – 1,5 cm hlboké, 4 mm široké otvory. Do pripravených otvorov sa vkladá špička injektora, na ktorý sa položí injektor s účinnou látkou. Na koniec injektora sa nasadí keramická násada. Jemným úderom sa uzávery injektorov roztrhnú a podtlakom sa ich obsah dostane do vodivých pletív ošetrovaného stromu.
V priebehu niekoľkých minút alebo hodín, v závislosti od počasia a druhu dreviny, je transpiračným prúdom distribuovaná účinná látka do konárov a listov. Po vyprázdnení obsahu (po niekoľkých minútach alebo hodinách) sa injektory z miesta očkovania vyberú a otvory sa ošetria špeciálnym stromovým balzamom alebo voskom, aby sa rany rýchlejšie zahojili.

Veľká spokojnosť
V rokoch 2004 – 2009 sme na 37 lokalitách ošetrili 2201 pagaštanov konských. Použili sme 28 472 ks injektorov. Ty nám dodáva firma SM Consulting z Maďarska. Pagaštany sme ošetrovali vo fenologickej fáze začiatok olistenia koruny stromov až do fenologickej fázy úplné nasadenie listov. Účinné je aj ošetrenie v čase začiatku rojenia prvej generácie ploskáčika, keď na listoch ešte nie sú zavŕtané larvy ani voľným okom viditeľné míny. Pokusne sme ošetrili aj stromy vo fenologickej fáze úplné kvitnutie až odkvitnutia stromov. Aj keď sa na listoch utvorili míny ploskáčika, listy predčasne neopadávali.
Dôležitým faktom bolo aj to, že u prípravku VIVID II. sme nepozorovali žiadne fytotoxické účinky a okolo očkovacích otvorov sa v priebehu vegetácie vytváralo hojivé pletivo, rany sa kalusovali.
Aj z našich skúseností s mikroinjektážou sme nadobudli presvedčenie, že táto metóda má v rámci ochrany rastlín veľkú budúcnosť.

Ne každý súhlasí
V roku 2009 firma Arbor Vitae, Arboristika, s. r. o., Bratislava rozposlala viacerým organizáciám cenovú ponuku na ošetrenie pagaštanov voči ploskáčikovi pagaštanovému. Uvedená firma, teda autor za túto firmu v cenovej ponuke uvádza: „V posledných rokoch sa na niektorých lokalitách skúšobne použilo ošetrenie injektážou do kmeňa stromov. Na tomto mieste by som chcel apelovať na upustenie od tejto praktiky, nakoľko je pre pagaštany, ako veľmi zle kompartmentujúce dreviny fatálne. Výhodou mikroinjektáže je to, že sa dá aplikovať aj na miestach neprístupných pre vysokotlakové postrekovače. Účinnosť takéhoto ošetrenia je od 20 do 80 %. Nevýhody však podstatne predčia pozitíva tejto metódy. Prakticky okamžite po ošetrení dochádza k výtoku – exudátu z rán. Tento je následne kolonizovaný mikrohubami. Navrtenie otvory sú ideálnym miestom vniku pre všetky patogény. Od miest očkovania, až po špice konárov v korune je možné konštatovať sfarbenie vodivých pletív stromu. Takéto sfarbenie znamená prakticky odumretie tkanív, ktoré nie sú schopné ďalej plniť svoju funkciu. Prakticky to v stredne dlhom čase znamená zvýšený výskyt odumretých konárov, či partií koruny, čo znamená zvýšené náklady na údržbu a kontrolu. Takéto ošetrenie podstatne znižuje životnosť stromov.“
Autor tejto negatívnej reakcie na ošetrenie pagaštanov metódou injektáže neuvádza meno nášho pracoviska, ale vzhľadom nato, že sme na Slovensku jediná organizácia, ktorá túto metódu realizuje, zaujal nás tento ohlas na našu prácu.

Naše skúsenosti
Prakticky od prvého ošetrenia v roku 2004 kontrolujeme, či sa okolo otvorov po injektoroch nazačal hnilobný proces. Zistili sme, že otvory sa dobre hoja, rana sa kalusuje. Na základe doterajšieho hodnotenia do konca vegetácie z celkového počtu ošetrených rán sa nezahojilo v priebehu vegetácie 8 – 10 %. Pomalšie sa utváralo hojivé pletivo na stromoch, ktoré boli poškodené stupňom poškodenia tri. Na kmeni boli rany, dutiny rôznych rozmerov a tvarov. Na takto oslabených drevinách sme pozorovali, že z rán vyteká tekutina, okraje mokvajú. Odkryli sme kôru nad otvorom po injektoroch. Potvrdili sme farebnú zmenu zhruba 10 až 35 cm od miesta vrtu. Odobrali sme vzorky z týchto pletív a kultivovali sme ich na sladinovom agare. Nepotvrdili sme prítomnosť parazitických ani sapropfytických húb.
Otvory pre injektory sa vrtajú len do kôry, akonáhle sa v pilinách objaví drevná časť vŕtanie ukončíme. Zároveň ako vyberieme injektor, ranu ošetríme s striekačkou špeciálnym voskom na rany. Tento vosk obsahuje fungicídne prípravky a stimulátory rastu, aby sme zabránili vnikaniu hýf mycélia mikroskopických a drevokazných húb do hostiteľskej dreviny.
Záverom len chceme konštatovať, že vždy budeme podporovať všetky metódy, ktoré prispeju k záchrane stromov, teda ja metódu ktorú chce používať firma Arbor Vitae. Podľa tejto metódy stačí strom ošetriť raz za tri roky.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *