Autor
Kategorie:
Nezařazené

Letné hnednutie listov líp

Podstatný podiel na zhoršenom zdravotnom stave drevín v mestách má nielen imisná záťaž, ale aj nedostatok vody v pôde, a to hlavne počas vegetačného obdobia. Voda, najmä v suchých a teplých oblastiach, je rozhodujúcim ekologickým a fyziologickým činiteľom. Jej nedostatok v pôde sa obzvlášť prejavuje v oslabení fyziologickej činnosti drevín a následne aj v odolnosti proti biotickým škodcom.

Predlžujúce sa suché obdobie spojené s horúčavami, suchými vetrami, spôsobuje vnútornú nevyváženosť drevín, vyvolanú prevládajúcou transpiráciou a nedostatočným zásobovaním listov vodou. Pri odparení veľkého množstva vody z listového povrchu, korene rastlín nie sú schopné poskytnúť dostatok vody na kompenzáciu transpiračného výparu. Výsledkom je odumieranie listového pletiva, niekedy aj koncov konárikov.
Mladé dreviny, ale aj staršie, ktorým stres vyvoláva poškodenie hmyzom, choroby alebo iné faktory, sú citlivejšie ako tie, ktoré sú silné a v dobrej kondícii. Medzi najcitlivejšie dreviny na hnednutie listov patria lipy, javory, brezy, jasene, buky, pagaštany a rododendrony.
Lipy (Tilia sp.) vo všeobecnosti dobre znášajú mestské prostredie. Často sa uplatňujú ako alejové dreviny. Ich odolnostný potenciál je pomerne dobrý. Sporadicky ich poškodzujú niektoré druhy hmyzu, drevokazné huby, ako aj parazitické mikroskopické huby vyvolávajúce choroby asimilačných orgánov. Citlivé sú na zasolenie, ale dobre znášajú zostrih.
Na lipách sa nedostatok vody v pôde počas letných horúčav prejavuje hnednutím listov, anglicky nazývaným „summer leaf scorch on a linden leaves“. Listové hnednutie je neinfekčné, fyziologicky podmienené, vyvolané nevhodnými environmentálnymi situáciami. Nespôsobujú ho huby, baktérie ani vírusy.
Ochorenie sa zvyčajne prejavuje koncom leta rovnomerným žltnutím alebo hnednutím listov, usychaním listových okrajov a pletiva listu medzi žilnatinou. Poškodenie možno pozorovať intenzívnejšie na juhu a juhozápade stromu alebo na strane bližšej k vyžarovanému teplu, akým býva tehlový múr alebo ulica. Mnohé hnednutie má za následok predčasný opad listov, zvyčajne však nevedie k odumretiu dreviny, len k jej oslabovaniu. Symptómy hnednutia listov sa môžu odlišovať v závislosti od rastlinného druhu, ale typicky sa objavujú v júli až auguste ako žltnutie medzi listovou žilnatinou a pozdĺž listových okrajov, ako aj hnednutie od vrcholu listov, neskôr aj ich stáčanie.
Presychanie povrchovej časti pôdy (0 – 20 cm) nastalo v tomto roku už v polovici júna. Zrážky počas väčšej časti celého vegetačného obdobia boli na dobrej úrovni, ale rýchly nástup letných horúčav spôsobil, že prvé symptómy listového hnednutia líp sa objavili skôr ako vlani, už v prvej polovici júla. Veľmi teplé letné obdobie s veľkým nedostatkom zrážok sa prejavilo v poklese zásoby vody. Pokles vlhkosti v pôde na bod vädnutia sa viditeľne odrazil aj na krovinnej a bylinnej vrstve.
Podobné symptómy na listoch drevín vyvoláva aj poškodenie koreňov, udupávanie pôdy, obmedzenie koreňového priestoru, zlé odvodnenie, prepletenie koreňov, deficit výživy a vysoká koncentrácia solí, hnojív alebo chemikálií. Tie sa prejavujú väčšinou celoročne, nespôsobuje ich deficit vody počas horúcich letných dní.
Problém hnednutia listov líp sa môže redukovať regulovaním zavlažovania počas predlžujúcich sa období sucha a nahradením nevhodnej trávovej alebo inej vegetácie okolo bázy drevín organickým mulčom, ktorý zadržuje vodu.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *