Lahôdkové druhy cibule

Cibuľa má nepopierateľný význam v zdravej výžive človeka. Konzumuje sa celoročne. Je možné cibuľu rýchliť aj dlhodobo uchovávať pri dodržaní požadovaných podmienok. Obsahuje zložky, vyvolávajúce slzenie očí, ale aj antimikrobiálne látky a látky pozitívne vplývajúce na trávenie. Druhy, obsahujúce menej ostrých látok a sú jemnejšie, pokladáme za lahôdkovú cibuľku. Patria sem cibule: šalotka, perlovka, poschodová a zimná.

Cibuľa šalotka, (cesnak cibuľový pravý) – Allium cepa var. ascalonicum
Pôvod cibule šalotky nie je jednoznačný. Udáva sa Etiópia a západná Ázia. Používa sa hlavne od východnej Afriky, cez západnú Sibír až na indický subkontinent.
Je dvojročnou rastlinou a obsahuje ochranné látky – fytoncídy a éterické oleje, ktoré sú menej intenzívne ako pri cibuli kuchynskej. Preto má jemnú chuť a nespôsobuje tým citlivým ľuďom tráviace problémy. Používa sa v pokrmoch, kde nie je vyžadovaná typická ostrá chuť cibule. Dôležitými obsahovými látkami sú vitamíny skupiny B a C, minerálne látky draslík, fosfor, vápnik a síra.
Cibuľa šalotka vytvára na koreňovej pätke – podpučí viac dcérskych cibúľ. Cibule rastú na povrchu pôdy. Súkvetie vytvára len zriedkavo. Listy sú trúbkovité, ale drobnejšie ako má cibuľa kuchynská. Suknice cibule šalotky môžu byť svetložlto, šedo, hnedo alebo tmavočerveno sfarbené. Skladovať cibuľky je možné až dva roky bez toho, aby sa znehodnotili pučaním listov.
Na stanovište je nenáročná. Vyžaduje len suchšie slnečné polohy. Pôdy sú vhodné hlinité so starou silou. Nehnojí sa priamo organickým hnojivom. Pestuje sa výsadbou cibúľ, ktoré je vhodné vytriediť podľa veľkosti. Porast bude vyrovnanejší a jednotnejší. Vysádza sa na jar – koncom februára až v marci. Druhý termín výsadby je na jeseň – v polovici októbra. Hĺbka jarnej výsadby je 3 až 4 cm, jesennej 5 cm. Spon výsadby je jednotný 25 až 30 x 10 cm. Vzídený porast sa odburiňuje, okopáva a pravidelne zavlažuje. Listy na zeleno sa môžu zberať v máji. Cibule na uskladnenie sa začínajú zberať v polovici júna.
Cibuľa šalotka je veľmi vhodná na dochutenie rozmanitých šalátov, do omáčok a polievok.

Cibuľa perlovka, (cesnak pravý perlovkový) – Allium ampeloprassum L. var. holmense Mill. subsp. ophioscordon
Pôvodné miesta jej výskytu ležia v oblasti Čierneho mora a východného Stredomoria.
Cibuľa perlovka je dvojročná rastlina. Svojimi obsahovými látkami vplýva na zlepšenie funkcií tráviaceho traktu a nervového systému. Vňať aj cibule sú jemne korenisto aromatické a obsahujú veľa vlákniny. Úhľadné cibuľky sú drobné, biele, každá tvorí len jeden zásobný list. Nemajú blanitý obal a preto sú veľmi vhodné na konzervovanie.
Cibuľa vyrastá s vedľajšími guľovitými cibuľkami v spoločnom obale. Trsy cibuliek sa vytvárajú pod povrchom pôdy. Z jednej cibuľky sa vytvorí 30 až 70 cibuliek. Listy sú ploché, vzpriamené, úzke, čiarkovité tmavozelené. Nikdy nie sú trúbkovité.
Vyžaduje ľahké piesočnaté pôdy, ktoré umožňujú pohodlný zber. Dcérske cibuľky vysádzame v auguste až septembri. Riadky sú vzdialené 20 až 25 cm. Cibuľky sa vysádzajú do hĺbky 3 cm. Vzdialenosť v riadku je 5 až 8 cm. Porast sa počas vegetácie zavlažuje a odburiňuje. Zber cibuliek sa uskutočňuje od druhej polovice júla na začiatku zaťahovania listov. Zberá sa opatrne, aby sa trsy nerozpadli. V pôde ponechané cibuľky krátko po zatiahnutí listov začínajú znovu vyrastať a zaburiňujú hriadku.
Drobné cibuľky sú veľmi vhodné na sterilizovanie v sladkokyslom náleve. Samostatne alebo v zeleninovej zmesi. Cibuľu perlovku nie je možné dlhodobo uchovávať. Predčasne pučí a cibuľky vysychajú, pretože nemajú obal.

Cibuľa zimná, poschodová, (cesnak cibuľkonosný) – Allium fistulosum var. bulbiferum
Jej rastliny sú pozoruhodné tým, že nevytvárajú kvety, ale len pacibuľky rovnakého zloženia ako podzemné cibule na kvetnej stonke. Pacibuľky sa môžu vytvárať až v štyroch poschodiach tak, že vždy jedna, ojedinele aj dve pacibuľky z nižšieho poschodia prerastú kvetnú stonku a vytvoria tak ďalšie poschodie. Dĺžka stonky môže byť aj 2 m.
Cibuľa poschodová je dvojročná rastlina. Keď sa vyššie poschodia zalomia a pacibuľky, ktoré padnú do pôdy zakorenia získava rastlina trváci charakter. Nie je náročná na stanovište. Výsadba pacibuliek sa uskutočňuje v auguste, hneď po ich zbere. Volí sa spon 15 až 20 x 1 cm. Pacibuľky sa vysádzajú do hĺbky 8 až 10 cm. Do príchodu zimy sa vytvoria konzumné lahôdkové cibuľky, ktoré sa môžu zbierať počas zimy, keď pôda nie je zamrznutá. Takáto cibuľa je veľmi jemná a konzumná je celá aj s listami. Z drobnejších pacibuliek však rastliny do príchodu zimy nedorastú do konzumnej veľkosti. Ponechávajú sa na stanovišti až do jari. Používa sa ako jarná cibuľka na chlieb alebo do polievok.
V zemi odnožené cibule starých trsov sú hrubšej štruktúry a pálivej chuti.

Cibuľa zimná – tatárka, (cesnak zimný) – Allium fistulosum
Pôvodným miestom pestovania cibule zimnej je stredná a západná Čína. Do Európy sa dostala cez Sibír a je najrozšírenejšou trvácou cibuľou.
Pestuje sa ako trváca rastlina, ktorá sa zberá celý rok, aj v zime. Má vysoký obsah vitamínu C-kys. askorbovej, ktorý je veľmi vzácny najmä v zimnom období a skoro na jar. Jej listy majú jemnejšiu štruktúru ako listy cibule kuchynskej. Jemnosťou a chuťou sa približujú pažítke. Súkvetie vytvorené v druhom roku tvorí malý kužeľovitý okolík kvetov.
Pestuje sa z priameho výsevu. Semená sa vysievajú v marci až apríli, ale aj koncom augusta. Výsev je možný aj v októbri a novembri, pred príchodom mrazov. Riadky sú vzdialené 20 až 30 cm. Môže sa rozmnožovať aj delením starších trsov. Vtedy sa vysádza v spone 20 x 30 cm.
Konzumujú sa čerstvé zelené listy, ktoré sa zrezávajú nad koreňmi 2 až 3 krát počas vegetácie. Najchutnejšia je v surovom stave. Vhodná je aj do polievok a nátierok.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *