Autor
Kategorie:
Nezařazené

Kosatce do plytkých vôd I.

V poslednej dobe sa stále viac vo veľkých i menších záhradách uplatňuje ako estetický prvok voda. Celková kompozícia vody v záhrade je tvorená použitými anorganickými prvkami, tvarom a umiestnením vodnej plochy a aj rastlinami v jej okolí. A práve v okolí vodnej plochy sa využívajú bažinné rastliny a rastliny vodných brehov. Obe tieto skupiny zahŕňajú kosatce patriace do sekcie limniris, čiže takzvané „bezbradé“ kosatce.

Bezbradé kosatce jsou nenáročné, vytrvalé rastliny rozšírené po celej severnej pologuli. Nepriaznivé obdobia roka prežívajú vďaka hrubým podzemkom, z ktorých každoročne vyrastajú trsy dlhých zelených listov šabľovitého tvaru. Zahŕňajú okolo 80 druhov, a tak sa medzi nimi nájdu aj druhy skvelo sa hodiace do vlhkej pôdy na okraji jazierok, alebo do plytkej vody priamo v jazierkach.

Druhy do plytkých vôd
Iris laevigata
Iris laevigata je ideálnou rastlinou pre plytké vody okrajov jazierok. Vo voľnej prírode sa vyskytuje na brehoch jazier a riek v Rusku, Číne, Kórei a Japonsku. Do Európy bol dovezený z Japonska. Nemusí byť celoročne ponorený, ale ak nie je, vyžaduje na humus a živiny bohaté pôdy, mierne kyslé, s dostatkom vody počas celej vegetácie.
Koreňom je kompaktný úzky podzemok, z ktorého vyrastajú listy jasnej, zelenožltej farby, asi 40 až 100 centimetrov dlhé a 0,8 až 1,5 cm široké s nápadným stredným rebrom. Stonka je hrubá, pokrivená, majúca jeden zakrpatený list približne v strede medzi bázou a vrcholom, tak isto z nej vyrastajú dva malé listy pri báze. Stonka nesie na kvetnom vrchole tri až štyri kvety. Pri silných a dobre živených rastlinách sa často vytvárajú aj laterálne výhony na stonke (taktiež majú dva až tri kvety). Kvetné stonky sú na úrovni listov, kvety sú široké deväť až desať centimetrov a môžu byť v odtieňoch modrej, a to od svetlomodrej až po skoro fialovú farbu, alebo bielej farby.
Plody sú päť centimetrov dlhé, pretiahnuté trojhranné s tupým koncom. Semená sú polkruhovitého tvaru, v strede stlačené, obalené tenkým, hladkým, lesklým obalom. Vďaka tomuto voľnému obalu majú schopnosť plávať na vode.

Iris pseudacorus
Tento druh sa prirodzene vyskytuje v prírode Európy, Severnej Afriky, Juhozápadnej Ázie a Číny, na miestach, kde je pôda po väčšinu roka dostatočne vlhká.
Koreň tvorí silný podzemok s ružovým nádychom, pokrytý vláknitými pozostatkami starých listov z predchádzajúceho vegetačného obdobia. Listy sú vzpriamené, mečovité, 60 a viac cm dlhé a 1,5 až 3 cm široké, jemne šedo modré, smerom ku špičky prechádzajú v zelenší odtieň. Listy majú nápadné stredné rebro tiahnuce sa v strede celého listu. Kvetná stonka je 60 až 90 cm vysoká, niekoľkonásobne rozvetvená. Často sa vyskytujú rovnocenné laterálne výhony na oboch stranách stonky vyrastajúce s rovnakého miesta. Kvety pôvodného druhu sú žlté. Kultivary sú vyšľachtené do najrôznejších odtieňov žltej, od tmavej až po svetlú, skoro až bielu. Kvitne v máji a júni. Kvety majú v priemere desať až jedenásť centimetrov a síce na rastline vydržia krátko, len jeden až dva dni, ale na každej kvetnej stonke je ich 5 až 7. Otvárajú sa postupne, a tak je efekt kvitnúcej rastliny zachovaný po dlhú dobu. Plod je 3,6 – 6,2 cm dlhý, pretiahnutý, zužujúci sa postupne do úzkeho zobáčika na vrchole. Semená sú ploché, v tvare písmena D alebo zaokrúhlené, s hladkým, jemne hnedým povrchom. Je dobre rastúcou rastlinou a veľmi ľahko sa v priaznivých podmienkach až invazívne rozrastá.

Iris versicolor
Ide o americký ekvivalent Iris pseudacorus. Rastie na západe Severnej Ameriky, v Západnej časti Kanady na Juh až po Texas. Voľne v prírode rastie na vlhkých pôdach, na brehoch riek a jazier.
Koreň je silný podzemok, s ružovou dužinou a vláknitými pozostatkami starých listov z minulých vegetačných období na povrchu. Listy sú mečovité, šedo modrej či tmavozelenej farby, často na báze sfarbené do purpurova, v strede zhrubnuté, ale bez vystupujúceho stredného rebra. Dorastajú 40 – 60 cm na dĺžku a 1,3 – 1,8 cm na šírku. Stonka je 50 až 60 cm vysoká, ukončená kvetným vrcholom s tromi kvetmi a majúca dva alebo tri bočné výhony, z ktorých každý nesie kvetný vrchol s dvoma kvetmi. Každá kvetná stonka vyrastá z veľkého, akoby pošvatého listu. Najvyššie postavený bočný výhon dorastá rovnakej výšky ako výhon hlavný
Kvitne v júni a kvety majú v priemere osem až deväť centimetrov a na rozdiel od I. pseudacorus sú kvety v odtieňoch modrej farby. Plod je pretiahnutý, tupo trojuholníkovitý, 3,6 až 5 cm dlhý.
Semená sú sploštené, s hladkou jemne hnedou vonkajšou pokožkou, podobné semenám
I. pseudacorus. Dobre klíčia a tak sú ideálne pre generatívne množenie. Mladé rastliny z výsevov kvitnú už v druhom roku od vysiatia.
Všetky tieto tri druhy, a ich kultivary, vysádzame do plytkých vôd jazierka, najlepšie do košíkov na vodné rastliny tak, aby rastliny nebol ponorené viac ako desať až pätnásť centimetrov pod hladinou vody. Alebo na neustále vlhké brehy vodných plôch. Po ukončení vegetačného obdobia by mali rastliny na zimu ostať mimo vody.

Na okraje jazierek
Na okraj jazierka, na miesta s dostatočnou pôdnou vlhkosťou ale bez trvalého zamokrenia sa z kosatcov najlepšie hodia:

Iris ensata (Iris kaempferi)
Pochádza z Japonska, vyskytuje sa prirodzene aj na severe Číny, v Kórei a v západnej časti Ruska. V Japonsku sa šľachtí už viac ako 500 rokov. Je to jeden z najdlhšie kultúrne pestovaných kosatcov.
Koreňom je kompaktný, krátky, silný podzemok s hrubými pozostatkami starých listov z minulého vegetačného obdobia. Vzhľadovo pripomína korene I. spuria a I. longipetala.
Listy sú rovné 0,6 – 1,2 cm široké, dĺžka sa mení podľa variety od len niekoľko desiatok cm až po 60 cm. Listy sú jemne rebrované, šedo zelenej farby. Stonka je 40 až 100 cm dlhá, sploštená, kosoštvorcového prierezu, nevetvená. Kvety sú jednoduchého tvaru, v priemere deväť až desať centimetrov široké, najčastejšie v tmavých farbách, od tmavo modrej až po fialovú. Kvitne v júni a júli. Plod je 5 až 7,5 cm dlhý, pretiahnutý, so 6 rebrami v pravidelných intervaloch a zakončený ostrým zobáčikom. Semená sú skoro guľovité, tmavo hnedé, hladké.

Iris sibirica
Jeho prívlastok sibirica (sibírsky), vznikol chybou pri prepise mena iberica (iberský) –v prírode ho totiž nájdeme v prirodzených porastoch na severe Itálie, v Turecku a v juhozápadnej časti Ruska.
Koreňom je krátky plazivý a hrubý podzemok s vláknitými pozostatkami starých listov.
Listy sú jemne sivé, ohybné, na báze mierne sfarbené do ružova, 0,6 až 0,8 cm široké a 30 až 60 cm dlhé. Stonka je dutá, 75 – 120 cm vysoká, kvety teda vyčnievajú nad listy. Na kvetnej stonke býva tri až päť kvetov. Kvetná stonka veľmi často obsahuje bočný výhon, ktorý sa nachádza veľmi blízko k výhonu hlavnému. Iris sibirica bežne už pri prvom kvitnutí, v druhom roku po výsadbe, vytvára desäť či dvanásť kvetných stoniek.Kvety sú v najrôznejších odtieňoch modrej, cez fialovú až po bielu, ružovú. Sú široké sedem až deväť centimetrov. Na každej stonke je jeden, dva alebo tri kvety otvárajúci sa postupne. Plod je pretiahnutý, skoro dva krát tak dlhý ako široký, trojhranný s vypuklými stranami tupo zakončený. Semená sú veľké, tenké, ploché v tvare písmena D.

Iris orientalis (Iris ochroleuca)
Výskyt je v Turecku, na ostrovoch Lesbos a Sámos v Egejskom mori, na severozápade Grécka.
Koreň je hutný, krátky plazivý podzemok, s vláknitými zbytkami starých listov na povrchu.
Listy sú jemne sivej farby, často na báze sfarbené do červena, ohybné, 0,8 až 1,2 cm široké a 45 – 60 cm dlhé. Stonka je dutá, 125 cm dlhá, nesúca rastový vrchol s dvoma až tromi kvetmi a občas, veľmi zriedka, s bočným výhonom. Kvitne v juni až júli. Kvety sú široké šesť až sedem centimetrov a veľmi zaujímavo, úzko, tvarované. Kvety sú v odtieňoch svetlo modrých, bielych či žltých. Plod je pretiahnutý, asi trikrát duší ako široký, trojhranný, s plochými stranami, s tupím koncom. Semeno je pomerne tenké a skoro hranaté.

Všetky z uvedených druhov kosatcov sa ľahko množia delením trsov, alebo odoberaním častí podzemkov zo starších rastlín na jar či na jeseň. Odoberáme asi osem centimetrov dlhé kúsky podzemkov na ktorých skrátime listy, ak ich odoberáme na jeseň, a vysadíme na nové miesto. Sadíme asi tri až päť centimetrov pod povrchom pôdy.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *