Klasterosporióza ovocných a okrasných drevín rodu Prunus

Klasterosporióza alebo suchá škvrnitosť listov je všeobecne známe ochorenie kôstkovín, ktoré postihuje zástupcov rodu Prunus rastúcich na verejných priestranstvách, v sadoch a záhradách, ako aj v ovocných a okrasných škôlkach.

Z ovocných drevín čeľade ružovitých (Rosaceae) sú napádané hlavne broskyne (Prunus persica L. Batsch), slivky (Prunus domestica L.), viaceré druhy čerešní a višní (Prunus sp.), taktiež marhule (Prunus armeniaca L.). Z okrasných drevín rodu Prunus sa choroba vyskytuje napríklad na vavrínovci lekárskom (Prunus laurocerasus L.)

Pôvod ochorenia
Ochorenie vyvoláva vláknitá huba čeľade Dematiaceae Wilsonomyces carpophilus (Lév) Adaskaveg, Ogawa & Butler, (syn. Clasterosporium carpophilum /Lév./ Adelhold, syn. Coryneum carpophilum /Lév./ Jauch, syn. Coryneum beyerinckii /Oud./, syn. Stigmina carpophila /Lév./ M. B. Ellis.), ktorá v našich podmienkach nevytvára pohlavné štádium. Zo synonymného názvu Clasterosporium carpophilum je odvodené aj pomenovanie ochorenia – klasterosporióza. Jej výskyt podporuje jednak daždivé počasie na jar a skoro v lete (apríl, jún), ale aj vlhké počasie na jeseň a v zime (škody na plodoch broskýň).
Pôvodca ochorenia prezimuje tzv. pučiacim mycéliom v škvrnách, v nádoroch na konárikoch, v púčikoch i v mumifikovaných plodoch, ale aj konídiami v opadaných listoch a na kôre stromov. Prezimujúce štádiá huby sú veľmi odolné voči nízkym teplotám a vysušeniu.
Na jar za priaznivých teplotných podmienok (12 – 20 °C) a vhodnej vlhkosti prostredia huba sporuluje. Konídie sú valcovité, štvor až šesťdi priehradkové o veľkosti 40 x 15 µm. Z miesta prezimovania sa rozširujú kvapkami vody (rosa, hmla, dážď) na pučiace listy, alebo na zelenú kôru, kde klíčia viacerými klíčiacimi vláknami, ktoré prenikajú do listov cez ich spodnú stranu. Konídie klíčia v širokom teplotnom rozpätí od 7 – 25 °C, ich penetrácia prebieha buď cez prieduchy, alebo narušením strednej lamely pokožkových buniek. V rokoch bohatých na zrážky tvorí huba počas vegetácie niekoľko generácií konídií, ktoré rozširujú nákazu na ďalšie listy alebo plody. Mycélium huby sa rozrastá v medzibunkových priestoroch a vyživuje sa parazitáciou susedných buniek. Vylučované toxíny rozrušujú chloroplasty a nekrotizujú bunky špongiového a palisádového parenchýmu listov.

Priznaky choroby
Príznaky na listoch sa prejavujú skoro na jar po vypučaní listov vo forme okrúhlych, niekoľko milimetrov veľkých (cca 5 mm), oranžových, neskôr ostro ohraničených hnedých škvŕn rozsiatych po celej listovej čepeli. Pri silnom výskyte choroby sú listy v spodných častiach alebo vo vnútri koruny pokryté škvrnami, ktoré zaberajú 50 – 80 % listovej plochy a sú dôsledkom tzv. kvapkových infekcií. Obranná reakcia hostiteľa nastáva asi 7 dní po infekcii. V mieste infekcie sa tvorí oddeľovacia vrstva, ktorá jednak bráni prívodu živín na miesto infekcie a zároveň zabraňuje prenikaniu toxínov do zdravých pletív. Pletivo škvrny neskôr (po 10 – 20 dňoch) nekrotizuje a z čepele listov vypadáva. Preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov.
Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná glejotokom. Na plodoch sa choroba označuje ako chrastavitosť a prejavuje sa vo všeobecnosti tmavými, hnedo-čiernymi škvrnami s korkovitou dužinou.
Na listoch višní a čerešní sa klasterosporióza prejavuje vpadnutými škvrnami s červenohnedým lemom. Na ich plodoch sa tvoria hnedé až červenohnedé škvrny, ktoré zasahujú až do dužiny. V dôsledku ochorenia sa plody vyvíjajú nerovnomerne, deformujú sa a scvrkávajú. Na letorastoch, mladých konárikoch a plodoch ostatných kôstkovín sa nákaza prejavuje vo forme tmavočervených až tmavohnedých ohraničených škvŕn, často s prejavmi glejotoku. Pletivo letorastov a mladých konárov býva pokryté hrbolčekmi, preliačeniami a rôznymi zdureninami hnedočervenej farby, ktorých povrch je popraskaný, zvráskavený, zvyčajne osídlený rôznymi saprofytickými hubami zo skupiny tzv. černí.

Škody spôsobené klasterosporiózou
Klasterosporióza spôsobuje na ovocných drevinách hospodársky významné škody. Silne poškodené listy vďaka tomuto napadnutiu predčasne opadávajú. Predčasný opad listov znižuje asimilačnú plochu, čím dochádza k poklesu intenzity fotosyntézy a k zníženiu tvorby zásobných látok. V dôsledku infekcie sa znižuje násada kvetných pukov, resp. infikované puky na jar nevypučia, redukuje sa aj násada plodov, ktoré nedozrievajú, podobne ako letorasty a konáriky, ktoré zaostávajú v raste. Plody majú zníženú trhovú hodnotu, za vlhka hnijú, za sucha sa scvrkávajú. Vytvorené rany a nádory sú vstupnou bránou pre ďalšie patogény kôry a dreva (Cytospora sp., Pseudomonas syringae, drevokazné huby). Viacročné napadnutie predovšetkým mladých stromov spôsobuje ich oslabenie alebo výnimočne aj ich odumretie. Preto je nevyhnutné klásť veľký dôraz na kvalitu sadbového materiálu v škôlkach ovocných a okrasných drevín.

Preventívne opatrenia
Výskyt klasterosporiózy ovplyvňuje konfigurácia výsadby, spon, rez a hustota koruny. Stromy rastúce na nižšie položených lokalitách s častými hmlami, s hustými a málo prevzdušnenými korunami, kde sa dlhšie drží rosa, bývajú touto chorobou častejšie napadnuté. Podobne jedince s narušenou rovnováhou vplyvom chorôb, sucha, mrazu či starnutia bývajú častejšie infikované ako stromy v dobrom kondičnom stave.
Hoci preventívne opatrenia nie sú plnohodnotnou náhradou priamej ochrany, je možné nimi významne eliminovať rozsah napadnutia. K základným preventívnym opatrenia voči tejto chorobe patrí správny výber plochy pre novú výsadbu. Keďže huba prezimuje v opadanom lístí, napadnutých konároch a múmiových plodoch, nevyhnutným a zároveň najjednoduchším opatrením je odstránenie a likvidácia na jeseň opadnutého lístia a mumifikovaných plodov ako potenciálnych zdrojov nákazy.
V odôvodnených prípadoch, hlavne pri silnom napadnutí je stromy možné chemicky ošetriť povolenými prípravkami Baycor 25 WP, Delan SC 750, Delan 700 WDG, Dithane DG Neo-Tec, Dithane M 45, Novozir MN 80, Rubigan 12 EC, Syllit 65 WP. Prvé ošetrenie sa má uskutočniť asi štyri týždne po odkvitnutí. Pri daždivom počasí, najmä na lokalitách s výdatnými zrážkami sú nutné opakované postreky v dvojtýždňových intervaloch.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *