Jubilant prof. RNDr. Ľudovít Pastýrik, DrSc.

Univerzitný profesor, RNDr. Ľudovít Pastýrik, dlhoročný pedagóg a vedec v oblasti fyziológie rastlín oslávi v auguste tohto roka 9O rokov v plnom duševnom a telesnom zdraví.

Narodil sa 18.8.1911 v Budapešti. Mladé roky prežil v Oslanoch pri Partizánskom, kam sa stále rád vracia. Maturoval v roku 1929 na reálnom gymnáziu v Prievidzi. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde v roku 1934 získal doktorát prírodných vied.
Jeho úspešná pedagogická a vedecká kariéra začala v roku 1940 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednášal viac ako 40 rokov študentom biologického zamerania všeobecnú a špeciálnu fyziológiu rastlín. V roku 1945 sa habilitoval na docenta a v roku 1951 sa stal riadnym profesorom. Úzko spolupracoval s akademikom Bohumilom Němcom, profesorom Karlovej univerzity, uznávaným vedcom svetového formátu a zakladateľom československej rastlinnej fyziológie, s ktorým udržiaval vedecký a osobný kontakt až do konca jeho života. Spoločne napísali viacero vedeckých diel, z ktorých je najznámejšia Všeobecná botanika, postupne publikovaná v troch doplňujúcich vydaniach.
Vedecká kariéra profesora Pastýrika išla ruka v ruke s jeho pedagogickou dráhou. V jej začiatkoch sa zaoberal vplyvom niektorých priemyselných hnojív a mikroelementov na fyziologické prejavy poľnohospodárskych úžitkových rastlín. Najdlhšie bádateľské obdobie venoval štúdiu fyziologických prejavov ovocných stromov. K tejto otázke v spoluautorstve s Dr. Bohumilom Němcom a Dr. Máriou Luxovou napísali knihu a zároveň učebnicu Jak žije ovocný strom (Praha, 1958).
Ovocné stromy – marhule, sa preňho stali takmer celoživotným výskumným objektom. Na objasnenie príčin predčasného odumierania marhúľ (apoplexie) podnikol v roku 1956 úspešnú cestu do Číny – pravlasti marhule. Odtiaľ priviezol a postupne získal bohatý botanický a genetický materiál, ktorý vysádzal, introdukoval a skúmal v našich agroklimatických podmienkach. Prvou experimentálnou základňou biologického materiálu čínskej proveniencie bola pokusná záhrada Botanického ústavu SAV v Bratislave, kde skúsený záhradník, pán Jozef Ciglian, dopestoval prvé semenáče už v roku 1957. Z týchto semenáčov prof. Pastýrik vyselektoval jedince s cennými hospodárskymi i šľachtiteľskými vlastnosťami. Ako zaujímavý príklad uvediem ‚Šantunskú marhuľu‘, neskôr pomenovanú ‚Slovenská skorá‘, ktorá pre veľmi zavčasu dozrievajúce atraktívne plody neunikla pozornosti domácej i zahraničnej ovocinárskej verejnosti. Táto a niektoré iné zaujímavé odrody sa rozšírili aj do záhrad súkromných pestovateľov, od ktorých profesor získaval cenné poznatky pre svoj výskum.
Hlavnými atribútmi užšieho výberu skúmaného genofondu marhúľ boli také znaky a vlastnosti, ako sú vysoká mrazuodolnosť a úrodnosť pri výbere MS 113, skorosť dozrievania a kvalita plodov pri M 146, či vysoká regeneračná schopnosť a odolnosť voči hubovým chorobám pri M 63 i niektoré iné, ktoré predstavujú hodnotné zdroje ako v priamej využiteľnosti v škôlkárstve, tak aj v novošľachtení.
Časť introdukovaného botanického materiálu čínskej proveniencie má význam aj v okrasnom záhradníctve, a to najmä dva dekoratívne druhy, ktorými sú Prunus davidiana a Prunus ulmifolia. Oba druhy sú známe veľmi skorým kvitnutím svetloružových kvetov, ktoré sú cenným dekoratívnym prvkom verejnej zelene.
Bohaté skúsenosti, ktoré profesor Pastýrik získal z pestovania marhúľ v Číne a doma spracoval do súborného vedeckého pojednania Biologické vlastnosti nových marhuľových podpníkov (Bratislava, 1967). Viackrát publikoval aj v záhradníckych časopisoch Ovocinár a vinohradník, Ovocnářství a zelinářství. Jeho početné vedecké, odborné a populárno-náučné články sa u rôznorodej čitateľskej verejnosti stretali s veľkým záujmom.
Po skončení aktívnej pedagogickej a vedeckej činnosti nezanechal pokusné objekty napospas osudu, ale najhodnotnejšie z nich sústredil do Botanického sadu v Stupave a v roku 1981 ich poskytol pre úlohy novošľachtenia Katedre ovocnictví a vinařství v Lednici na Morave, kde sú niektoré z nich zachované dodnes.
Prof.Dr. Ľudovíta Pastýrika pozná široká akademická, odborná i laická verejnosť. V mene jej aj v svojom mu k jeho krásnemu životnému jubileu srdečne blahoželám a prajem mu veľa rokov dobrého zdravia a potešenia z výsledkov jeho plodnej práce.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *