Inšpirácie z Južného Tirolska

Ovocné sady jabloní s vyspelou technológiou a vysokým stupňom intenzifikácie sa nachádzajú vo všetkých krajinách západnej Európy. Sú vizitkou dokonalosti u všetkých farmárov, ktorí robia túto prácu pre úspešný profit svojich firiem. Aby mohli farmári v Taliansku dosahovať vysoké úrody a špičkovú kvalitu, vykoná-vajú túto prácu z presvedčenia a celým srdcom.

Historicky medzi tri najväčšie jabloniarske oblasti v Európe patria rakúske Štajer-sko, oblasť pri Bodamskom jazere a oblasť Južného Tirolska v Taliansku. Ovoci-nársko-vinohradnícka oblasť v Južnom Tirolsku sa rozprestiera od Brenneru v oblasti Dolomitov, medzi mestami Bolzano, Terlano, Merano a na západe k švajčiarskej hranici zasahuje do oblasti Vinschgau. Celá oblasť ako celok pred-stavuje nádhernú rozmanitú krajinu, v ktorej jablone, vinič hroznorodý a zeleň sú pod zasneženými ľadovcami alpských veľhôr dominantnými prvkami. Ovocné sady jabloní sa nachádzajú v nadmorskej výške od 200 do 1250 m n/m. Pôda pre nové sady sa nedá kúpiť, ani prenajať. Je veľmi drahá a stojí v priemere 50 eúr za 1 m2. Z uvedeného dôvodu si ju ovocinári chránia a hospodária na nej celé gene-rácie.
V Južnom Tirolsku sa nachádza 18 000 ha ovocných sadov tvoriacich jeden ce-lok, akoby jeden sad. Je to 30 % z celkovej výmery sadov v Taliansku. Podľa nadmorskej výšky sa v sadoch mení aj sortiment jabĺk. V celej oblasti sú malé podniky s priemernou veľkosťou 2 ha. Pokiaľ sa chce rodina uživiť z produkcie sadu, musí hospodáriť na výmere 4 – 6 ha.
Sila v zväzoch
Ovocinári predávajú ovocie len cez odbytové združenia. Je veľmi dôležité, aby tieto vystupovali na trhu ako silná organizácia. V oblasti existuje 7613 produ-centov organizovaných v 29 ovocinárskych družstvách, ktoré sú začlenené do dvoch zväzov. Jedným zo zväzov je VOG v Terlane a druhým VI.P v oblasti Vin-schgau.
Ovocinársky zväz družstiev VOG v Terlane vznikol v roku 1999. Jeho hraničnú oblasť tvoria ovocné sady na sever od mesta Merano, až po južnú hranicu oblasti Južné Tirolsko. V meste Terlano sa nachádza centrum sídla Zväzu družstiev (VOG), ktoré združuje 23 družstiev (členov). Vo zväze je organizovaných 5748 pestovateľov ovocia. V prevažnej miere pestujú jablone na výmere 10 674 ha, z ktorej produkujú v priemere 600 000 ton jabĺk. V menšej miere pestujú hrušky a na výmere 26 ha aj zeleninu.
Georg Warasin je zodpovedný za kvalitu „v dome jabĺk“ v Terlane. V roku 2003 dosiahol zväz VOG produkciu 870 000 ton a v roku 2004 960 tisíc ton jabĺk. V roku 2005 očakávajú produkciu až jeden milión ton. Členovia VOG predávajú jablká prostredníctvom štyroch organizácií, a to v objeme: 2 % cez súkromných obchodníkov, 7 % v aukciách, 28 % cez sesterskú organizáciu a 63 % priamym predajom.
Sortiment jabĺk vo zväze VOG je ustálený v súlade s európskymi trendmi. Tvoria ho odrody ´Golden Delicious´ (28,58 %), ´Gala´ (18,39 %), ´Red Delicious´ (14,78 %), ´Braeburn´ (9,91 %) a ´Fuji´ (8,75 %). Z celkového množstva dopest-ovaných jabĺk predajú 50 % na domácom trhu, 30 % vyvážajú do Nemecka, 5 % do Írska a Anglicka, 4 % do Španielska a Portugalska, 3 % do Grécka a 3 % do ostatných krajín EÚ-10.
V roku 2004 sa šesť hlavných odrôd podieľalo na zvýšení úrody až o 16 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V priamych číslach vyprodukovali 184 000 ton jabĺk odrody ´Golden Delicious´ (o +11 %), 86 000 ton ´Royal Gala´ (o +10 %), 69 000 ton ´Red Delicious´ (o +22 %), 64 000 ton ´Braeburn´ (o +53 %), 26 000 ton ´Fuji´ (o +45 %) a 50 000 ton ´Granny Smith´ (o – 3%).
Z prehľadu vyplýva najväčší nárast v pestovaní odrôd ´Braeburn´ a ´Fuji´. Týchto šesť odrôd sa podieľalo na produkcii 540 000 ton z celkovej úrody 960 000 ton jabĺk. Členovia družstva VOG predávajú jablká pod dvomi značkami: Marlene Südtirol (značka zavedená v roku 1995) a Südtirol (túto značku používajú všetci pestovatelia od roku 1977 v celej oblasti Južného Tirolska). VOG dáva ročne na propagáciu a reklamu 5 miliónov eúr (v priemere 1 cent za1 kg jabĺk).
Rekonštrukcie a analýzy
K rekonštrukcii sadov pristupujú vždy vtedy, keď sa prejaví v priebehu 2 – 3 ro-kov nízka cena jabĺk, čo je určitým signálom na zmenu sortimentu. Členovia zväzu znížili výmery výsadieb odrody ´Golden Delicious´. Z pracovných dôvo-dov museli odstrániť aj staršie výsadby. Z 11 000 ha sadov zrekonštruovali 4000 ha.
Štíhle vretená sú vo výsadbách zastúpené až na 92,63 %, „superšpindle“ sú len v rozsahu 0,1 % a palmety 1,92 % z výmery sadov. Podpník M 9 sa vyskytuje v 82,58% zastúpení všetkých jabloňových sadov. Z ďalších podpníkov sú vo vý-sadbách zastúpené M 26 (5,2 %), M 7 (3 %), MM 104 (1,9 %), MM 106 (1,2 %), MM 111 (1,2 %), M 4 (0,3 %), M 11 (0,3 %) a ostatné podpníky (0,1 %).
V roku 2002 zväzy VOG & VI.P založili novú organizáciu pre introdukciu odrôd z celého sveta. Škôlky v Južnom Tirolsku sa postarali o to, aby sa do výroby do-stali nové klony hlavných strategických odrôd, ktoré si trh vyžaduje. Z nových odrôd sú perspektívne odrody ´Pink Lady´ (Crips Pink), ´Rubens ® Civni´ a nové klony odrôd ´Fuji´, klon Kiku 8, ´Gala´ Brockfield. Pestovatelia ovocia vedeli vždy menej než škôlkári, ktorým sa producenti prispôsobili.
Pestovateľské zväzy musia robiť analýzy, aby vedeli, aké odrody sa budú na trhu pestovať o 5 rokov. V 80. rokoch bola odroda ´Golden Delicious´ vo výsadbách zastúpená v rozsahu 50 %, teraz je zastúpená len na 29 %. Odroda ´Pink Lady´ patrí medzi klubové odrody. Odroda ´Rubens ® Civni´ dozrieva koncom augusta s druhým zberom odrody ´Gala´ a s krycou farbou, ktorú stanovuje klub v rozsahu 30 %. Táto odroda dobre dopadla pri degustáciách. Odroda ´Rubens ® Civni´ je dobrou náhradou odrody ´Elstar´.
Na certifikáciu kvality ovocia VOG má zásadný vplyv evidencia technologických postupov, vrátane výživy, ochrany stromov, ako aj evidencia pri manipulácii, skladovaní, triedení, balení a uvádzaní ovocia na trh. Pestovatelia, ktorí chcú spĺňať podmienky na certifikáciu kvality, musia dodržiavať podmienky na inte-grovanú produkciu ovocia, ktoré sú zakotvené v metodike AGRIOS (obdoba smerníc SISPO, vydávaná pre integrovanú produkciu ovocia v ČR). Skupina pre integrované ovocinárstvo (AGRIOS) stanovuje program ochrany rastlín. V odbornej smernici AGRIOS vydávanej pre každý rok sa uvádzajú množstvá účinnej látky, ktoré sa v integrovanej produkcii môžu používať.
Na 1 ha produkcie ovocného sadu sa dajú získať aj prostriedky z EÚ vo výške 500 eúr. Tieto prostriedky dostávajú len tí, ktorí príjmu podmienky AGRIOS, t.j. skupiny pre integrovanú produkciu. Podpora sa dá získať len prostredníctvom kvality! Pestovateľ musí mať všetku produkciu zdokumentovanú. Náklady na produkciu môže znížiť pri znížení nákladov na chemickú ochranu. Z objemu ná-kladov 50 % hradia pestovatelia a 50 % im uhradí EÚ. Pestovatelia predkladajú evidenciu o produkcii jabĺk a nákladoch na ochranu svojmu zväzu. Táto eviden-cia sa odovzdáva aj s pohľadávkami skupine (AGRIOS), ktorá vypláca pestova-teľom peniaze z EÚ. Skupina AGRIOS garantuje obsah maximálne 50 % zvyš-kov účinnej látky, ktorá sa v plodoch nachádza oproti norme.
Kontrolný úrad (Südtiroler Qualitätskontrole) kontroluje dodržiavanie noriem kvality u členov AGRIOS. Systém manažmentu kvality je zapísaný v knihe kva-lity („Qualitätshandbuch“) pre všetkých členov pre integrovanú produkciu. Kniha je zostavená pre podmienky certifikácie a normy HACCP a EUREP GAP.
Z výmery 10 674 ha sadov je 10 140 ha (t.j. až 95 %) vo VOG certifikovaných
Pre certifikáciu treba akceptovať zásady HACCP /analýza a kontrola rizík/
23 členov družstva VOG dodržiava normy kvality ISO 9001:2000
Bioprodukcia
V rámci VOG družstva bolo založené aj družstvo Biosüdtirol, ktoré vzniklo 28. mája 2002. V družstve s produkciou biopotravín, resp. biojabĺk, je 140 členov hospodáriacich na výmere 450 ha, s produkciou 14 000 ton v objeme 12 miliónov Eúr. Ovocinárske družstvo OGT Terlan a Siebeneich, ktoré vzniklo v r. 2004 zlú-čením troch družstiev má v súčasnosti 246 členov hospodáriacich na výmere 720 ha jabloňových sadov. Z celkového počtu farmárov sa len deväť zaoberá biopro-dukciou, ostatní majú integrovanú produkciu. Až 70 % členov má produkciu certifikovanú cez EUREP GAP. V minulosti pestované odrody jabloní ´Gloster´, ´Idared´, ´Morgenduft´ členovia OGT už vôbec nepestujú. Produkcia odrody ´Golden Delicious´ veľmi klesá. Družstvo odporúča likvidáciu starých odrôd a výsadbu nových odrôd typu ´Gala´, ´Braeburn´, ´Fuji´, ´Pink Lady´, vrátane ich perspektívnych klonov. Z nových klonov odporúčajú len ´Gala´ Schniga, ´Gala´ Brockfield, ´Fuji´ Kiku 8 a ´Braeburn´ Hilvel. Staré odrody nedosahujú požado-vané úrody ani kvalitu a na trhu už nie sú žiadané.
Fúziou troch družstiev si rozšírili skladovacie priestory na výmere 400 m2 a baliareň. Základom balenia je juhotirolský kartón, ktorý nahrádza kartón marle-ne. Licenčná známka Südtirol sa používa všade v supermarketoch. Zvláštne kar-tóny si vyžaduje obchodný reťazec Lidl. Odrodu ´Pink Lady´ musia baliť len na bielej podložke. Klubová odroda ´Pink Lady´ má aj druhý obchodný názov – Crips Pink. Pokiaľ sú jablká tejto odrody dopestované v špičkovej kvalite a podľa odporúčaní klubu, majú plody 60 % červenej farby a 65 – 85 % ich je v I. triede, predávajú sa pod názvom ´Pink Lady´. Tento názov zaručuje kvalitu a aj veľa peňazí z produkcie. Pokiaľ však plody nemajú požadované kvalitatívne uka-zovatele, predávajú sa pod názvom Crips Pink.
Od roku 2006 budú musieť všetci členovia OGT zaviesť integrovanú produkciu. Tí, ktorí sú v nej, musia evidovať všetky pracovné postupy, agrotechnické operá-cie, vrátane postrekov a výživy. Kto nedodrží zásady integrovanej produkcie podľa AGRIOS, musí celú úrodu zničiť! Pri odovzdávaní produkcie vedúci od-bytu preberá každú dodávku, v ktorej hodnotí veľkosť plodov, ich farbu a kvalitu. Pokiaľ odroda ´Gala´, ktorá sa zberá koncom augusta, nemá v priemere 65 mm veľké plody, neprevezme sa do skladu. Každý producent ovocia pozná parametre na splnenie požiadaviek družstva a odbytu. Pri preberaní jabĺk sa evidujú aj údaje, z ktorej výsadby úroda pochádza, či plody pochádzajú z integrovanej alebo biologickej produkcie. Podľa kvality ovocia sa hneď určí, či pôjdu na dlhodobé skladovanie, alebo priamo do predaja. Ak sa v dodávke nachádza viac veľkoobje-mových dební, sú označené jedným číslom, ktoré deklaruje konkrétneho ovocinára, od ktorého ovocie vykúpili.
Skladovanie
Skladovacie boxy sa schladzujú pred uskladnením na + 5 °C. V sklade sa snažia box naplniť v priebehu 2 – 3 dní. V roku 2005 sa vyskytol pred skladovaním pro-blém, pri ktorom vplyvom vysokých teplôt prichádzali jablká do skladu teplé + 35 °C. Uskladnenie si vyžiadalo pomerne vysokú energetickú a časovú náročnosť na zníženie teploty v boxoch. Po uskladnení uberajú v uzavretom priestore kyslík a znižujú teplotu na + 1,5 °C. Na dlhodobé skladovanie používajú len sklady s riadenou atmosférou a s ultranízkym obsahom O2 (ULO). Klasické chladiaren-ské boxy bez ULO používajú na rýchlu manipuláciu ovocia a odbyt.
Ďalšie subjekty
V konzorciu OG Dienste v Bolzane sa starajú o osem družstiev a ich členov. Vy-konávajú pre nich služby vo forme hodnotenia intenzity kvitnutia jabloní počas kvetu, a tým aj stanovenia predpokladanej úrody v danom roku. Odhad úrody vykonávajú dlhodobo, aby ho vedeli porovnať s predchádzajúcim rokom. Celú oblasť všetkých pestovateľov majú rozdelenú na tri zóny – skoršiu, stredne skorú a neskorú. V každej zóne majú desať pestovateľov, ktorí testujú a vyhodnocujú vývoj i veľkosť plodov.
Pred optimálnym zberom jabĺk vykonávajú testy zrelosti. Denne vyhodnocujú dovezené vzorky ovocia. V dužine plodov priebežne sledujú pevnosť dužiny, ob-sah cukru a škrobové hodnoty. Na základe týchto hodnôt a výsledkov jódovo-škrobového testu dávajú odporúčania na začiatok zberu. V malých množstvách robia aj pokusy s 1-MCP (smart fresh) za účelom overenia vhodnosti jabĺk na skladovanie. 1-MCP je chemický prostriedok, ktorý zastavuje tvorbu etylénu v ovocí.
V Laimburgu je výskumná stanica pre ovocinárstvo i vinohradníctvo, ktorá vznikla v roku 1957. Pod stanicu patria i ďalšie výskumné pracoviská, v ktorých sa zaoberajú aj pestovaním zeleniny. Na výskumnej stanici robia odrodové poku-sy s jabloňami. Riešia len také úlohy, ktoré si vyžaduje prax. Pracuje tu 80 výs-kumných pracovníkov. Nové odrody musia prechádzať pokusmi, nakoľko mnohé z nich sa nemusia osvedčiť a ujať vo výsadbách a na trhu. Vo svete vládne rýchla obmena odrôd. Nakoľko odrody rýchlo starnú a postupne nezodpovedajú kvalita-tívnym požiadavkám trhu, je potrebné ich po 10 rokoch meniť. Dôležitá je aj kvalita stromčekov pri výsadbe, so založením 6 – 7 bočných výhonkov. Pri vý-sadbe sa neoplatí šetriť na cene za kvalitný výsadbový materiál, pretože zvýšené náklady sa zaplatia hneď pri prvej úrode.
Po zbere úrody sa objavuje menší infekčný tlak Erwinia amylovora. Z uvedeného dôvodu po zbere znižujú terminál stromov. Zároveň odstraňujú konáre, ktoré sú hrubšie na stredovej osi – viac ako polovica ich hrúbky v mieste rozkonárenia na stredníku. Tento systém je osvedčenejší ako používanie prípravku Regalis na zni-žovanie rastu stromov alebo prerezávanie koreňov. Robia pokusy s aplikáciou kyseliny alfa naftyloctovej (NAA), s ktorou natierajú terminály po reze. Kyselina NAA sa dostáva hlboko do stromu, kde zoslabuje jeho rast.
Na odbornej škole v Laimburgu majú názorné ukážky vplyvu rezu jabloní na rast koreňov v rôznych obdobiach vegetácie. Už vo februári začína silný rast koreňov a v marci letorastov. Rast koreňov dosahuje maximum v apríli a následne sa v polovici júla zoslabuje. Zoslabenie rastu koreňov spôsobuje maximálny rast leto-rastov v júni, kedy sa tvoria najväčšie množstvá auxínov brzdiace rast koreňov. Koncom augusta až v septembri sa zastavuje rast letorastov i produkcia auxínov a nastáva druhá vlna maximálneho rastu koreňov. Odstraňovaním terminálov stro-mov i hrubých polokostrových konárov sa znižuje produkcia auxínov. Po zbere plodov sa rezom zoslabuje aj rast koreňov, ktorý sa prejaví slabším rastom stro-mov v jarnom období.
Zaoberajú sa aj pestovateľským tvarom „solax“, ako aj ohýbaním terminálnych výhonkov počas vegetácie. Hlavnou odrodou Južného Tirolska ostáva ´Golden Delicious´, druhou je ´Gala´. Z klonov sa už vôbec nepestuje ´Gala´ Must, ani Mondial ´Gala´. Z nových zaujímavých klonov sa ´Gala´ Schniga pestuje vo vyš-ších polohách a ´Gala´ Brockfield v nižších polohách, kde má krajšie a tmavšie plody. Klon ´Gala´ Galaxy je vhodný do vyšších polôh.
Priamo v Bolzane sme navštívili ovocinársku firmu s výmerou 13 ha. Vo firme pracujú dvaja stáli pracovníci a osem ľudí pomáha pri zbere. Firma sa zaoberá pestovaním jabĺk. Sortiment tvoria odrody ´Gala´, ´Braeburn´ a ´Fuji´´ po 20 %, ´Stark Delicious´, ´Golden Delicious´ a´ Pink Lady´ po 10 %. Priemerný vek stromov vo firme dosahuje 7,5 roka. V ostatných rokoch robí ovocinár rekon-štrukciu sadov. Úrody jabĺk v sadoch firmy neklesli nikdy pod 600 ton z plochy 13 ha. Úrodu 1 tonu z 1 ha dosahuje vždy v 1. roku po výsadbe, neskôr rýchlo stúpa na 20 – 30– 40 ton z 1 ha. V 8.roku dosiahol úrodu 70 – 90 ton z 1 ha. Vý-sadby sú v spone 3,2 x 1 m, výška stromov nepresahuje 3,3 – 3,5 m. Všetky sady má ovocinár certifikované prostredníctvom Eurep Gap. Kto chce riadne viesť podnik a má zabehnutý systém evidencie, nemá s Eurep Gap žiadny problém. Eurep Gap vyžaduje veľa písomností, v ktorých sú zaznamenané všetky práce v sade.
Ten, kto vykonáva prácu zodpovedne, musí písomne zdokumentovať všetky vstupy, vrátane výživy, chemickej ochrany, aby bolo možné kedykoľvek skont-rolovať pôvod jabĺk v sklade alebo v obchodnej sieti z hľadiska bezpečnosti po-travín. Veľa sa diskutovalo o bioprodukcii a integrovanej ochrane jabloní. Ošet-renia zahŕňajú všetky aplikácie od minerálnych olejov, cez fungicídy proti chras-tavitosti a výživu vápnikom. Ošetrovanie vápnikom pred zberom robia proti skládkovým chorobám. Pre certifikáciu Eurep Gap musí ovocinár kontrolovať postrekovač pred každým postrekom, musí mať k dispozícii testy o jeho technic-kom stave, parametroch o dávkovaní postrekovej látky podľa odporúčaných dá-vok a metodík. Pre každú odrodu samostatne vedie záznam o postrekoch.
Ovocné sady v oblasti Überetsch a Etschtal majú v kompetencii z poradenského okruhu dvaja poradcovia. S ovocinármi sú v kontakte cez telefón a e-mailami. Poradca má v danej oblasti 20 meteorologických staníc. Pomocou programu a rozmiestnených snímačov dostáva každých 5 minút do počítača vyhodnotenie stavu. Takto má prostredníctvom PC a Milsovej teórie prehľad o stave výskytu infekčného tlaku. Špecialistka Mária Elsler zodpovedá za južnú a severnú a Markus Bradlwarter za východnú a západnú oblasť.
Pani Elsler ako poradkyňa v ovocinárstve sa stará o 700 členov, ktorí majú spolu 1000 ha sadov. Ovocinárstvo sa v Južnom Tirolsku rozmáha. Dobre tu funguje poradenská služba, ktorá je nezávislá od ovocných škôlok. Veľkou prednosťou v celej oblasti Überetsch je dobrá výskumná báza v Laimburgu, kde riešia mnoho praktických pokusov. Ak začne pršať, alebo dôjde k výraznej zmene počasia, po-radca pošle okamžite všetkým členom pokyn na vykonanie postreku s konkrétnym prípravkom a dávkou účinnej látky na 1 ha. V ovocných sadoch sú rozmiestnené lapače na hmyz, feromónové lapače a dezorientovače, počas pôso-benia ktorých sa obaľovače medzi sebou v sade nestretnú. Z celkového počtu 18 000 ha sadov na rozlohe 15 000 ha uplatňujú feromónové prípravky, ktoré sú účinné od polovice apríla do polovice septembra. Pri silnom výskyte obaľovačov sa dáva na 1 ha 1000 feromónových kapslí, pri slabom len 800 kapslí na 1 ha. Tento systém ochrany je oproti pesticídom nákladnejší, ale je ekologický.

Oblasť Vinschgau sa nachádza v najzápadnejšej časti Tirolska, 40 km od Rakúska a 20 km od Švajčiarska. Je to jedna z najkrajších oblastí Južného Tirol-ska, v ktorej sú sady pod úpätiami Álp, vo výške 1250 m n/m. Priamo zo sadov jabloní zavlažovaných povrchovou závlahou vidieť zasnežené ľadovce. V oblasti je 1865 ovocinárov hospodáriacich na výmere 4500 ha jabloňových sadov. Prie-merná výmera prevádzky sa pohybuje od 2,5 – 3 ha. Z oblasti posielajú jablká do Londýna i celej Európy. Len v týchto sadoch sa vytvára na odrode ´Golden Deli-cious´ červené líčko.
Prvé družstvá vo Vinschgau vznikli v roku 1950. Dnes ich je v oblasti deväť, kto-ré sa zlúčili v roku 1990 do zväzu VI.P (Vinschgau Produzenten für Obst und Gemüse). Najväčším členom družstva je firma GEOS. Predstavenstvo zväzu tvorí spoločný marketing, spoločnú kontrolu kvality a spoločné spracovanie dát. Krédo zväzu znie: „Kto si neváži svoju minulosť, stráca svoju budúcnosť“. Ak sa stane ktorýkoľvek ovocinár členom družstva, musí predať všetku svoju produkciu ovo-cia do príslušného zväzu. Spoločným cieľom zväzu je znižovať náklady na výro-bu a zlepšovať kvalitu produkcie. Ročný obrat produkcie VI.P je 180 miliónov eúr. Ročná produkcia jabĺk vo Vinschgau dosahuje 250 000 ton. Až 240 000 ton jabĺk sú schopní uskladniť v skladoch s Ca – ULO, takže nie sú nútení plody pre-dávať okamžite. Triedičky majú kapacitu 154 ton jabĺk za 1 hod. Až 61 % pro-dukcie predajú v Taliansku, 22 % v Nemecku a 17 % do iných krajín. Zväz VI.P presadzuje uplatňovanie integrovanej produkcie, zodpovedajúcej ochrane život-ného prostredia. Správna ochrana, kvalitný výsadbový materiál a komplexná evi-dencia sú základom úspechu. Len 5 % produkcie tvorí bioprodukcia, bez použitia chemických prípravkov. Pri pestovaní používajú len organické hnojivá a burinu likvidujú mechanicky.
Zväz VI.P tiež rešpektuje ISO 9001:2000, ktorá garantuje vystopovateľnosť tova-ru. Dnes vedia zaručiť pôvod ktoréhokoľvek jablka v sklade, alebo aj v obchodnej sieti. Pri certifikácii sú podrobovaní kontrolám pri spracovaní a skladovaní jabĺk cez ISO 9001:2000. V roku 2005 sú pripravení certifikovať 80 % všetkých producentov na Eurep Gap. Od roku 2006 budú mať certifikovaných všetkých 1865 producentov v oblasti Vinschgau. Zväz VI.P má značku, ktorá má meno a garantuje kvalitu a pôvod z oblasti Vinschgau. V tejto oblasti v nadmorskej výške 1250 m n/m pestujú aj marhule. Z odrôd tvorí 80 % ´Orangered´, z ostatných pestujú ´Goldrich´ a ´Hargrand´. V bioprodukcii jabĺk pestujú odrody ´Golden Delicious´ a ´Gala´, v menšej miere ´Topaz´. V nízkych polohách pestujú ´Golden Delicious´ Reinders a vo vyšších ´Golden Delicious´, klon B. Pestovatelia dostávajú peniaze z EÚ až 1 rok po produkcii jabĺk. Počas zberu jabĺk v roku 2005 dostanú peniaze z úrody roku 2004.
Zväz VI.P je nezisková organizácia. Kontroluje spoločný systém triedenia, aby bol umožnený spoločný predaj Tak ako ovocinárovi patrí sad, patrí mu aj druž-stvo, ktorého je členom. Ak predá čo i len raz ovocie sám, stratí členstvo v družstve, ktoré ho vylúči. Každé družstvo má vlastné podmienky vykupovania jabĺk. Za plody odrody ´Golden Delicious´ s červeným líčkom sa vypláca pesto-vateľom o 30 % vyššia suma ako plodom bez líčka.
Cestu do Južného Tirolska perfektne zorganizoval Ing. Valter Heck, predseda Ovocinárskej únie SR, za čo mu patrí vďaka od všetkých účastníkov. Získané skúsenosti mohli konfrontovať so stavom ovocinárstva v SR, ale aj na svojich pracoviskách. Na základe poznatkov, získaných v Južnom Tirolsku, si musíme položiť niekoľko otázok. Koľko jabloňových sadov v SR dotovaných štátom, dosahuje v 5. – 10. roku po výsadbe úrody v objeme 50 – 60 ton z 1 ha? Pre pest-ovateľov, ktorí aj v roku 2005 vykazovali z takýchto sadov a aj z výkonných od-rôd úrodu vo výške len 2 – 11 ton z 1 ha, je to ťažká odpoveď! Ktoré firmy majú sady certifikované cez Eurep Gap? Kde sa nachádzajú smernice pre integrovanú produkciu ovocia platné v SR? Aká je kvalita jabĺk v mnohých slovenských vý-sadbách, vrátane aj členov odbytových organizácií?
Na nastolené otázky si môže každý dať odpoveď sám a zamyslieť sa nad týmto stavom. Zo správy z cesty v Taliansku vyplýva aj dôsledný prístup k odrodám, skúšaniu ich hospodárskych vlastností. Mali by sme sa zamyslieť nad smerovaním výskumu i výkonom odrodových skúšok s ovocnými druhmi v SR. Pestovatelia v Južnom Tirolsku vedia, že kupujú skutočne kvalitný a odrodovo čistý biologický materiál, v ktorom sa nevyskytujú žiadne prímesi. Pokiaľ si kúpia a vysadia aj perspektívne klony, tieto zodpovedajú deklarovanej odrode (klonu), zdravotnému stavu i generácii množenia. Aby sa odroda ´Fuji´, klon Kiku 8 uviedol do celého sveta, musela mu predchádzať obrovská reklama. Z cesty vyplýva, že pestovatelia ovocných plodín u nás musia vytvárať združenia, pretože len pri koncentrácii kvalitných odrôd sa presadia na trhu. Ak nechceme, aby ovocinárstvo u nás zaniklo, musíme mnoho ovocných sadov obnoviť. Z dôvodov silnej zahraničnej konkurencie hrozí pestovaniu mnohých ovocných druhov zánik, nakoľko chýba ich spracovanie až po finálny produkt.
Štát by mal finančne podporiť len také projekty, ktoré sú transparentné na trhu EÚ, s perspektívnymi odrodami a technológiami. Pokiaľ sa nezaužíva takáto prax, v našich podmienkach to budú neefektívne a zbytočne vynaložené prostri-edky.

Komentáře ke článku 2

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *