Dutiny a vitalita drevín

Vitalita drevín je faktor, ktorý musíme brať do úvahy pri akomkoľvek hodnotení drevín v sídlach. Jej fyziologickú aj biomechanickú zložku môžeme hodnotiť vizuálne a pomocou experimentálnych diagnostických metód, nástrojov a prístrojov. Vizuálne hodnotenie je relatívne jednoduché, časovo menej náročné a nepoškodzuje stromy. V mnohých prípadoch je dostačujúce, preto by sa ním malo vždy začať a pokračovať v dlhodobejšom monitoringu.

Pri hodnotení biomechanickej zložky vitality je nutné si všímať predovšetkým tieto príznaky: povrchové a hĺbkové poranenia, hniloby a dutiny, drevokazné huby, nepriaznivé umiestnenie ťažiska a príznaky v koreňovom priestore. Hodnotenie dutín sa často spája s hodnotením hniloby a hovoríme o vyhnívajúcej dutine kmeňa (rot/cavity-trunk) či vyhnívajúcej dutine konára (root/cavity-branch). Takéto spojenie je prospešné, pretože bezprostrednou príčinou vzniku dutiny je hniloba spôsobená činnosťou organizmov disponujúcich enzýmami, ktoré dokážu rozkladať polymérne zložky dreva, najmä činnosťou drevokazných húb. Tie drevo kolonizujú predovšetkým prostredníctvom rôznych typov poranení. Vznik poranenia môže predchádzať vzniku dutiny rôzne dlhú dobu, aj mnoho rokov. V priebehu kolonizácie a deštrukčnej činnosti húb drevo vyhníva, trúchnivie a dochádza k tvorbe dutiny.

Hniloby drevín resp. dreva
Dnes sú rozdeľované do troch základných skupín: biela, hnedá (červená, červenohnedá) a mäkká. V ostatnej dobe sa aj vo vedeckých a odborných kruhoch záhradnej a krajinnej tvorby uplatňujú termíny biele, hnedé a mäkké tlenie. Tieto termíny vychádzajú z pomeru humínových látok a fulvokyselín v kyslom hydrolyzáte v procese rozkladu. A tak procesom rozkladu dreva je tlenie a označením stavu je hniloba. Bielu hnilobu spôsobujú hlavne lignínovorné bazídiové, v menšej miere aj niektoré vreckaté drevokazné huby. Z polymérnych zložiek dreva sa odbúravajú všetky, teda celulóza, hemicelulózy aj lignín. Tieto zložky sa odbúravajú súbežne (hovoríme o eróznej, korozívnej bielej hnilobe) alebo najskôr sa odbúrava hlavne lignín a potom celulóza a hemicelulózy (hovoríme o delignifikačnej bielej hnilobe). K delignifikácii niekedy dochádza iba v lokálnych zónach dreva (hovoríme o voštinovej hnilobe). Drevo postupne bledne až žltne, je stále vlhkejšie, mäkšie a vláknité. Hnedú hnilobu (= hnedé tlenie) spôsobujú celulózovorné bazídiové drevokazné huby. Z polymérnych zložiek dreva sa intenzívne odbúravajú celulóza a hemicelulózy, minimálne sa odbúrava lignín. Drevo postupne hnedne, je stále krehkejšie a menej pevné a kockovito praská. Mäkká hniloba postupuje pomalšie ako hnedá a biela hniloba. Prítomná je najmä v povrchových zónach dreva. Mäkkú hnilobu spôsobujú niektoré vreckaté, mitospórické (nedokonalé, nedokonale známe, nepohlavé formy, čiže anamorfy niektorých vreckatých a bazídiových húb, deuteromycéty) a v menšej miere aj bazídiové drevokazné huby a baktérie. Odbúravajú sa všetky polymérne zložky dreva, celulóza, hemicelulózy a v malej miere aj lignín. Drevo postupne hnedne, je krehké a málo pevné. Huby mäkkej hniloby rozkladajú drevo živých stromov len vo vlhkom a teplom počasí (hovoríme o zaparení dreva) a veľmi vlhké opracované drevo, hlavne v kontakte s terénom, ako sú lavičky, stĺpy a pod.
Druhovo početnejšie sú lignínovorné huby, ktoré spôsobujú bielu hnilobu dreva. Celulózovorné huby sú druhovo menej početné. Hniloba v živých stromoch môže byť lokalizovaná na rôznych miestach. Ak je rozkladané jadrové drevo, hovoríme o jadrovej hnilobe, ak je rozkladané beľové drevo, hovoríme o beľovej hnilobe. Podľa toho, ktoré vegetatívne orgány dreviny sú atakované, hovoríme o hnilobe koreňov (koreňová hniloba), kmeňa (kmeňová hniloba) a konárov. Ako sme už uviedli, drevokazné huby do vegetatívnych orgánov vstupujú väčšinou cez rany, preto často hovoríme o ranových hnilobách koreňov, kmeňa a konárov.

Viac druhov dutín
V teórii a praxi údržby drevín spojenej s ich hodnotením a s odstránením časti dreviny či celého jedinca sa stretávame s hodnotením dutín z rôznych aspektov a na rôznych úrovniach.
1. Podľa lokalizácie dutiny na danom strome jednotliví autori lokalizáciu dutiny neuvádzajú vôbec alebo ju uvádzajú veľmi rôznorodo: dutina kmeňa, bazálna dutina a kmeňová, kmeňová dutina a dutina v korune atd. Zosumarizované, uvedenie dutiny bez lokalizácie alebo s nejasnou lokalizáciou (napr. dutina v hornej časti stromu) predstavuje nekonkrétny, neúplný údaj, pretože dutina nemusí zničiť statickú pevnosť dreviny. Niektoré dutiny totiž, dokonca aj v mieste nasadenia koruny, sa dajú stabilizovať zabránením vnikaniu vody (striežkou) a viazaním. Podobne otvorená dutina v dolnej časti kmeňa síce výrazne znižuje stabilitu stromu ale po konzultácii s arboristom vo viacerých prípadoch (pokiaľ sú korene nenarušené, kmeň je silný, je adekvátna a rovnomerná hrúbka a sila tzv. zvyškovej steny kmeňa a sú vyvinuté hojivé pletivá) je možné strom aspoň na určitú dobu zachrániť. Pokiaľ ide o dutiny v korune, navrhujeme doplniť ešte dutinu v mieste rozkonárenia hlavných, kostrových konárov.
2. Podľa veľkosti dutiny (obyčajne v náväznosti na lokalizáciu na/v strome) jednotliví autori rozlišujú širokú dutinu v korune, hlbokú dutinu v korune, širokú kmeňovú dutinu a dutinu pozdĺž celého kmeňa či stredne veľkú alebo až rozmernú dutinu kmeňa. Zosumarizované, opisne uvádzaná veľkosť dutín, je veľmi často nekonkrétna, relatívna (hlboká dutina, široká dutina atď.). Veľkosť dutiny je nutné uviesť číselne, na neprístupných miestach aspoň odhadnúť.
3. Z ďalších charakteristík dutiny sa uvádza typ dutiny, počet dutín a sprievodné charakteristiky.
Pokiaľ ide o typ dutiny, uvádza sa otvorená dutina, uzatvorená dutina, priebežná dutina, na rezných ranách sú drevokazné huby, robí sa dutina, hnilobný proces, povrchová dutina.
4. Pomerne často sa uvádza aj počet dutín.
5. Zo sprievodných charakteristík je vhodné uvésť prítomnosť plodníc a iných štruktúr v dutinách, výšku v akej sa dutina nachádza, hrúbku, rovnomernosť a iné charakteristiky zvyškovej steny kmeňa či nekvalitné ošetrenie dutiny.

Hniloby drevín
Na uzatvorené dutiny (hniloby) nás môže upozorniť aj zdanlivo nadmerné ukladanie dreva v podobe zaoblených výrastkov alebo fľaškovito zhrubnutej bázy kmeňa. Nebezpečnosť jednotlivých druhov drevokazných húb závisí od ich schopnosti tvorby dutín a od rýchlosti, akou rozkladajú drevo určitého taxónu dreviny. Rýchlejší rozpad dreva spôsobujú huby s jednoročnými plodnicami. Okrem otvorených dutín (hnilôb) a nadmerného ukladania dreva nás na infekciu drevokaznými hubami môžu upozorniť, okrem plodníc, aj drevný prach a výtoky z dutín a trhlín. Ak plodnice vyrastajú z miesta odumretých alebo odrezaných konárov, ide pravdepodobne o menej nebezpečnú jadrovú hnilobu. Ak plodnice vyrastajú na iných miestach, je pravdepodobne zasiahnutá aj beľ. Ak plodnice vyrastajú z koreňového systému stromu, nemusí byť vždy napadnutý koreňový systém. Ak z trhlín borky vystupuje drevný prach, poukazuje to na ohrozenú biomechanickú vitalitu, napr. sírovcom Laetiporus sulphureus (Bull.) Murrill na duboch Quercus sp. div.
Zosumarizované, pokiaľ ide o typ dutiny, je nutné rozlišovať otvorenú a uzatvorenú dutinu. Pre statickú stabilitu stromov sú otvorené dutiny obyčajne väčším problémom ako dutiny uzatvorené. Uzatvorená dutina v kmeni pevnosť veľakrát (ale pozor, vôbec nie vždy) výrazne nenarúša, uplatňuje sa tu princíp rúry, za predpokladu, že koreňový systém nie je významne narušený a zvyšková stena kmeňa je adekvátne a rovnomerne hrubá. Pokiaľ ide o počet dutín, každú z nich je potrebné charakterizovať. Zo sprievodných charakteristík je nutná presná determinácia pôvodcu/ov vzniku dutiny (ak sú prítomné plodnice, to je dôležité pre prognózu), hrúbku a rovnomernosť zvyškovej steny dutiny.

Ako hodnotiť
Níž uvádzame odporúčané nevyhnutné údaje o dutinách, ktoré by mali byť zahrnuté v každom hodnotení drevín v sídlach. Pre uľahčenie hodnotenia dutín v teréne sme vypracovali jednoduchú tabuľku (Tab. 1), ktorú vyplníme zakrúžkovaním príslušných znakov alebo dopísaním veličiny nameraného či odhadnutého znaku. Údaje o každej dutine zaznamenávame zvlášť.
1. Z pohľadu lokalizácie dutín je nutné zaznamenávať dutiny:
• na báze kmeňa,
• na kmeni (v poznámke uviesť v strednej, vrchnej či spodnej časti),
• v mieste hlavného rozkonárenia,
• v mieste rozkonárenia hlavných konárov,
• na hlavných konároch.
V každom prípade sú obyčajne najnebezpečnejšie dutiny na báze kmeňa, dutiny v mieste hlavného rozkonárenia a dutiny v miestach rozkonárenia hlavných konárov.
2. Pokiaľ ide o veľkosť dutín, navrhujeme merať (na neprístupných miestach odhadnúť) výšku (cm), šírku (cm) a ak sa dá, aj hĺbku dutiny (cm). Ako sprievodný údaj pri dutinách na kmeni je nutné zmerať priemer kmeňa štandardne a v mieste najväčšej šírky dutiny a zmerať (prípadne odhadnúť) výšku stromu. Ako sprievodný údaj pri dutinách v korune je nutné odhadnúť priemer konárov v mieste najväčšej šírky dutiny a zmerať (prípadne odhadnúť) výšku stromu.
3. Rozlišujeme otvorenú a uzatvorenú dutinu. Ak je viac dutín na jednom strome, každú charakterizujeme zvlášť. Zo sprievodných charakteristík je nutná presná determinácia pôvodcu/ov vzniku dutiny (ak sa to dá) a hrúbku a rovnomernosť zvyškovej steny dutiny (ak sa to dá).
Priebeh iniciácie tvorby dutiny a samotná tvorba dutiny je výsledkom pôsobenia komplexu faktorov. Od toho sa odvíja aj ich ďalšia prognóza. Ak nemáme istotu, nerobme žiadne unáhlené riešenia, požiadajme o vyriešenie problému skúseného arboristu. Vzniknutá dutina totiž, na jednej strane, viac alebo menej výrazne znižuje hodnotu dreviny. Niekedy je nevyhnutná asanácia stromu. Na strane druhej ale vzniknutá dutina vôbec nemusí byť nebezpečná pre nikoho. A keď sa pozrieme na problematiku z inej strany, významným problémom sanácie dutín v niektorých prípadoch môže byť aj osídlenie dutín vzácnymi a inak zaujímavými organizmami, napr. vzácnymi druhmi chrobákov (Coleoptera).

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *