Cytospórové usychanie tŕpky vavrínolistej

Vonkajšie podmienky našich miest boli do zvýšenia množstva škodlivých splodín v ovzduší ale aj v pôde vcelku vhodné na vysádzanie rôznych teplomilných druhov drevín z viacerých rodov, napr. aj z rodu Prunus.

Tieto cudzokrajné dreviny odolávali podmienkam znečisteného ovzdušia viac ako domáce dreviny, preto si našli v technickej krajine široké uplatnenie.
Prunus laurocerasus L. – tŕpka vavrínolistá (vavrínovec lekársky alebo čremcha vavrínolistá) ako introdukovaná drevina našich miest plní niekoľko funkcií. Ako stálozelená drevina má nielen dekoratívnu, ale aj sanačnú funkciu. Zachytáva z ovzdušia rôzne znečistenia nielen v období vegetácie, ale aj v priebehu vegetačného pokoja.
Tŕpka vavrínolistá pochádza z juhovýchodnej Európy a Kaukazu. Kvitne bielym kvetom a koncom leta býva ker obsypaný čiernymi, lesklými bobuľovitými plodmi. U nás dorastá do výšky 4 m. Je pomerne chúlostivá na mráz, preto sa musí vysádzať na chránené stanovištia. Často ju poškodzujú hubové choroby, z ktorých najzávažnejšie škody spôsobuje parazitická mikroskopická huba Cytospora cincta L.
Huba Cytospora cincta (Sacc.) je konídiovým štádiom vreckatej huby Valsa cincta (Pers.ex Fr.) Fr. Je rozšírená v celej strednej Európe, ale aj v ostatných častiach sveta hlavne na ovocných, menej na okrasných drevinách. Spôsobuje ich presychanie a predčasný úhyn. Ide o vážneho ranového parazita, ktorý v priaznivých podmienkach môže ohroziť aj existenciu dreviny. Miestom infekcie môžu byť poranené miesta pokožky, listové stopky, púčiky, časti orezávaných vetvičiek v živých plotoch.
Prvé príznaky ochorenia sa objavujú najčastejšie na jar postupným žltnutím listov. Začiatkom mája nastáva náhle zvädnutie listov, ktoré ostávajú na infikovaných vetvách. Koncom mája až začiatkom júna listy infikovaných vetví nápadne zblednú, presvetľujú sa a miestami postupne žltnú. Pri náhlom oteplení už koncom júla, ale hlavne v auguste dochádza k hnednutiu a usychaniu listov od vrcholca dreviny. Zároveň s listami začína usychať aj drevná časť vetví. V tomto štádiu vetvy prezimujú. Na jar usychanie pokračuje, intenzívne usychajú, hnednú a skrúcajú sa na napadnutej vetve ďalšie skupiny listov. Koncom mája usychá celá vetva, len spodná časť dreviny ostáva zelená. V priebehu letných mesiacov listy na týchto vetvách opadajú a na kroch ostávajú po opadnutých listoch nápadne svetlé miesta. Na poškodených vetvách v priebehu zimných mesiacov pokožka pozdĺžne praská a na jar sa tvoria typické rakovinové rany. Tieto rany sa neskôr objavujú aj na mladých vetvách, kde sa ich rozmery pohybujú od 3 do 4 cm. Na starších, 2 – 3 cm hrubých vetvách rany dosahujú dĺžku 10 až 15 cm. Okolo vytvorených rán vzniká nekróza lykových a kambiálnych pletív, ktorá sa tvorí na mladých vetvách len okolo rany, na starších vytvára prstenec okolo celej vetvy, ktorá sekundárne po jeho vytvorení usychá. Huba Cytospora cincta Sacc. spôsobuje jedno z najvážnejších ochorení tŕpky vavrínolistej, ktoré sa prejavuje usychaním výhonkov počas celého roka.
Pyknídie huby prerastajú zvnútra kambiálnych partií a prerážajú špicatými vrcholkami kôru. V čase zrelosti sa otvárajú a vypúšťajú tenké dlhé prúdy zlepených výtrusov, ktoré na vzduchu vytvárajú špirálovito skrútené pentlice. Po daždi sa pentlice ľahko roztekajú a kvapôčky dažďa ich môžu odplavovať alebo rozstrekovať do širokého okolia. Po zaschnutí ich môže rozširovať aj vietor. Stróma huby sa po celý rok vyskytuje na suchých vetvách alebo na zvyškoch po odrezaných vetvách.
Šírenie infekcie sa zastaví radikálnou mechanickou ochranou, t.j. odrezaním napadnutých vetiev a ich spálením, čím sa zároveň umožní presvetlenie kríka. Orezávaním napadnutých vetiev sa odstráni prechodná zóna medzi nekrotizovaným a zdravým pletivom, ktorú prerastajú hýfy huby najintenzívnejšie a zabráni sa tak objaveniu infekcie na nasledujúci rok.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *