Brusnica veľkoplodá a možnosti jej pestovania v SR

Na Slovensku patrí brusnica veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon Ait.) medzi málo známe druhy ovocia. Informácie o možnosti jej pestovania v našich klimatických podmienkach sú veľmi strohé a často nepresné.

Je to však veľmi populárny druh ovocia vo svojej domovine (Severná Amerika), kde jej ročná produkcia dosahuje takmer 200 000 t. Brusnica veľkoplodá patrí do čeľade Vacciniaceae (brusnicovité), rod. Vaccinium L. V Severnej Amerike rastie prirodzene na rašelinných, zamokrených pôdach najmä v štátoch Massachussets a Wisconsin. V severnej Európe, Ázii (Sibír) a okrajovo aj na Slovensku (najmä Orava a podtatranská oblasť) sa vyskytuje jej veľmi príbuzný druh brusnica (kľukva) močiarna (Vaccinium oxycoccus L.). Na Orave sú plody predmetom zberu z prirodzených porastov miestnych rašeliníšť a podmáčaných, kyslých, prevažne lesných pôd. Známa je tu pod názvami kľukva, kyslica alebo žeravica. Jej pestovateľské podmienky, liečebné účinky plodov a ich využitie je podobné ako pri brusnici veľkoplodej.

Výber vhodného stanovišťa a opeľovacie pomery
Pôvodná forma brusnice veľkoplodej rastie na bažinatých, rašelinných a extrémne kyslých pôdach. Vyšľachtené odrody majú podobné požiadavky ako pôvodne formy. Optimálna pôdna reakcia je od 3,5 – 4,5 pH ( v KCl ). Vyžaduje si slnečné stanovištia s dostatkom vody. Výber vhodných stanovíšť pre produkčné účely je veľmi obmedzený špecifickými podmienkami pestovania s dostatkom vhodnej, tzv. “mäkkej vody“ (s nízkym obsahom solí vápnika a horčíka), preto prirodzené vrchoviskové typy rašeliníšť (Orava) a priľahlé, už vyťažené plochy sú optimálne. Obdobie kvitnutia v nadmorskej výške 700 m nastáva v júni a niekedy končí až v prvej polovici júla. V tomto období je veľmi citlivá na neskoré prízemné jarné mrazy, preto je potrebné budovať protimrazovú závlahu. Pre rovinaté plochy a rašelinné pôdy tejto oblasti, ktoré majú špecifický teplotný režim, nie je výskyt neskorých jarných mrazov v tomto období ničím výnimočným.
Je samoopelivá i cudzoopelivá, ale kvety sú málo atraktívne pre opeľovačov, ktorými sú prevažne čmeliaky a včely. Čmeliaky sú vhodnejšie, nakoľko lietajú aj pri nižších teplotách, ale ich početnosť je kolísavá a na väčších pestovateľských výmerách nepostačujúca.

Spôsoby pestovania a ošetrovania porastov
Brusnicu veľkoplodú pestujeme v tvare kra. Odporúčaný spon na výsadbu je 0,3–0,4 x 0,3-0,4 m. Pred výsadbou, ktorú uskutočňujeme v jarnom období, terén znivelizujeme do roviny a urobíme plytké odvodňovacie pásy. Rašelinný substrát ihneď po vysadení rastlín pokryjeme vrstvou kremičitého piesku v hrúbke 30 až 50 mm. Pieskovanie po troch, štyroch rokoch obnovujeme (platí pre tzv. zber namokro). Cieľom hustého sponu výsadby je dosiahnutie rýchleho pokrytia povrchu pôdy rastlinami, aby sme zabránili zaburineniu. Zaburinené časti porastu nie je možné ošetrovať okopávaním ani trhaním buriny, pretože jemný a plytký koreňový systém rastliny tým môžeme vážne poškodiť a naviac narúšame tým vrchnú vrstvu pokrytú pieskom, ktorá tiež chráni porast pred zaburinením. Na zaburinené miesta odporúčame použiť herbicídy pôsobiace cez zelené časti rastliny, najlepšie na báze glyphosatu (Rondoup, Glyfogan Kaput), ktoré aplikujeme pomocou knotového (bodového) aplikátora priamo na burinu. V našich klimatických podmienkach odporúčame na výsadbu len skoré a stredne skoré odrody (´Early Black´, ´Franklin´, ´Stevens´). Vo vegetačnom období vyžaduje porast dostatok vody, ale neznáša zaplavenie, preto prebytočná voda musí odtiecť. Prvá významnejšia úroda sa zberá po dvoch až troch rokoch od výsadby. Úrodnosť porastu silno podmieňuje výskyt dostatočného počtu plodonosných výhonkov na jednotku plochy. Rez rastlín je v určitých etapách vývoja porastu nevyhnutný a má svoje špecifiká. Keďže rastlina plodí na vzpriamených, krátkych výhonkoch vyrastajúcich z plazivej, po celej dĺžke zakoreňujúcej stonky, prispôsobíme tomu aj rez. V mladom poraste skracujeme tieto prudko sa predlžujúce stonky, aby sme podporili rodivý obrast. V neskoršom veku prestarnutý porast skoro na jar prekosíme celý, tesne nad zemou.
Rastliny môžeme pestovať aj v záhradke a vo vegetačných nádobách. V tom prípade si substrát pripravíme z čistej vrchoviskovej rašeliny a kremičitého piesku (v pomere 5:1) s pridaním nízkych dávok živín. Používame bezchlórové NPK hnojivá, max. 20 gramov na 1 m2, v pomere 1:1:1 alebo 1:2:1. Rastliny zalievame mäkkou, najlepšie dažďovou vodou. Ak ich pestujeme v nádobách, zalievame ich tak, aby v miske pod nádobou bola vždy voda. Priemerné úrody sa pohybujú od 1 do 1,5 kg na 1 m2. Životnosť dobre ošetrovaných výsadieb dosahuje viac ako 80 rokov.

Zber a použitie plodov
Dozrievanie skorých a stredne skorých odrôd (nadmorská výška 700 m) nastáva koncom septembra a v októbri. Neskoré odrody tu už spoľahlivo nedozrievajú. Zber plodov nastáva až vtedy, keď je prevažná časť bobúľ sfarbená do rôznych odtieňov červenej farby, v závislosti od odrody. Rozlišujeme zber namokro a nasucho. Zber namokro, praktizovaný zväčša len na plantážach v Severnej Amerike, si vyžaduje nákladnú úpravu plantáže. Spočíva vo vybudovaní umelého valu okolo plantáže a dostatočných zásobníkov vody. Pri tomto spôsobe plody pomocou špeciálnych zariadení striasajú na zem a potom plantáž zalejú vodou prečerpanou zo zásobníkov. Zrelé plody, keďže sú ľahšie, plávajú na hladine a pri opätovnom vypúšťaní vody sa zhromažďujú pri výpustiach, odkiaľ ich dopravujú do kontajnerov a odvážajú na spracovanie. Pri zbere nasucho možno použiť hrebene používané na zber plodov brusnice pravej a čučoriedkovej.
Plody čerstvé i spracované sú dobre skladovateľné, pretože majú vyšší obsah kyseliny benzoovej. V čerstvom stave sú vhodné na prípravu brusnicových omáčok (tzv. cranberry sauce), možno ich zmrazovať, sušiť, spracovať na šťavy, džemy a využiť ako doplnok rôznych potravinárskych výrobkov. Majú podobné liečivé účinky, chemické zloženie i použitie ako plody brusnice pravej.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *