Baktériová listová škvrnitosť begónií

Do rodu Begonia patrí skupina okrasných teplomilných rastlín, dekoratívnych farbou a tvarom listov ako aj súkvetiami. Rod bol pomenovaný na počesť francúzskeho amatérskeho botanika Michaela Begona, ktorý bol v 17. storočí guvernérom v Santo Domingu. Viac ako tisíc druhov tohto rodu predstavujú byliny či polokry so vzpriameným, previsnutým alebo popínavým vzrastom.

Zo svojej domoviny, z Brazílie sa zástupcovia tohto rodu rozšírili po celej zemeguli. Pestované druhy vznikli mnohonásobným krížením pôvodných druhov, čím získali nielen odlišný vzhľad, ale predovšetkým väčšie súkvetia s veľkými alebo menšími kvetmi červenej, ružovej, žltej alebo bielej farby.

Základná charakteristika
Odolné druhy Semperflorens alebo Tuberhybrida je možné pestovať priamo na záhrade v záhonoch vo výživnej, dobre priepustnej, na humus bohatej, neutrálnej až mierne kyslej pôde, v čiastočnom tieni, ale nikdy nie na priamom slnku. Nízka mäsitá hrubá byľ nesie krátko stopkaté listy. V ich pazuchách vyrastajú súvetia. Podľa vzhľadu kvetov sa vyšľachtené kultivary zatrieďujú do viacerých skupín, napríklad s veľkým kvetom, so stredne veľkým kvetom, s drobným kvetom, previsnuté begónie a pod. Hlavné obdobie kvitnutia je jún až október. V tomto období vyžadujú hnojenie raz za dva týždne a dostatočnú zálievku, nie však trvalé zamokrenie.
Begónie pomerne často trpia rôznymi ochoreniami, pôvodcami ktorých sú huby, baktérie alebo vírusy. Možnosti ochrany proti hubovým chorobám sú značne obmedzené, proti baktériám a vírusom prakticky žiadne.

Xanthomonas begoniae
Jedno z najčastejších ochorení je listová škvrnitosť zapríčinená baktériami. Vstupnou bránou infekcie býva najčastejšie poranenie, ale aj otvory prieduchov a hydatód. V rastlinách sa baktérie ďalej rozširujú vodivými pletivami, ktoré zabezpečujú transport živín a spevňujú telo rastlín.
Škvrnitosť listov spôsobuje baktéria Xanthomonas begoniae (Takimoto) Dowson. Na listoch sa najprv objavujú škvrny jasnej farby, ktoré sa rýchlo zväčšujú, splývajú. Napadnuté pletivá hnednú a odumierajú (obr. 1, 2). Ochorenie postihuje aj žilnatinu. Ak sú podmienky pre rozvoj ochorenia priaznivé (málo prevzdušnené vlhké miesta), infekcia prechádza na celú čepeľ, ktorá predčasne odumiera. Môže prejsť aj na listové stopky a stonky, prípadne kvety, takže pri silnom napadnutí môžu odumrieť celé rastliny. Napadnuté časti rastlín treba nevyhnutne ničiť. Rastliny sa nemajú postrekovať vodou, radšej prihnojovať draslíkom. Najdôležitejší a rozhodujúci význam v boji s baktériovými chorobami má prevencia. Pri ošetrovaní rastlín sa baktérie môžu prenášať z jednej rastliny na druhú kontaminovaným náradím, rukami alebo aj hmyzom. Na rozširovaní infekcie sa okrem vetra a vody môžu podieľať samotné zvyšky zamorenej pôdy alebo rastlín.
Priamy boj s baktériami je veľmi ťažký. Niekedy pomôže zrezanie rastliny až do zdravého pletiva. Pôdu ako aj použité náradie je potrebné vydezinfikovať. Prevencia spočíva v opatrnom ošetrení meďnatými prípravkami tak, aby sa nepoškodili kvety. Dôležité je vysádzanie rastlín na vzdušné miesto, ale nie do prievanu a výber menej náchylných odrôd v prípade pestovania begónií na väčších plochách.
Text a foto RNDr. Helena Ivanová, CSc.

Text a foto Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, Pobočka biológie drevín Nitra
Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 8/2012.

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *