Arborétum Mlyňany 110 ročné

Arborétum Mlyňany, dnes už 110 ročná zbierka okrasných a hospodárskych, prevažne cudzokrajných drevín, má svoju polohu a náplň tak z hľadiska lokalizácie, ako aj zamerania a usporiadania zbierok.

Vždyzelený park, Arborétum Mlyňany, patrí svojím významom k najväčším a najcennejším introdukčným a aklimatizačným objektom drevín nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Zakladateľ parku dr. Štefan Ambrózy-Migazzi spolu so svojím záhradníkom Jozefom Mišákom začali v roku 1892 realizovať svoj sen, veľkolepý experiment so vždyzelenými listnatými drevinami, začali prvé pokusy s ich aklimatizáciou a pestovaním v stredoeurópskych kontinentálnych podmienkach. Túto originálnu myšlienku zakladateľa ďalej rozpracúvali jeho pokračovatelia a po zaradení Arboréta Mlyňany do sústavy pracovísk SAV v roku 1953 pristúpil k odbornému aj nový vedeckovýskumný rozmer. Postupne sa pretváral park, rozširovali sa zbierky drevín, pribúdali nové expozície z východnej Ázie a Severnej Ameriky. Výskum zameraný na otázky introdukcie, aklimatizácie drevín sa rozvinul na systematické, ekologické, fyziologické a genetické problémy drevín a ich uplatnenia v záhradnej a krajinárskej tvorbe. Ku zbierke sempervirentov pribúdali významné taxóny drevín z východnej Ázie ako prvointrodukované na európskom kontinente. Do parku sa vysadilo mnoho okrasných druhov a kultivarov dekoratívnych drevín, ktoré v originálnom kompozičnom usporiadaní majú veľký osvetový, poznávací a rekreačný význam. Arborétum Mlyňany je z uvedených dôvodov často označované za perlu Slovenska. Jubilejné 110 výročie založenia Arboréta Mlyňany, ktoré si v tomto roku pripomíname, je dostatočným dôvodom na malé zastavenie, krátke zhodnotenie uplynulého obdobia, súčasného stavu genofondu, starostlivosti, ktorá sa drevinám venuje a zároveň príležitosťou vysloviť hlavné smery činnosti na jeho zachovanie a zveľaďovanie v budúcnosti.
Medzi prvé druhy vždyzelených listnatých drevín vysadených v objekte v roku 1894 patrí Ilex aquifolium, Prunus laurocerasus, Chamaedaphne calyculata, Erica carnea, Leucothoe catesbaei, Pachysandra terminalis, Teucrium chamaedrys a pokusne Indigofera gerardiana. Všetky pochádzajú zo zahraničných škôlkárskych firiem (Späth, Hesse). V roku 1899 boli privezené a vysadené ďalšie druhy – Andromeda polifolia, Berberis buxifolia, B. darwinii, B. jamesonii, B. stenophylla, Daphne kneorum, Gaultheria shallon, Kalmia angustifolia, K. latifolia, Pieris floribunda, Prunus laurocerasus ´Serbica´ a Pyracantha coccinea. Neskôr v roku 1900 sa získalo 13 taxónov rodu Rhododendron.
Na začiatku 20. storočia sa podstatne rozšíril sortiment vždyzelených drevín. Introdukovali a reintrodukovali sa Aucuba japonica, Ilex aquifolium, Rhododendron sp., Berberis stenophylla, Prunus lusitanica, 7 kultivarov Buxus sempervirens, B. harlandii, Hypericum calycinum, H. moserianum, H. patulum, Ilex opaca, Mahoberberis neubertii, Mahonia nervosa, M. repens, Yuca filamentosa, Y. macrocarpa, Y. repens a ďalšie. Po roku 1914, odchodom zakladateľa Dr. Š. Ambrózyho, jednoročnou absenciou J. Mišáka a predovšetkým z dôvodov začiatku vojnového obdobia dochádza k útlmu. V roku 1925 v bilancii vykonanej J. Mišákom a J. Dominom možno hovoriť o unikátnom sortimente sempervirentov v arboréte. V tomto období tu rástlo okolo 600 taxónov drevín, z toho 250 taxónov vždyzelených. Táto najvýznamnejšia praktická etapa introdukcie a budovania parku bola zavŕšená aj zverejnením doterajších teoretických a praktických poznatkov v knihe J. Mišáka „Vždyzelené stromoví listnaté“.
Zima 1928 – 1929 spôsobila nenahraditeľné škody na drevinách, následné vojnové a povojnové obdobie nedovoľovali veľkému rozmachu arboréta. Od roku 1953 Arborétum Mlyňany patrí Slovenskej akadémii vied. Začalo sa so záchranou, rekonštrukciou a zveľaďovaním objektu pod vedením skúseného záhradníka D. Kovalovského. Súbežne sa budovalo výskumné pracovisko – Ústav dendrobiológie SAV, ktorého riaditeľom sa stal Ing. F. Benčať. Od roku 1955 sa začalo s introdukciou cudzokrajných drevín do objektu, rozvinula sa spolupráca a bezplatná výmena semien medzi botanickými záhradami a arborétami na celom svete. Iným významným zdrojom získavania biologického materiálu boli expedície do prirodzených oblastí rozšírenia drevín. Prvá z nich sa uskutočnila v roku 1960 do Číny a tento materiál sa stal základom pre novovybudovanú 14 ha plochu východoázijskej dendroflóry. Z Číny bolo dovezených 197 druhov, z ktorých bolo 99 introdukovaných na území Československa prvýkrát. Autorom a realizátorom projektu bol Ing. I. Tomaško. Na expedíciu do Číny nadväzovali v rokoch 1982 – 1985 ďalšie do Kórey a dovezený rastlinný materiál bol použitý na založenie 5,5 ha kórejskej plochy. Jedným z významných introdukčných zdrojov bola aj Severná Amerika. Pod vedením Ing. I. Tábora a jeho spolupracovníka Ing. R. Pavlačku bola vybudovaná aj 7,5 ha expozícia severoamerickej dendroflóry.
Arborétum Mlyňany SAV organizuje v súčasnosti svoje zbierky v štyroch samostatných expozíciách – Ambrózyho (starý) park, expozícia východoázijskej dendroflóry, severoamerická a slovenská dendroflóra. Rozširovanie zbierok sa v súčasnosti realizuje prevažne prostredníctvom „Index seminum“ a sporadickými nákupmi kultúrnych taxónov drevín. V parku sa vykonáva základná údržba trávnatých a vodných plôch, ciest a malej architektúry. Biotechnické opatrenia, predovšetkým výchovné zásahy do porastov a individuálna výchova drevín sú značne zanedbané a budú si vyžadovať v budúcnosti náročný, odborný a intenzívny prístup. V súčasnosti sa v arboréte eviduje viac ako 2300 taxónov ihličnatých, opadavých listnatých a vždyzelených drevín. Na pracovisku je rozsiahly herbár s 23 450 položkami. Dnešná rozloha arboréta je 67 ha, kde sa zhromažďuje, eviduje a prezentuje svetový a domáci genofond drevín.
Po zrušení Ústavu dendrobiológie SAV v roku 1994 bolo Arborétum Mlyňany preradené medzi účelové zariadenia, dnes špecializované pracovisko SAV, čo viedlo k zmene financovania s následnými dopadmi a zmenami v organizačnej štruktúre pracoviska, jeho náplne a obsahu činnosti. Vynútené rozširovanie podnikateľských aktivít odvádza pozornosť od vlastného parkového objektu a má negatívny dopad na jeho rozvoj.
Od mája 2001 má Arborétum Mlyňany SAV zjednodušenú organizačnú štruktúru. Člení sa na dve oddelenia: oddelenie genofondu drevín a vedeckovýskumné oddelenie. Oddelenie genofondu drevín chráni, udržiava a zveľaďuje zbierky, zabezpečuje introdukciu, aklimatizáciu a rozmnožovanie drevín. O zbierky drevín sa stará 40 pracovníkov. Súbežne so starostlivosťou a rozširovaním genofondu sa rozvíja aj vedecko-výskumná základňa so štyrmi vedeckými pracovníkmi. Výskumný program je zameraný na štúdium autochtónnych a alochtónnych drevín, vrátane ich reprodukcie. V súčasnosti sa riešia dve grantové úlohy:
 Mikropropagácia drevín a účinky environmentálnych stresov (ved. Ing. Kamenická)
 Reanimácia a revitalizácia kultúrnej vegetácie v krajine (ved. prof. Vreštiak)
Arborétum Mlyňany SAV je začlenené do Svetovej asociácie botanických záhrad. Udržuje aktívne styky s botanickými záhradami a arborétami všetkých kontinentov, prostredníctvom výmeny biologického materiálu formou bezdevízovej výmeny semien „Index seminum“. Plní aj program medzinárodných fenologických pozorovaní drevín vo vybranej sieti európskych arborét.
V rámci vedľajšej hospodárskej činnosti sa v arboréte pestuje široký sortiment drevín nielen pre vlastnú potrebu dopĺňania zbierok, ale aj pre širokú verejnosť. Arborétum zabezpečuje predprojektovú a projektovú činnosť, vypracúva expertízy v oblasti záhradno-architektonickej a krajinárskej tvorby, ochrany a údržby zelene, vykonáva realizáciu záhradných, parkových a krajinárskych úprav. V roku 2001 bol pri Arboréte Mlyňany zriadený Neinvestičný fond Dr. Štefana Ambrózyho-Migazziho, ktorého účelom je podporovať záchranu, zveľaďovanie a zabezpečenia kontinuálneho, permakultúrneho vývoja dendrogenofondu pre vedecké, kultúrne a osvetové účely.
Arborétum Mlyňany SAV bude určite aj v najbližšej budúcnosti najvýznamnejším dendrologickým objektom na Slovensku a malo by sa ako naše národné kultúrne dedičstvo zachovať pre budúce generácie. Je a zostane objektom SAV, a preto by malo prioritne slúžiť pre vedeckovýskumné účely. Vzhľadom na blízku teritoriálnu náväznosť na univerzity by sa tu v budúcnosti mali intenzívnejšie rozvíjať aj výchovno-vzdelávacie činnosti.
Základná myšlienka rozvoja dendrogenofondu by mala vychádzať z pôvodného zámeru zakladateľa a jeho následných tvorcov. Transformačný proces by sa mal v zásade pridržiavať nasledovných zásad:
• všetky biotechnické opatrenia realizované v arboréte by mali viesť k jeho trvalo udržateľnému permakultúrnemu rozvoju,
• od pasívnej ochrany by sa malo prejsť k aktívnej tvorbe,
• s aktuálnou naliehavosťou je potrebné prioritne sa orientovať na výchovu a biologickú prestavbu porastov,
• vypracovať zásady ideovej a kompozičnej rekonštrukcie alebo objektu,
• odborne prehodnocovať jednotlivé taxóny drevín, zabezpečiť trvalú a jednoduchú evidenciu,
• trvalo sa starať o rozširovanie genofondu formou dovozu biologického materiálu z prirodzených lokalít, ako aj nákupom trhovo dostupných kultúrnych taxónov,
• renesancia programu „semper vireo“,
• starať sa o celoročné záujmové vyťaženie celého parku,
• podporovať rozvoj rekreačných aktivít v objekte a postupne tu vybudovať hygienické, gastronomické a športovo-rekreačné zariadenia (prioritne pre deti).
Pri príležitosti 110 výročia založenia Arboréta Mlyňany SAV je potrebné sa poďakovať všetkým jeho žijúcim i nežijúcim tvorcom, ktorí sa akokoľvek zaslúžili o jeho založenie a v priebehu storočia aktívne prispeli k jeho postupnému rozširovaniu, obohacovaniu a zveľaďovaniu. Je krásne konštatovať, že arborétum má dnes 110 rokov a že prekonalo slávne, aj menej slávne obdobia. Potešiteľné je, že aj v tých najzložitejších obdobiach sa našli nadšenci, ktorí nenechali park schátrať, ale prispeli skôr k jeho rozvoju. A tak si prajme, aby sa aj v budúcnosti našli nadšení a obetaví ľudia, ktorí park zachránia pre budúce generácie.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *