Apoplexia marhúľ

Marhule (Armeniaca vulgaris L.) sú typickým teplomilným ovocím. Tento obľúbený ovocný druh, ktorý pochádza z východnej Ázie, nie je dostatočne prispôsobený klimatickým podmienkam strednej Európy. Je známe, že u nás má dlhé vegetačné obdobie. Listy na jeseň nedostatočne vyzrievajú a predčasne ich zničia mráziky, čím sa potom znižuje odolnosť stromov voči zimným mrazom. Preto aj životnosť marhuľových sadov je 20 až 25 rokov. Sú aj výnimky, niektoré stromy marhúľ sa dožívajú 80 až 100 rokov. Sú stále plodné, aj keď ich ovocie je väčšinou drobnejšie. U nás sa marhule pestujú predovšetkým na južnom Slovensku. Okrem ´Veľkopavlovickej´ a ´Maďarskej´ sa pestujú aj mrazuvzdorné odrody ´Veharda´, ´Vesna´, ´Vegama´, ´Vesprima´ a ´Veselka´, ktoré rozšírili územie pestovania marhúľ aj do severnejších a vyšších polôh.

Mŕtvica marhúľ
Najškodlivejšou chorobou marhúľ je apoplexia, ľudovo nazývaná aj mŕtvica marhúľ. Je to porážkové ochorenie, ktoré je charakterizované ako náhle vädnutie jednotlivých konárov, väčších častí alebo aj celých stromov v období jarného pučania, pokročilej jari alebo v období dozrievania plodov. Priemerný vek stromov v jej dôsledku klesá na 6–8 rokov.
Odumieranie má buď rýchly priebeh, často stačí týždeň a konár či strom odumrie, alebo chronický priebeh, ktorému predchádza ľahká chloróza listov na jednotlivých konároch alebo na celom strome, redukcia listovej čepele, tvorba glejotoku, zväčšenie lenticel, tvorba vlkov a predčasné ukončenie vegetácie.
Pri apoplexii má veľký význam vplyv stanovišťa a iné fyziologické faktory, ako aj rôznorodosť podpníkov a odrôd. Marhuľa sa vďaka genetickej výbave vyznačuje skorým nástupom a krátkym trvaním dormancie. Je veľmi citlivá na tepelné výkyvy v predjarnom období a na poklesy teplôt v noci, ktoré vyvolávajú mrazové poškodenia. Tak isto reaguje aj na nevyváženú jednostrannú výživu, nevhodný vodný režim a na nepravidelné, často vysoké úrody, ktoré ju veľmi vyčerpávajú. Preto rez stromov v čase dormancie, mechanické poškodenia a rany po mrazoch umožňujú prenikanie hubových a bakteriálnych patogénov, ktoré sa pravdepodobne podieľajú na vzniku apoplexie. Vädnutie a po preniknutí infekcie do pletív aj odumieranie konárikov môže vyvolávať huba Monilinia laxa (Aderh. & Ruhland) Honey, ale aj huby rodu Verticillium, ktoré spôsobujú nekrózu lyka a odumieranie kambia. V pletivách marhúľ postihnutých apoplexiou často parazituje huba Leucostoma cincta (Fr. ex Fr.) Höhn., (syn. Cytospora cincta Sacc.), prípadne aj huby rodu Nectria, alebo huba Clasterosporium carpophilum (Lév.) Aderh, či baktérie Xanthomonas pruni (E. F. Smith) Dowson, (syn. Pseudomonas pruni E. F. Smith.) alebo Pseudomonas syringae van Hall. Baktérie pravdepodobne vyvolávajú akútnu chorobu s rýchlym priebehom. Pôsobenie hubových patogénov je pomalšie, ale odumieranie tkanív pokračuje z jedného roka na druhý, ochorenie má teda chronický charakter. Baktérie sú v našich podmienkach všeobecne rozšírené, žijú na povrchu kôry a listov. Za vlhkého počasia v čase dormancie infikujú marhule prenikaním cez čerstvé poranenia priamo do floému. Za teplého počasia sa vo floéme rozmnožujú, spôsobujú nekrózu pletív, ktoré strácajú schopnosť funkcie vodivých dráh a schopnosť rastu.

Více informací naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č. 7/2010.

Text a foto RNDr. Helena Ivanová, CSc.
Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, pobočka biológie drevín, Nitra

Komentáře ke článku 1

  • Matej Sninčák

    Dobrý deň!
    Bývam v Levoči. Mesto sa nachádza na severovýchodnom Slovensku. Marhuľa, ktorú som pestoval, po ôsmich rokoch vykázala Vami uvedené ochorenie a musel som ju teraz na jeseň odstrániť. Chcel by som sa opýtať na zásady výberu a pestovania marhule v tejto klíme, prevencie a jej ochrany pred týmto ochorením.
    Ďakujem, s pozdravom Matej Sninčák

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *